milosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ kladný citový postoj k niekomu nižšie postavenému, náklonnosť, priazeň, obľuba: preukazovať m.; U kráľa som v milosti, nuž mi rád splní moje želanie. [J. Štiavnický]
2. iba sg. ▶ citová účasť s niekým v jeho v bolesti, v nešťastí, chudobe a pod., súcit, zľutovanie, milosrdenstvo: žiť z milosti cudzích ľudí; byť odkázaný na niečiu m.; trpieť, znášať niekoho len z milosti ako nutné zlo, s ktorým sa treba zmieriť; učitelia ju len z milosti prepúšťali do vyššieho ročníka; v jeho očiach veľa milosti nenašiel; Ale niekedy nemala milostivá pani ani trochu milosti a odbila ma od dverí tým, že mi ich pred nosom zabuchla. [K. Tomaščík]
3. i práv. ▶ odpustenie trestu obvinenému al. odsúdenému, omilostenie, odpustenie: prosiť o m.; zamietnuť žiadosť o m.; Prezident udelil od začiatku funkčného obdobia 52 milostí. [VNK 2000] □ dostať milosť byť omilostený; dať milosť omilostiť, amnestovať
4. iba sg. náb. ▶ (podľa cirkví latinskej teológie) nadprirodzený Boží dar na dosiahnutie večnej blaženosti, Božia priazeň, láska; (podľa východných cirkví) akékoľvek Božie dobrodenie: m. Božia; božská m.; m. pomáhajúca aktuálna Božia pomoc v konkrétnych situáciách života; m. posväcujúca odpustenie hriechov, ktoré sa udeľuje prvý raz už pri krste; pomocné milosti; život v milosti; byť hodný milosti; chváliť Boha za jeho najvyššiu m.; vypadnúť z milosti Božej stratiť Božiu priazeň
5. i Milosť ▶ (v minulosti) titul panovníkov, šľachticov, cirkevných hodnostárov a pod.; úctivé oslovenie vyššie postavených osôb: cisárska m.; vaša kráľovská, grófska m.; jeho m. knieža; (v oficiánom písomnom styku i) cisárska M.; Vaša kráľovská, grófska M.; Jeho M. knieža; súhlasím s Vašou/vašou Milosťou/milosťou; prosíme Vaše/vaše Milosti/milosti o ochranu □ hist. z Božej milosti kráľ z Božej vôle, titul ranonovovekých a stredovekých kráľov
◘ fraz. bez milosti bez zľutovania, neberúc ohľad na nič, nemilosrdne, neľútostne, kruto (niekoho vyhodiť, potrestať, zbiť); byť vystavený/odkázaný na milosť a nemilosť niekoho závisieť od ľubovôle niekoho, nemať možnosť sa brániť; rana/úder z milosti rázne ukončenie utrpenia; iron. robiť niekomu milosť preukazovať blahosklonnú láskavosť, vychádzať niekomu v ústrety (s odtienkom nadradenosti, zhovievavosti); vydať niekoho, niečo na milosť a nemilosť nechať niekoho, niečo napospas, ako obeť; vydať sa niekomu na milosť a nemilosť plne sa niekomu odovzdať, vzdať sa, súc si vedomý rizika, že daný človek môže situáciu zneužiť; vziať niekoho na milosť a) odpustiť niekomu b) začať niekoho brať na vedomie ◘ parem. lepší kúsok chleba z práce než pečienka z milosti