milý
I. príd.
1. kt. je milovaný al. obľúbený; drahý, vzácny: m-á matka, najm-šia kniha
2. pôvabný, sympatický: m. úsmev, m-é dieťa
3. príjemný; vhodný; vítaný: počuť m-é slová; buď k nemu m.! každá pomoc mi je m-á
4. expr. o kt. sa už hovorilo, náš: a tak sa m. chlapec vrátil
● expr. (uháňať) o m-ých päť rýchlo;
milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať; m. sa správať; je tu m.
II. milý m.
1. milenec
2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!
milá ž. k 1, 2
milo 2. st. milšie prísl.
Bohumil -la pl. N -lovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Bohuš -ša pl. N -šovia, Božo Boža pl. N Božovia, Milo Mila pl. N Milovia; zdrob. Bohuško, Božko, Milko, Miluško -ka pl. N -kovia
Emil -la pl. N -lovia m. ⟨lat.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Emo Ema pl. N Emovia, Milo Mila pl. N Milovia, Emilo -la pl. N -lovia; zdrob. Emko Emka pl. N Emkovia, Emilko, Milko, Miluško -ka pl. N -kovia
Miloslav -va pl. N -vovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Milo Mila pl. N Milovia, Miloš -ša pl. N -šovia, Slavo -va pl. N -vovia; zdrob. Milko, Miloško, Slavko -ka pl. N -kovia
milo 2. st. milšie prísl. 1. ▶ vľúdnym, sympatickým spôsobom; syn. prívetivo, láskavo: m. sa usmiať; m. sa prihovoriť deťom; m. odpovedať na otázku; m. prijať hostí; všetci sa k nej správali veľmi m.; zakaždým ju m. pozdravil; mohla sa tváriť aj trochu milšie; Pravdaže, Ďuro ho neprivítal nijako milo. [V. Mináč] 2. ▶ s príjemným, dobrým pocitom; syn. príjemne: byť m. prekvapený; na ten pobyt pri mori budeme m. spomínať celý život; slnko m. hreje; Deň sa začína milo. [I. Izakovič]; Mal za potokom domec, pekný, milo upravený. [KŽ 1960] 3. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav príjemnej pokojnej atmosféry: bolo mu m. pri srdci; Všade na svete je v takýto jarný čas milo. [J. Podhradský]; Okolo tvojej mamy bolo milo, - odpovedám jej. [Pd 2013]
milo 1. porov. milý 1, 2 2. porov. milý 3, p. príjemne
príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milo • pekne • pôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňali • lahodne • hrejivo • mäkko • zried.: lahodivo • ladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na duši • sympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympaticky • dobre • hovor.: fajn • fajne • príma: je tu dobre, fajn, fajne, príma • hovor. expr. hej: je mi hej • útulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne
porov. aj príjemný
milo p. milý
milý, 2. st. milší príd.
1. obľúbený, milovaný, drahý, vzácny, cenný: m-á, najmilšia pieseň, kniha; utekaj, ak ti je život m. (Dobš.) ak nechceš prísť o život; m. priateľ oslovenie v liste;
2. vzbudzujúci sympatie, pôvabný: m-é dieťa, m. úsmev, m. zjav dievčiny (Kuk.);
3. príjemný: m-é prekvapenie; povedať m-é slovo; pokladať si za m-ú povinnosť
● (vyskákať sa, vyumývať sa) do milej vôle koľko sa len chce; (chutí mu, darí sa mu) až milá vec veľmi; (robiť niečo) o milých päť, o milú dušu náruživo, horlivo;
4. vítaný, vhodný: tvoja pomoc mi je veľmi m-á;
5. expr. dôverne označuje niekoho, o kom už bola reč: Nuž sa mi začal môj milý Francúz vysmievať. (Kuk.) A milá dievka sa vždy nazdávala, že to otec drevo rúbe. (Dobš.)
6. spodst. milý, -ého m. milenec: verný, zradný, neverný m.;
spodst. milá, -ej ž. milenka;
7. spodst. milí, -ých m. príbuzní, blízki, pokrvní: žialiť nad stratou svojich m-ých;
milo prísl. láskavo, blahosklonne, príjemne: m. prijať hosťa, m. sa usmievať; m. sa cítiť niekde
milo prísl. 1. láskavo, blahosklonne: Milo ho privítali (Kameňany REV) 2. záh dobre, príjemne: Tak mu tam biu̯o až miu̯o (Brodské SKA)