Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

milý

I. príd.

1. kt. je milovaný al. obľúbený; drahý, vzácny: m-á matka, najm-šia kniha

2. pôvabný, sympatický: m. úsmev, m-é dieťa

3. príjemný; vhodný; vítaný: počuť m-é slová; buď k nemu m.! každá pomoc mi je m-á

4. expr. o kt. sa už hovorilo, náš: a tak sa m. chlapec vrátil

expr. (uháňať) o m-ých päť rýchlo;

milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať; m. sa správať; je tu m.

II. milý m.

1. milenec

2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!

milá ž. k 1, 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
milý ‑ého príd. i m.; milo prísl.; milá ‑ej ž.

milý milého pl. N milí G milých m.

milý milá milé 2. st. milší príd.

milý1 milá milé príd. 1. 2. st. milší ▶ vzbudzujúci svojimi vlastnosťami, výzorom, správaním, konaním a pod. sympatie a (citovú) náklonnosť, sympatický, pôvabný, pekný; svedčiaci o láskavosti, o vľúdnom, prívetivom správaní, príjemný, priateľský: m. človek; milá šarmantná pani; milé dieťa; m. úsmev; povedz im pár milých slov; buďte k nim trochu milší; to je od vás milé, že ste prišli; Dievčatko mu tak prirástlo k srdcu, že mu bolo ešte milšie ako vlastní synovia. [M. Jančová]
2. 2. st. milší ▶ (obyč. o veciach, javoch) vyvolávajúci príjemný pocit, prinášajúci pohodu, potešenie, príjemný, sympatický: milé prekvapenie; milé priateľské stretnutie; m. zvyk; milé spomienky na rodičovský dom; pokladať si niečo za milú povinnosť; bol na ňu m. pohľad; potešili sme sa milej návšteve; každá pomoc mi je milá; To je moja najväčšia radosť, to je moje najmilšie potešenie a útecha. [M. Zelinka]; [Vrátnik] v tej istej tmavobelasej, vyblýskanej rovnošate, s tou istou milou plešinou na hlave. [L. Mináčová]
3.ktorý je predmetom istej náklonnosti, ktorý je v obľube, ktorého máme radi (často v oslovení): m. priateľ; milí rodičia!; milí hostia!; milé dámy!; môj najmilší spisovateľ
4. expr.ktorý sa už v rozhovore spomínal, o ktorom už vieme: Ale neskôr dozorca dostal príkaz, aby milého pána pri odchode z práce prezrel. [J. Poničan]; A tak sa naši milí majstri hneď a zaraz dali do práce. [Ľ. Feldek]
fraz. ak ti je život milý vyhrážka; do milej vôle do uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod., dosýtosti; [] milá vec vyjadruje uspokojenie a dôraz pri kladnom hodnotení niečoho: darí sa mu až milá vec; expr. na milú Jarmilu/jarmilu vyjadruje hodnotenie nepriaznivej situácie, zlého stavu a pod., zle, mizerne; robiť niečo o milých päť usilovne, zo všetkých síl ◘ parem. čo komu milé, môže byť aj hnilé al. čo komu milé, aj keď odpoly hnilé; milšie brucho ako rúcho; už je pozde, milý drozde! k človeku, ktorý niečo zmeškal

milý2 milého pl. N milí G milých m. 1.muž v ľúbostnom vzťahu k žene, priateľ, partner, milenec: večer sa tajne stretne s milým; sklamala sa v milom; chudne, trápi sa pre milého; srdce jej za milým túži; kedysi dievčatá odprevádzali svojich milých na vojnu; Preto sa rozhodla, že sa zmárni, že zvolí radšej smrť ako život bez milého. [J. Lenčo]; Koľko si už mala manželov, koľko si mala milých a aký si každému z nich schystala osud? [V. Zamarovský]
2. obyč. pl. milí často v spojení so zámenomkto je nám citovo veľmi blízky; kto je v rodinnom al. úzkom priateľskom vzťahu s niekým (často v oslovení): milá moja, veci sú v najlepšom poriadku; poďte ďalej, moji milí; vitajte, moji milí; spomienka na našich milých; Teraz už musím od vás odísť, milí, prepáčte mi to. [A. Baláž]; trochu iron. Meškáte dvadsať minút, moji milí - a u nás presne sadáme k stolu. [H. Zelinová]
parem. pre milého nič ťažkého kto má niekoho rád, nepozná prekážky, všetko prekoná

-lý/177466±45 2.56: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 51862→51754
+21
−7
býva/12733 ma/8843 ce/5790 mi/5542 z/2656 skve/1674 nezávis/1648 dospe/1415 vese/1300 osame/1074 dokona/1023 závis/1012 zúfa/629 (106/6416)

-lý/177466±45 15.98: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 1667→1780
+19
−27
Hol/830 dospe/416 mi/190 nezávis/144 Ho/0→113
+19
−27
zosnu/62 pozosta/13 zomre/12

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

/3407478±3935 19.80: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 31103→33513
+298
−606
obžalovaný/1354 Čarnogurský/1351 Novotný/1321 drahý/1299 starký/1090 Hrušovský/1028 Vajanský/1004 Novomeský/973 príbuzný/963 Hollý/830 Višňovský/818 Akvinský/772 Kopecký/747 Kusý/695→734
+4
−9
Vilikovský/727 Široký/724 Černý/579 duchovný/524 svätý/501→520
+34
−15
Suchý/0→516
+5
−78
Dubovský/491 prítomný/487 dotyčný/467 Chudý/0→464
+0
−65
Satinský/455 Konečný/456→455
+1
−0
Záborský/451 dospelý/416 hostinský/399 Makovický/377 Veselovský/375 Lehocký/360 Hrbatý/0→350
+10
−64
Tichý/0→347
+0
−48
Komenský/338 Tužinský/335 hlavný/305 Drahovský/304 Hrozný/296 starý/288 Nižňanský/288 Sádovský/286 nadriadený/285 Horecký/275 Ďurkovský/273 Ducký/269 recepčný/242 Čavojský/234 Slavkovský/231 Radolský/230 Záhorský/225 Pečovský/193 milý/190 Masný/188 Pardavý/187 Majský/184 (71/4099)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


ľúbezný svojím vzhľadom al. inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty • rozkošnýroztomilýočarujúciexpr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevompríjemnýľubozvučnýlahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlaspôvabnýmilý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správaniezried. úľubnýpoet. ľúby


mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabnýúhľadnýkniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský krojpeknýkrásnynádherný: pekný, krásny, nádherný výhľadmilýexpr.: utešenýrozkošnýčarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tónyromantickýidylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstvakniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby


maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milýnežnýláskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkaniefamiliárnydôverný: familiárne, dôverné oslovenie

2. podobný reči malých detí • strojenýafektovanýneprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

milý, 2. st. milší príd.

1. obľúbený, milovaný, drahý, vzácny, cenný: m-á, najmilšia pieseň, kniha; utekaj, ak ti je život m. (Dobš.) ak nechceš prísť o život; m. priateľ oslovenie v liste;

2. vzbudzujúci sympatie, pôvabný: m-é dieťa, m. úsmev, m. zjav dievčiny (Kuk.);

3. príjemný: m-é prekvapenie; povedať m-é slovo; pokladať si za m-ú povinnosť

(vyskákať sa, vyumývať sa) do milej vôle koľko sa len chce; (chutí mu, darí sa mu) až milá vec veľmi; (robiť niečo) o milých päť, o milú dušu náruživo, horlivo;

4. vítaný, vhodný: tvoja pomoc mi je veľmi m-á;

5. expr. dôverne označuje niekoho, o kom už bola reč: Nuž sa mi začal môj milý Francúz vysmievať. (Kuk.) A milá dievka sa vždy nazdávala, že to otec drevo rúbe. (Dobš.)

6. spodst. milý, -ého m. milenec: verný, zradný, neverný m.;

spodst. milá, -ej ž. milenka;

7. spodst. milí, -ých m. príbuzní, blízki, pokrvní: žialiť nad stratou svojich m-ých;

milo prísl. láskavo, blahosklonne, príjemne: m. prijať hosťa, m. sa usmievať; m. sa cítiť niekde

milý príd.
1. obľúbený, vzácny, milovaný: Nán zato bola naša dedina veľmej milá (Lešť MK); Milí maj sin (Kameňany REV); Vlasné dzeci sú nám milšé jako cudzé (Bošáca TRČ)
F. čo je komu milé, mvóže bit aj hňilé (Bošáca TRČ), pre milého ňiet ťaškého (Bošáca TRČ) - nepozná prekážky, všetko prekoná; bárakí milí hošč, za tri dni ho došč (Sirk REV) - dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná
2. sympatický, pôvabný: Prišla s kršťeňia, že sa tam a tam naroďilo toto miluo ďieťatko (Lešť MK); F tém opchode predávala jedna velice milá panička (Vištuk MOD); miló ďíťa (Cinobaňa LUČ)
3. expr. o ktorom sa už hovorilo, spomínaný; náš: No ale ih bolo vácej a za milím chlapom sa rozbehli (Hlohovec)
4. v spoj. milá vec, až milá vec vyjadruje dôraz pri pozitívnom hodnotení niečoho: Milá vec tam bola seďeť (Košťany n. Tur. MAR); To ťi bola svadba až milá vec (Mošovce MAR); Zbožá máme až milá vec (Bošáca TRČ)

