Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská

milý

I. príd.

1. kt. je milovaný al. obľúbený; drahý, vzácny: m-á matka, najm-šia kniha

2. pôvabný, sympatický: m. úsmev, m-é dieťa

3. príjemný; vhodný; vítaný: počuť m-é slová; buď k nemu m.! každá pomoc mi je m-á

4. expr. o kt. sa už hovorilo, náš: a tak sa m. chlapec vrátil

expr. (uháňať) o m-ých päť rýchlo;

milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať; m. sa správať; je tu m.

II. milý m.

1. milenec

2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!

milá ž. k 1, 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
milý ‑ého príd. i m.; milo prísl.; milá ‑ej ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


ľúbezný svojím vzhľadom al. inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty • rozkošnýroztomilýočarujúciexpr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevompríjemnýľubozvučnýlahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlaspôvabnýmilý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správaniezried. úľubnýpoet. ľúby


mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabnýúhľadnýkniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský krojpeknýkrásnynádherný: pekný, krásny, nádherný výhľadmilýexpr.: utešenýrozkošnýčarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tónyromantickýidylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstvakniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby


maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milýnežnýláskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkaniefamiliárnydôverný: familiárne, dôverné oslovenie

2. podobný reči malých detí • strojenýafektovanýneprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

milý, 2. st. milší príd.

1. obľúbený, milovaný, drahý, vzácny, cenný: m-á, najmilšia pieseň, kniha; utekaj, ak ti je život m. (Dobš.) ak nechceš prísť o život; m. priateľ oslovenie v liste;

2. vzbudzujúci sympatie, pôvabný: m-é dieťa, m. úsmev, m. zjav dievčiny (Kuk.);

3. príjemný: m-é prekvapenie; povedať m-é slovo; pokladať si za m-ú povinnosť

(vyskákať sa, vyumývať sa) do milej vôle koľko sa len chce; (chutí mu, darí sa mu) až milá vec veľmi; (robiť niečo) o milých päť, o milú dušu náruživo, horlivo;

4. vítaný, vhodný: tvoja pomoc mi je veľmi m-á;

5. expr. dôverne označuje niekoho, o kom už bola reč: Nuž sa mi začal môj milý Francúz vysmievať. (Kuk.) A milá dievka sa vždy nazdávala, že to otec drevo rúbe. (Dobš.)

6. spodst. milý, -ého m. milenec: verný, zradný, neverný m.;

spodst. milá, -ej ž. milenka;

7. spodst. milí, -ých m. príbuzní, blízki, pokrvní: žialiť nad stratou svojich m-ých;

milo prísl. láskavo, blahosklonne, príjemne: m. prijať hosťa, m. sa usmievať; m. sa cítiť niekde

Morfologický analyzátor

milý podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) milý; (bez) milého; (k) milému; (vidím) milého; (o) milom; (s) milým;

(štyria) milí; (bez) milých; (k) milým; (vidím) milých; (o) milých; (s) milými;


milý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) milý; (bez) milého; (k) milému; (vidím) milého; (o) milom; (s) milým;

(štyria) milí; (bez) milých; (k) milým; (vidím) milých; (o) milých; (s) milými;


(jeden) milší; (bez) milšieho; (k) milšiemu; (vidím) milšieho; (o) milšom; (s) milším;

(štyria) milší; (bez) milších; (k) milším; (vidím) milších; (o) milších; (s) milšími;


(jeden) najmilší; (bez) najmilšieho; (k) najmilšiemu; (vidím) najmilšieho; (o) najmilšom; (s) najmilším;

(traja) najmilší; (bez) najmilších; (k) najmilším; (vidím) najmilších; (o) najmilších; (s) najmilšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) milý; (bez) milého; (k) milému; (vidím) milý; (o) milom; (s) milým;

(dva) milé; (bez) milých; (k) milým; (vidím) milé; (o) milých; (s) milými;


(jeden) milší; (bez) milšieho; (k) milšiemu; (vidím) milší; (o) milšom; (s) milším;

(tri) milšie; (bez) milších; (k) milším; (vidím) milšie; (o) milších; (s) milšími;


(jeden) najmilší; (bez) najmilšieho; (k) najmilšiemu; (vidím) najmilší; (o) najmilšom; (s) najmilším;

(dva) najmilšie; (bez) najmilších; (k) najmilším; (vidím) najmilšie; (o) najmilších; (s) najmilšími;


ženský rod

(jedna) milá; (bez) milej; (k) milej; (vidím) milú; (o) milej; (s) milou;

(dve) milé; (bez) milých; (k) milým; (vidím) milé; (o) milých; (s) milými;


(jedna) milšia; (bez) milšej; (k) milšej; (vidím) milšiu; (o) milšej; (s) milšou;

(tri) milšie; (bez) milších; (k) milším; (vidím) milšie; (o) milších; (s) milšími;


(jedna) najmilšia; (bez) najmilšej; (k) najmilšej; (vidím) najmilšiu; (o) najmilšej; (s) najmilšou;

(tri) najmilšie; (bez) najmilších; (k) najmilším; (vidím) najmilšie; (o) najmilších; (s) najmilšími;


stredný rod

(jedno) milé; (bez) milého; (k) milému; (vidím) milé; (o) milom; (s) milým;

(dve) milé; (bez) milých; (k) milým; (vidím) milé; (o) milých; (s) milými;


(jedno) milšie; (bez) milšieho; (k) milšiemu; (vidím) milšie; (o) milšom; (s) milším;

(tri) milšie; (bez) milších; (k) milším; (vidím) milšie; (o) milších; (s) milšími;


(jedno) najmilšie; (bez) najmilšieho; (k) najmilšiemu; (vidím) najmilšie; (o) najmilšom; (s) najmilším;

(štyri) najmilšie; (bez) najmilších; (k) najmilším; (vidím) najmilšie; (o) najmilších; (s) najmilšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MILÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 97×, celkový počet lokalít: 24, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 15×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 13×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 11×;
ROVNÉ, okr. SVIDNÍK – 9×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 6×;
SOLIVAR (obec PREŠOV), okr. PREŠOV – 6×;
KYSAK, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 5×;
SMIŽANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 4×;
VEĽKÝ HOREŠ, okr. TREBIŠOV – 4×;
SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO, okr. TREBIŠOV – 3×;
...
Priezvisko SYČ MILÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;

Priezvisko SYČ-MILÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor