milosť -i ž.
1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i
2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.; bez m-i nemilosrdne, neľútostne
3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.
4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.
5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)
● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu; vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas
amnestovať udeliť, dať amnestiu • dať milosť • omilostiť: po troch rokoch väzenia ho amnestovali, omilostili, dali mu milosť
láska 1. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit • ľúbosť: byť zaslepený láskou, ľúbosťou • milovanie • poet. al. arch. milosť: byť hodný lásky, milosti
2. p. obľuba 1 3. p. záľuba 1
milosť 1. zabudnutie na priestupok • omilostenie • odpustenie: márne prosili o milosť, omilostenie, odpustenie • prepáčenie • pardon: potrescú všetkých bez milosti, prepáčenia, bez pardonu • amnestia (odpustenie al. zmiernenie trestu): prezident má právo udeliť amnestiu
2. p. obľuba 1 3. p. súcit 4. p. láska 1
obľuba 1. vzbudzovanie kladných postojov u mnohých ľudí • obľúbenosť • popularita: politikova obľuba, obľúbenosť, popularita vo verejnosti klesla • priazeň • sympatia: teší sa všeobecnej priazni, sympatiám ľudí • láska • milosť: nebyť u niekoho v milosti
2. p. radosť
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
milosť, -ti ž.
1. priazeň, blahosklonnosť, obľuba, ktorú osoba vyššie postavená preukazuje osobe podriadenej: byť, žiť, nebyť u niekoho v m-i; dať niečo niekomu, dostať niečo od niekoho z m-i; hovor. žiak prešiel len z m-i; bez m-i nemilosrdne, bezohľadne; expr. nechcem m-i odmietam pomoc poskytovanú z ľútosti; hist. kráľ z božej m-i titul stredovekých kráľov;
2. odpustenie trestu, omilostenie: žiadať si, dostať m., udeliť niekomu m.; vyžiadať si poslednú m. (Dobš.) možnosť odsúdenca vysloviť posledné želanie
● prijať niekoho na m. udeliť mu odpustenie, odpustiť; vydať niekoho na m. a nemilosť niekomu napospas;
3. zastar. milota, pôvab: O, keby nie tak milosť jednej tváre! (Hviezd.)
4. zastar. láska: (Mládenec) vidí milosť svoju sklamanú. (Kal.)
5. zastar. (pís. i Milosť) titul al. oslovenie feudálov, šľachticov a cirkevných hodnostárov: kráľovská, kniežacia m. (M.); jeho milosť pán Bešeňovský (Kal.)
vašnosť, -ti ž. (čes.) kniž. zastar. Vaša milosť (úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby): Vašnosť, len sem nech sa podíva! (Hviezd.) Budem tak smelým, keď ráčia dovoliť, vašnosti. (Škult.)
(jedna) milosť; (bez) milosti; (k) milosti; (vidím) milosť; (ó) milosť!; (o) milosti; (s) milosťou;
(štyri) milosti; (bez) milostí; (k) milostiam; (vidím) milosti; (ó) milosti!; (o) milostiach; (s) milosťami;