milý m. spodst. milenec: Istej dziefke zomrel jej mili (Vydrník SNV)

milý príd.
1. obľúbený, vzácny, milovaný: Nán zato bola naša dedina veľmej milá (Lešť MK); Milí maj sin (Kameňany REV); Vlasné dzeci sú nám milšé jako cudzé (Bošáca TRČ)
F. čo je komu milé, mvóže bit aj hňilé (Bošáca TRČ), pre milého ňiet ťaškého (Bošáca TRČ) - nepozná prekážky, všetko prekoná; bárakí milí hošč, za tri dni ho došč (Sirk REV) - dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná
2. sympatický, pôvabný: Prišla s kršťeňia, že sa tam a tam naroďilo toto miluo ďieťatko (Lešť MK); F tém opchode predávala jedna velice milá panička (Vištuk MOD); miló ďíťa (Cinobaňa LUČ)
3. expr. o ktorom sa už hovorilo, spomínaný; náš: No ale ih bolo vácej a za milím chlapom sa rozbehli (Hlohovec)
4. v spoj. milá vec, až milá vec vyjadruje dôraz pri pozitívnom hodnotení niečoho: Milá vec tam bola seďeť (Košťany n. Tur. MAR); To ťi bola svadba až milá vec (Mošovce MAR); Zbožá máme až milá vec (Bošáca TRČ)

milý m. spodst. milenec: Istej dziefke zomrel jej mili (Vydrník SNV)

milá p. milý


milý príd
1. milovaný, obľúbený, drahý, vzácny: synu mili, dawam tobie rolu swu (ŽK 1454); o, milá panna, čo ty máš, quod mi dáš, nevieš raz (PV 1457); prosyme was, panow nassich milych (BECKOV 1508 SČL); spomeniž již na mne, dieučičko má milá; sedrce mé z bolesti počína umdlívat, že v mej milej krvi kat se má umývat (ASL 1603-04; 1687); tak wzácná, milá jest slovanská reč, že ju cuzí slišíc, uťekú preč (BR 1785); laska, mila laska, kde tja lude beru (KC 1791); co gesste milssjho gest wlasty meg (PT 1796);
x. pren iron eg, milj pritel, neny toto pekna wec (H. TISOVNÍK 1733)
F. pozďe, milý drozde (PD 18. st) k človeku, ktorý niečo zmeškal
2. vzbudzujúci sympatie, pôvabný: (žena) ušlechtilá, velmi milá, mé smutné serdce jala hned (ASL 1603-04)
3. (o nápojoch, pokrmoch) príjemný, lahodný, chutný: cerinthe: bylina wčelám wélmy mila, wčelnjk (KS 1763); pomiessag malo, techdy bude wjno prjgemne a milé (VK 1764); wyno octowate ňeňi myle k pyťi (GP 1782); piwo pssenične milsse gest (PR 18. st); subst m. m milenec: tak panenky naríkajú, když milých nedostávajú (PV 1637-45); wisoko ge zamek, geste vissi skala, zaplac mj mog mily, čo som s tebu spala (KC 1791); môj milý neviem kde, jako mu odkážem? (AD 18. st); ž milenka: veru ja nebudem na Maglóde bývať, lebo mi nedajú s mojou milou líhať (PV 18. st)
P. atpn Milata, Milgozt (v Honte 1138 CDSl); Mylen (v Bohuniciach 1222 CDSl)

milý
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) milý
G (bez) milého
D (k) milému
A (vidím) milého
L (o) milom
I (s) milým
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (dvaja) milí
G (bez) milých
D (k) milým
A (vidím) milých
L (o) milých
I (s) milými

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MILÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 97×, celkový počet lokalít: 24, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 15×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 13×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 11×;
ROVNÉ, okr. SVIDNÍK – 9×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 6×;
SOLIVAR (obec PREŠOV), okr. PREŠOV – 6×;
KYSAK, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 5×;
SMIŽANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 4×;
VEĽKÝ HOREŠ, okr. TREBIŠOV – 4×;
SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO, okr. TREBIŠOV – 3×;
...
Priezvisko SYČ MILÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;

Priezvisko SYČ-MILÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

milý priateľ, dodal inžinier mon cher ami, ajouta l'ingénieur
milý, to je hlúpe cher, c'est embêtant
mi zdá dosť milý me paraît assez aimable
môj milý, ak budete mon cher, si vous
môj milý, tie dievčatá mon cher, ces filles
veľmi milí, veľmi sont très gentils, très
ten milý a nezmeniteľný ce cher et immutable
vašej spoločnosti, milý kapitán votre compagnie, mon cher capitaine
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu