mihalnica -e -níc ž.
1. pohyblivý kožný kryt na oku, viečko: privreté, napuchnuté m-e, pohnúť m-mi
2. obyč. mn. riasy, obrvy: dlhé, čierne m-e
mihalnica -ce -níc ž. 1. obyč. pl. mihalnice ▶ chĺpky na okraji očného viečka, riasy: mať krásne dlhé mihalnice; farbiť si mihalnice; nalepiť si umelé mihalnice; sklopila husté mihalnice; vypadla ti m.; Obidve boli mladé, s vysokými krkmi a vykrútenými mihalnicami. [P. Jaroš] 2. anat. ▶ pohyblivý ochranný kožný útvar na vonkajšej časti oka, neodb. očné viečko: dolná, horná m.; prižmúrené, privreté mihalnice; zúženie štrbiny mihalníc; zápal, opuchnutie mihalníc; pohnúť, zaklipkať mihalnicami ◘ fraz. pozerať/hľadieť spod mihalníc ukradomky, nenápadne pozorovať ▷ mihalnička -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1: bábätko má v očku mihalničku; ponúkame šetrnú úpravu mihalničiek
mihalnica 1. pohyblivý kožný kryt na oku • viečko: mihalnice, viečka mu od únavy padajú
2. chĺpok na očnom viečku • riasa: má krásne dlhé mihalnice, riasy • obrva • kniž. brva
riasa 1. obyč. mn. č. chĺpky vyrastajúce na okraji očného viečka • obrva • mihalnica: dlhé, čierne riasy, obrvy, mihalnice • anat. riasnica
2. obyč. mn. č. vodné rastliny v podobe vláken • chaluha (hnedá morská riasa)
3. p. záhyb 1
mihalnica, -e, -níc ž.
1. anat. pohyblivý ochranný kožný útvar na vonkajšom oku, očné viečko: horná, dolná m.; hľadieť, pozrieť spod (privretých) mihalníc ukradomky; spustiť m-e privrieť oči;
2. obyč. v mn. č. chĺpky vyrastajúce na okraji ochranného kožného útvaru oka, obrvy: čierne, šedivé m-e; hodvábne, dlhé m-e (Vaj.); farbiť si m-e;
mihalnicový príd.;
mihalnička, -y, -čiek ž. zdrob. k 2
(jedna) mihalnica; (bez) mihalnice; (k) mihalnici; (vidím) mihalnicu; (ó) mihalnica!; (o) mihalnici; (s) mihalnicou;
(dve) mihalnice; (bez) mihalníc; (k) mihalniciam; (vidím) mihalnice; (ó) mihalnice!; (o) mihalniciach; (s) mihalnicami;