milá milej pl. N milé G milých ž. 1. ▶ dievča, žena v ľúbostnom vzťahu k mužovi, priateľka, partnerka, milenka: každý večer chodieval za milou; objal svoju milú; dostal list od milej; I to mohol povedať, ako sa mu ráno nechcelo vstávať a ako sa s milou nemohol rozlúčiť. [L. Ťažký]; Študovať začínaš, v cudzom svete budeš žiť, a rok je bez milej predlhý. [P. Jaroš] 2. v spojení so zámenom ▶ blízka osoba ženského pohlavia (obyč. v oslovení): netráp sa, moja m., nikomu to nepoviem; prepáčte, moje milé, že ste museli tak dlho čakať; nemám pravdu, moje milé?; Nože, moja milá, nože sa drž, - matersky ju chlácholila. [Š. Žáry]