Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

miesto1 -a miest s.

1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia; m. na sedenie; dať veci na m.; lingv. príslovka m-a

2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku; poškodené m. na nábytku

3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.

4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e; desatinné m.

5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.; hľadať si m., byť bez m-a

6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;

na mieste → namieste

→ teplé m.; mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa; kniž. na → tvári m-a; byť na m-e mŕtvy hneď; na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami; prešľapovať na m-e;

miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery; m-a bolesť; m. zvyk; m. úrad; (prv) m. národný výbor, skr. MNV; lingv. m-e mená;

miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť; m. umŕtviť;

miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

→ teplé m.


miesto2

I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno; prišiel m. mňa

II. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval; m. aby sa učil, išiel do kina

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
miesto ‑a miest s.; miestny; miestne prísl.
miesto predl. s G

miesto1 -ta miest s. 1. ▶ vymedzený voľný priestor, na ktorom sa niečo nachádza, kde sa niečo deje al. koná; časť priestoru, ktorý je na niečo určený al. je na niečo vhodný: odľahlé, opustené m.; verejne prístupné m.; m. platenia, platobné m.; stavebné m.; hrobové m.; pietne miesta; vyhradené miesta na parkovanie, parkovacie m.; m. nešťastia; stáť na vyvýšenom mieste; čakať na dohovorenom mieste; mať málo miesta; nie je tu kúsok voľného miesta; pre nás troch je tu miesta dosť; zlodeja prichytili na mieste činu; mladý muž na mieste nehody zraneniam podľahol; všetko je na svojom mieste tam, kdebyť; uložiť, vrátiť veci na m. tam, kam patria; parkovať na zakázanom mieste; pohnúť sa z miestai fraz.; sme na mieste v cieli; navštíviť miesta svojej mladosti; jeho obľúbeným miestom bol les; Vtedy ešte netušil, že onedlho sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič]lingv. príslovkové určenie miesta rozvíjací vetný člen bližšie určujúci, kde sa dej odohral al. odohráva; mat. geometrické miesto bodov množina všetkých bodov vyhovujúcich daným podmienkam; šport. skok z miesta skok vykonaný odrazom znožmo bez rozbehu; skok do diaľky z miesta skok odrazom znožmo z mierne rozkročného podrepu bez rozbehu
2. admin. ▶ územnosprávna jednotka, mesto, obec: m. narodenia; m. trvalého bydliska; zaslať tovar na m. určenia
3. ▶ priestor, ktorý je určený obyč. na sedenie (v divadle, dopravnom prostriedku, miestnosti a pod.): voľné, neobsadené m. v hľadisku; miesta na sedenie, na státie; m. pri okne, pri stole; zaujmite svoje miesta! sadnite si; uvoľniť m. staršej panej; vymenili si miesta; sála bola obsadená, vypredaná do posledného miesta; Obsadili všetky stoličky, ba aj lavicu, a ešte sa všetkým neušlo miesto. [V. Šikula]; Nech si sadol kdekoľvek, najskôr si miesto oprášil vreckovkou. [P. Bunčák]; Martin mu urobil miesto vedľa seba na lavici, práve proti gazdom. [J. Jonáš]čestné miesto a) vyhradené pre čestných hostí b) určené na poctu, na počesť niekoho
4. ▶ menšia plocha, menší priestor, úsek, bod ako časť celku: vyholené m. na temene hlavy; vypálené m. na koberci; boľavé m.i fraz.; lesklé m. na tkanine; napadnuté miesta na rastline; vyznačiť chybné miesta v rukopise; upozorniť na dve miesta v citovanom článku; m. poranenia opuchlo; Platňa sa na poškodenom mieste krúti večne dokola. [LT 1998]
5. ▶ umiestnenie, postavenie v nejakom poradí: obsadiť prvé, medailové m.; skončiť až na štvrtom mieste; zaradiť sa na čelné m. v rebríčku; posunul sa z desiateho miesta v tabuľke na piate; boj o druhé postupové m.mat. desatinné miesto poradie číslic v zápise čísla po desatinnej čiarke
6. ▶ pravidelná práca za mzdu, zamestnanie; postavenie v zamestnaní, funkcia: informácie o pracovných miestach; hľadať si m.; byť bez miesta byť nezamestnaný; stratiť m.; nastúpiť na nové m.; bojí sa o svoje m.; ponúkli jej m. hlavnej redaktorky; systematizované m. zaradené do súhrnu stálych miest podľa systemizácie; nehodí sa na vedúce m.; Rozhodol som sa usadiť tu natrvalo a prijať miesto kustóda. [J. Johanides]
