milý
I. príd.
1. kt. je milovaný al. obľúbený; drahý, vzácny: m-á matka, najm-šia kniha
2. pôvabný, sympatický: m. úsmev, m-é dieťa
3. príjemný; vhodný; vítaný: počuť m-é slová; buď k nemu m.! každá pomoc mi je m-á
4. expr. o kt. sa už hovorilo, náš: a tak sa m. chlapec vrátil
● expr. (uháňať) o m-ých päť rýchlo;
milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať; m. sa správať; je tu m.
II. milý m.
1. milenec
2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!
milá ž. k 1, 2
milá milej pl. N milé G milých ž.
milá milej pl. N milé G milých ž. 1. ▶ dievča, žena v ľúbostnom vzťahu k mužovi, priateľka, partnerka, milenka: každý večer chodieval za milou; objal svoju milú; dostal list od milej; I to mohol povedať, ako sa mu ráno nechcelo vstávať a ako sa s milou nemohol rozlúčiť. [L. Ťažký]; Študovať začínaš, v cudzom svete budeš žiť, a rok je bez milej predlhý. [P. Jaroš] 2. v spojení so zámenom ▶ blízka osoba ženského pohlavia (obyč. v oslovení): netráp sa, moja m., nikomu to nepoviem; prepáčte, moje milé, že ste museli tak dlho čakať; nemám pravdu, moje milé?; Nože, moja milá, nože sa drž, - matersky ju chlácholila. [Š. Žáry]
milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerke • priateľka • dievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babou • hovor. svoja • zastar.: ľúbenica • ľubica • subšt. kočka
porov. aj milenka
srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička
2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1
milý, 2. st. milší príd.
1. obľúbený, milovaný, drahý, vzácny, cenný: m-á, najmilšia pieseň, kniha; utekaj, ak ti je život m. (Dobš.) ak nechceš prísť o život; m. priateľ oslovenie v liste;
2. vzbudzujúci sympatie, pôvabný: m-é dieťa, m. úsmev, m. zjav dievčiny (Kuk.);
3. príjemný: m-é prekvapenie; povedať m-é slovo; pokladať si za m-ú povinnosť
● (vyskákať sa, vyumývať sa) do milej vôle koľko sa len chce; (chutí mu, darí sa mu) až milá vec veľmi; (robiť niečo) o milých päť, o milú dušu náruživo, horlivo;
4. vítaný, vhodný: tvoja pomoc mi je veľmi m-á;
5. expr. dôverne označuje niekoho, o kom už bola reč: Nuž sa mi začal môj milý Francúz vysmievať. (Kuk.) A milá dievka sa vždy nazdávala, že to otec drevo rúbe. (Dobš.)
6. spodst. milý, -ého m. milenec: verný, zradný, neverný m.;
spodst. milá, -ej ž. milenka;
7. spodst. milí, -ých m. príbuzní, blízki, pokrvní: žialiť nad stratou svojich m-ých;
milo prísl. láskavo, blahosklonne, príjemne: m. prijať hosťa, m. sa usmievať; m. sa cítiť niekde
milá ž. spodst. milenka, frajerka: Písala či milá? (Kameňany REV) F. pre milú aj v zlú chvílu (Bošáca TRČ) - z lásky sa vždy všetko urobí
milá p. milý