milosť -i ž.
1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i
2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.; bez m-i nemilosrdne, neľútostne
3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.
4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.
5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)
● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu; vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas
milosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ kladný citový postoj k niekomu nižšie postavenému, náklonnosť, priazeň, obľuba: preukazovať m.; U kráľa som v milosti, nuž mi rád splní moje želanie. [J. Štiavnický] 2. iba sg. ▶ citová účasť s niekým v jeho v bolesti, v nešťastí, chudobe a pod., súcit, zľutovanie, milosrdenstvo: žiť z milosti cudzích ľudí; byť odkázaný na niečiu m.; trpieť, znášať niekoho len z milosti ako nutné zlo, s ktorým sa treba zmieriť; učitelia ju len z milosti prepúšťali do vyššieho ročníka; v jeho očiach veľa milosti nenašiel; Ale niekedy nemala milostivá pani ani trochu milosti a odbila ma od dverí tým, že mi ich pred nosom zabuchla. [K. Tomaščík] 3. i práv. ▶ odpustenie trestu obvinenému al. odsúdenému, omilostenie, odpustenie: prosiť o m.; zamietnuť žiadosť o m.; Prezident udelil od začiatku funkčného obdobia 52 milostí. [VNK 2000] □ dostať milosť byť omilostený; dať milosť omilostiť, amnestovať 4. iba sg. náb. ▶ (podľa cirkví latinskej teológie) nadprirodzený Boží dar na dosiahnutie večnej blaženosti, Božia priazeň, láska; (podľa východných cirkví) akékoľvek Božie dobrodenie: m. Božia; božská m.; m. pomáhajúca aktuálna Božia pomoc v konkrétnych situáciách života; m. posväcujúca odpustenie hriechov, ktoré sa udeľuje prvý raz už pri krste; pomocné milosti; život v milosti; byť hodný milosti; chváliť Boha za jeho najvyššiu m.; vypadnúť z milosti Božej stratiť Božiu priazeň 5. i Milosť ▶ (v minulosti) titul panovníkov, šľachticov, cirkevných hodnostárov a pod.; úctivé oslovenie vyššie postavených osôb: cisárska m.; vaša kráľovská, grófska m.; jeho m. knieža; (v oficiánom písomnom styku i) cisárska M.; Vaša kráľovská, grófska M.; Jeho M. knieža; súhlasím s Vašou/vašou Milosťou/milosťou; prosíme Vaše/vaše Milosti/milosti o ochranu □ hist. z Božej milosti kráľ z Božej vôle, titul ranonovovekých a stredovekých kráľov ◘ fraz. bez milosti bez zľutovania, neberúc ohľad na nič, nemilosrdne, neľútostne, kruto (niekoho vyhodiť, potrestať, zbiť); byť vystavený/odkázaný na milosť a nemilosť niekoho závisieť od ľubovôle niekoho, nemať možnosť sa brániť; rana/úder z milosti rázne ukončenie utrpenia; iron. robiť niekomu milosť preukazovať blahosklonnú láskavosť, vychádzať niekomu v ústrety (s odtienkom nadradenosti, zhovievavosti); vydať niekoho, niečo na milosť a nemilosť nechať niekoho, niečo napospas, ako obeť; vydať sa niekomu na milosť a nemilosť plne sa niekomu odovzdať, vzdať sa, súc si vedomý rizika, že daný človek môže situáciu zneužiť; vziať niekoho na milosť a) odpustiť niekomu b) začať niekoho brať na vedomie ◘ parem. lepší kúsok chleba z práce než pečienka z milosti
amnestovať udeliť, dať amnestiu • dať milosť • omilostiť: po troch rokoch väzenia ho amnestovali, omilostili, dali mu milosť
láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit • ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťou • milovanie • poet. al. arch. milosť: byť hodný lásky, milosti
2. p. obľuba 1 3. p. záľuba 1
milosť 1. zabudnutie na priestupok • omilostenie • odpustenie: márne prosili o milosť, omilostenie, odpustenie • prepáčenie • pardon: potrescú všetkých bez milosti, prepáčenia, bez pardonu • amnestia (odpustenie al. zmiernenie trestu): prezident má právo udeliť amnestiu
2. p. obľuba 1 3. p. súcit 4. p. láska 1
obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti
2. p. radosť
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
milosť, -ti ž.
1. priazeň, blahosklonnosť, obľuba, ktorú osoba vyššie postavená preukazuje osobe podriadenej: byť, žiť, nebyť u niekoho v m-i; dať niečo niekomu, dostať niečo od niekoho z m-i; hovor. žiak prešiel len z m-i; bez m-i nemilosrdne, bezohľadne; expr. nechcem m-i odmietam pomoc poskytovanú z ľútosti; hist. kráľ z božej m-i titul stredovekých kráľov;
2. odpustenie trestu, omilostenie: žiadať si, dostať m., udeliť niekomu m.; vyžiadať si poslednú m. (Dobš.) možnosť odsúdenca vysloviť posledné želanie
● prijať niekoho na m. udeliť mu odpustenie, odpustiť; vydať niekoho na m. a nemilosť niekomu napospas;
3. zastar. milota, pôvab: O, keby nie tak milosť jednej tváre! (Hviezd.)
4. zastar. láska: (Mládenec) vidí milosť svoju sklamanú. (Kal.)
5. zastar. (pís. i Milosť) titul al. oslovenie feudálov, šľachticov a cirkevných hodnostárov: kráľovská, kniežacia m. (M.); jeho milosť pán Bešeňovský (Kal.)
vašnosť, -ti ž. (čes.) kniž. zastar. Vaša milosť (úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby): Vašnosť, len sem nech sa podíva! (Hviezd.) Budem tak smelým, keď ráčia dovoliť, vašnosti. (Škult.)
(jedna) milosť; (bez) milosti; (k) milosti; (vidím) milosť; (ó) milosť!; (o) milosti; (s) milosťou;
(tri) milosti; (bez) milostí; (k) milostiam; (vidím) milosti; (ó) milosti!; (o) milostiach; (s) milosťami;