7. (i v čom; medzi kým, medzi čím) ▶ postavenie, umiestnenie niekoho, niečoho v nejakom celku so zreteľom na význam, vplyv, úlohu: m. ženy v spoločnosti; m. spisovateľa vo svetovej literatúre; zaujať vedúce m. na trhu s cukrovinkami; v jeho tvorbe patrí básni čestné m.; medzi filozofmi mu patrí popredné, privilegované m.; každý si hľadá svoje m. v živote; román obsadil popredné miesto medzi bestsellermi
8. obyč. pl. miesta i admin.oprávnený orgán, rozhodujúci činiteľ, autorita: obrátiť sa na vyššie miesta; podať žiadosť, sťažnosť na kompetentné miesta; Najvyššie miesta sa vyslovili už o tejto veci kladne. [Ľ. Zúbek]; Na váš neohrozený postoj upozorním príslušné miesta. [R. Jašík]
fraz. biele miesta a) objekty, situácie, udalosti a pod., o ktorých chýbajú nejaké informácie b) nepreskúmané oblasti; boľavé miesto téma, ktorá je pre niekoho nepríjemná, citlivá; byť na svojom mieste plniť si svoje povinnosti; [byť] na vašom mieste [, by som to nerobil] keby som bol vo vašej situácii, vo vašom postavení (nepostupoval by som tak ako vy), byť vami (nerobil by som to); čestné druhé, tretie miesto popredné umiestnenie, ale nie prvé; [dávať, klásť niečo] na prvé miesto stavať niečo do popredia, do centra záujmu, pozornosti; dotknúť sa citlivého miesta pripomenúť niekomu niečo nepríjemné, delikátne; hluché miesto slabšia, menej obsažná časť (textu, relácie a pod.); chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste a) muž, akobyť, statočný muž b) schopný človek v správnej funkcii; mať dušu/srdce na mieste uspokojiť sa, byť spokojný, vyrovnaný; mať hlavu na [svojom/správnom] mieste byť múdry, rozvážny; mať srdce na pravom mieste byť šľachetný, ľudský; mať svoje miesto niekde čosi znamenať, byť významný, dôležitý; miesto by mu ofúkali al. miesto mu ofukujú veľmi si ho ctia, prehnane sa oňho starajú; miesto posledného odpočinku cintorín, hrob; kniž. na tvári miesta priamo na mieste; nech sa na mieste prepadnem! zaverenie sa na potvrdenie svojho slova, veru, veruže, dozaista; nemať nikde miesta byť nepokojný, znepokojovať sa; nenájsť si/nenachádzať si miesta/miesto byť, bývať nespokojný, nevedieť, čo robiť; neobsedí na jednom mieste a) nevydrží byť niekde b) (obyč. o dieťati) byť pohyblivý, čulý, neposedný; pohnúť sa z miesta napredovať; prešľapovať na [jednom] mieste nevyvíjať sa, stagnovať, zaostávať; slabé miesto a) nevýhoda, nedostatky b) slabá stránka, slabina; teplé miesto a) výhodné postavenie b) pohodlné, nie veľmi namáhavé, ale dobre platené zamestnanie; tu nemáš viac miesta! al. pre teba tu niet miesta! nepatríš sem, nemáš sem chodiť; [udržať si, vybojovať si, mať svoje] miesto pod slnkom udržať si, vybojovať si, mať spoločenské postavenie, uplatnenie; výčitky/námietky nie sú na mieste nesúhlasné stanoviská nie sú primerané, opodstatnené; zasiahnuť niekoho na citlivom/najcitlivejšom mieste a) nepríjemne, nemilo niekoho niečím prekvapiť b) ublížiť niekomu
miestečko [-ť-], miestočko -ka -čiek s. zdrob. expr. k 1, 3, 4, 6: m. na prenocovanie; sála bola nabitá do posledného miestočka; Preliezol som ohradu a pod stromami som si našiel útulné miestečko. [R. Moric]; Nájdeme pre vás miestočko v oddelení. [KŽ 1956]fraz. teplé miestečko, miestočko a) výhodné postavenie b) pohodlné, nie veľmi namáhavé, ale dobre platené zamestnanie ▷ na miestenamieste


miesto2 predl. s G ▶ vyjadruje vzťah zástupnosti, výmenou, náhradou za niekoho, za niečo, v mene koho, čoho; syn. namiesto1: urobila to m. mňa; odpovedal m. manželky; mala tam ísť m. sestry; piť m. vody víno; A ty máš miesto auta kolieskové korčule. [L. Ťažký]fraz. mať miesto krvi cmar/vodu byť bez temperamentu

miesto3 spoj. podraďovacia ako súčasť dvojslovných a viacslovných spojok miesto aby, miesto toho, aby ▶ uvádza vedľajšiu vetu vyjadrujúcu skutočnosť, ktorá sa mala stať, ale bola nahradená inou; syn. namiesto2: m. aby ich to zblížilo, ešte viac sa odcudzili; m. aby začal od začiatku, začína od konca; m. toho, aby jej pomohla, nečinne sa prizerala; m. toho, aby dačo múdreho povedali, iba lamentovali a bedákali

