miláčik -a mn. -ovia m.
1. milovaný, obľúbený človek, obľúbenec: m. obecenstva, rodiny
2. hypok. dôverné, nežné oslovenie
miláčik -ka pl. N -kovia m. (o človeku)
miláčik G a A -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov m. (zviera, vec)
miláčik -ka A hovor. i -ka pl. N -ky m. (smotanový krém)
miláčik1 -ka pl. N -kovia m. 1. ▶ obľúbený, milovaný človek, ktorý je zahŕňaný priazňou, obdivom a pod., obľúbenec: m. rodiny; m. krásnych žien; m. televíznych divákov; je matkiným, otcovým miláčikom ↗ i fraz.; dlhé roky bola miláčikom obecenstva; Veselé a milé dieťa, ktoré sa na každého usmieva, stáva sa miláčikom všetkých. [D. Bartko] 2. sg. A -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov ▶ mimoriadne obľúbené zviera al. mimoriadne obľúbená vec, ku ktorým má človek blízky vzťah: psík sa stal miláčikom detí; kto sa postará o naše domáce miláčiky počas našej neprítomnosti?; Na druhej strane rieky [sa] črtali koruny platanov: odmalička patrili medzi mojich miláčikov. [D. Dušek]; Ľudia majú svojho plechového miláčika zaparkovaného pekne pod oknom. [VNK 2002] auto 3. expr. ▶ dôverné oslovenie blízkej osoby, drahý, drahá, zlatko, zlatíčko: dobré ráno, m.; to nemyslíš vážne, m.; kedy sa stretneme, m.?; m., počúvaš ma?; Už som ti dal jasne najavo, aby si ma nevolala môj miláčik. [S. Rakús] ◘ fraz. byť miláčikom Šťasteny mať v živote veľa šťastia a (nečakaných, náhodných) úspechov; mamičkin miláčik rozmaznané dieťa, obyč. syn; štvorkolesový miláčik auto; štvornohý miláčik pes
miláčik2 -ka A hovor. i -ka pl. N -ky m. ⟨U⟩ ▶ smotanový mliečny krém obľúbený najmä u malých detí (podľa obchodného názvu Miláčik): kúpiť dva miláčiky; Jedli kakaového miláčika, ktorého im babka nikdy nekúpila. [V. Šikulová]
miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)
2. p. obľúbenec
obľúbenec obľúbený človek al. iný tvor • miláčik: herec bol obľúbencom, miláčikom publika; štvornohý obľúbenec, miláčik • favorit: stal sa favoritom žien • hovor. vyvolenec: byť vyvolencom športového obecenstva • zastar. milec
srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička
2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1
miláčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m.
1. človek niekomu milý, u niekoho obľúbený, obľúbenec (zried. i o zvieratách): byť m-om rodiny, spoločnosti, obecenstva; pren. lit. m. Tálie o nadanom, dobrom hercovi; m. múz o básnikovi al. vôbec o človeku s umeleckým nadaním
● hovor. byť m-om Šťasteny mať v živote stále šťastie, úspech;
2. hovor. expr. dôverné nežné oslovenie: „Vidíte, miláčikovia, Náckovia, Pepkovia, Lojzkovia,“ hovoril jeho pohľad. (Hor.);
miláčikovský i miláčkovský príd.