Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

miesto¹ -a miest s.

1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia; m. na sedenie; dať veci na m.; lingv. príslovka m-a

2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku; poškodené m. na nábytku

3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.

4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e; desatinné m.

5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.; hľadať si m., byť bez m-a

6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;

na mieste → namieste

● → teplé m.; mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa; kniž. na → tvári m-a; byť na m-e mŕtvy hneď; na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami; → prešľapovať na m-e;

miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery; m-a bolesť; m. zvyk; m. úrad; (prv) m. národný výbor, skr. MNV; lingv. m-e mená;

miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť; m. umŕtviť;

miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

● → teplé m.

miesto²

I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno; prišiel m. mňa

II. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval; m. aby sa učil, išiel do kina

miesto¹, -a, miest str.

1. plocha al. časť priestoru, na ktorej možno niečo umiestniť al. kde sa niečo deje: dobre viditeľné, od vetra chránené, označené m.; obľúbené m. v hore, na brehu rieky; m. nehody, pretekov, m. činu; m. na dom, na včelín pozemok; stáť na m-e, nehýbať sa z m-a; byť na m-e pri cieli; uložiť veci na m. kde patria; šetriť m-om dobre využiť každú plochu

● nemať m-a ani pokoja nikde neobstáť, byť nepokojný; to je jeho slabé, chúlostivé, citlivé, boľavé m. v tej veci je slabý, chúlostivý, citlivý; venoval m. niečomu zaoberať sa tým;

2. presne vymedzený priestor, ktorý môže niekto zaujať, obyč. sedadlo, skupina sedadiel: mať stále m. v divadle; predstavenie vypredané do posledného m-a; lístok na prvé, druhé m.; m. na sedenie, na státie; zaujať m. sadnúť si

● nájsť si všade m. vedieť sa vhodne začleniť do prostredia; dávať, klásť niečo na prvé m. najviac zdôrazňovať; hovor. ofúkať niekomu m. (na ktoré si má sadnúť) prijať ho s veľkou, nadmernou pozornosťou; ty tu nemáš m-a, pre teba tu niet m-a nepatríš sem;

3. osada, mesto, štát ako dejisko nejakej udalosti: m. narodenia, m. pobytu; výletné, kúpeľné m.;

4. časť nejakého celku, na ktorú sa upozorňuje: dôležité m. v liste, závažné m. v článku; interpolované m.; chybné m. (napr. na látke, v knihe);

5. postavenie, zamestnanie, funkcia, umiestnenie: vedúce, zodpovedné, podradné m.; systemizované m.; učiteľské m., m. v administratíve; pren. hovor. teplé m. o zaistenom postavení; nájsť niekomu m.; prijať m. (napr. účtovníka); odstúpiť zo svojho m-a al. niekomu svoje m.; mat. desatinné m. umiestenie čísla vpravo od desatinnej čiarky

● niečo je, nie je na m-e je, nie je odôvodnené, opodstatnené; byť na pravom mieste dobre zastávať zverené úlohy; to je chlap na m-e a) silný, zdravý, schopný človek; b) o čestnom, charakternom človekovi;

6. obyč. v mn. č. úrad, inštitúcia: kompetentné, úradné m-a; vysoké, štátne m-a;

miestečko, -a, -čiek, zried. i miestko, -a, -tok str. zdrob. expr.

● nájsť si, mať teplé miestečko dobré, výhodné zamestnanie

miesto²

I. spoj.

1. vyjadruje náhraduočakávanej okolnosti inou okolnosťou, v ktorej sa dej uskutoční: Miesto do Ameriky pôjdeme my zajtra pozrieť pod Kopičiu hlavu. (Kuk.)

2. v spojovacích výrazoch miesto aby; miesto toho, aby; miesto toho, že by vyjadruje náhradu deja vysloveného hlavnou vetou dejom vysloveným vedľajšou vetou: Miesto aby sa tešili, žičili — závidia ti každú tú handričku. (Kuk.) Či by sa tebe páčilo, keby ti nevesta ráno, miesto toho, aby šla na trávu, zastala pred zrkadlo hlavu naprávať? (Tim.) Vidíš, vidíš — špatne si sa mu odslúžila za ten cukrík, čo tebe doniesol miesto toho, že by ho sám bol zjedol. (Šolt.)

II. predl. s 2. p. výmenou, náhradou za niekoho, za niečo, namiesto: Choď ty miesto otca! (Vaj.)

(jedno) miesto; (bez) miesta; (k) miestu; (vidím) miesto; (ó) miesto!; (o) mieste; (s) miestom;

(štyri) miesta; (bez) miest; (k) miestam; (vidím) miesta; (ó) miesta!; (o) miestach; (s) miestami;