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dejisko priestor, v ktorom sa odohráva nejaký významný dej • miesto: dejisko, miesto významných udalostíkniž. javisko: javisko bojov


funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľaúrad: vzdať sa svojho úradupostavenie: mať vysoké postavenieúloha: mať vedúcu úlohumiesto: dostal zodpovedné miestokniž. post: post ministra

2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umeniaúlohaposlanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školyvýznam: význam tvorivej práce pre spoločnosťplatnosť: ekonomická platnosť mzdykniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách

3. p. chod 2, činnosť 2


miesto1 1. vymedzený priestor, kde niečo je al. niečo sa deje • lokalita: v našom kraji je niekoľko pekných miest, lokalít

2. priestor, ktorý môže niekto zaujať • hovor. pľac: nemám dosť miesta, pľacukniž. post: toto miesto, tento post treba strážiť

3. p. zamestnanie 4. p. funkcia 1 5. p. orgán 2


miesto2 p. namiesto, za 4


namiesto (koho, čoho) vyjadruje vzťah zástupnosti • miesto: prišiel namiesto, miesto brataza (koho, čo): nastúpil za zraneného spoluhráčav menezastar. menom (koho, čoho): hovorí v mene všetkýchodb. v zastúpení (koho, čoho): vystupuje v zastúpení žalovanej stránky


odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto • spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stoladať na miestodať na poriadokpopratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stolauprataťodložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniereodmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístiekraj. odchrániť: odchrániť hnojpoodpratávaťpospratávaťpoupratávaťpoodkladaťpoodmetať (postupne, viac vecí)

p. aj odstrániť, vypratať

2. p. zabiť 1


orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúciaustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizneinštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštanciiaparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparátstolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa


poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položeniepostavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postaveniepozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovaniesituácia: vertikálna poloha, situáciamiesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miestopóza: póza telapostoj: zaujať bojový postoj

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

miesto1, -a, miest str.

1. plocha al. časť priestoru, na ktorej možno niečo umiestniť al. kde sa niečo deje: dobre viditeľné, od vetra chránené, označené m.; obľúbené m. v hore, na brehu rieky; m. nehody, pretekov, m. činu; m. na dom, na včelín pozemok; stáť na m-e, nehýbať sa z m-a; byť na m-e pri cieli; uložiť veci na m. kde patria; šetriť m-om dobre využiť každú plochu

nemať m-a ani pokoja nikde neobstáť, byť nepokojný; to je jeho slabé, chúlostivé, citlivé, boľavé m. v tej veci je slabý, chúlostivý, citlivý; venoval m. niečomu zaoberať sa tým;

2. presne vymedzený priestor, ktorý môže niekto zaujať, obyč. sedadlo, skupina sedadiel: mať stále m. v divadle; predstavenie vypredané do posledného m-a; lístok na prvé, druhé m.; m. na sedenie, na státie; zaujať m. sadnúť si

nájsť si všade m. vedieť sa vhodne začleniť do prostredia; dávať, klásť niečo na prvé m. najviac zdôrazňovať; hovor. ofúkať niekomu m. (na ktoré si má sadnúť) prijať ho s veľkou, nadmernou pozornosťou; ty tu nemáš m-a, pre teba tu niet m-a nepatríš sem;

3. osada, mesto, štát ako dejisko nejakej udalosti: m. narodenia, m. pobytu; výletné, kúpeľné m.;

4. časť nejakého celku, na ktorú sa upozorňuje: dôležité m. v liste, závažné m. v článku; interpolované m.; chybné m. (napr. na látke, v knihe);

5. postavenie, zamestnanie, funkcia, umiestnenie: vedúce, zodpovedné, podradné m.; systemizované m.; učiteľské m., m. v administratíve; pren. hovor. teplé m. o zaistenom postavení; nájsť niekomu m.; prijať m. (napr. účtovníka); odstúpiť zo svojho m-a al. niekomu svoje m.; mat. desatinné m. umiestenie čísla vpravo od desatinnej čiarky

niečo je, nie je na m-e je, nie je odôvodnené, opodstatnené; byť na pravom mieste dobre zastávať zverené úlohy; to je chlap na m-e a) silný, zdravý, schopný človek; b) o čestnom, charakternom človekovi;

6. obyč. v mn. č. úrad, inštitúcia: kompetentné, úradné m-a; vysoké, štátne m-a;

miestečko, -a, -čiek, zried. i miestko, -a, -tok str. zdrob. expr.

nájsť si, mať teplé miestečko dobré, výhodné zamestnanie


miesto2

I. spoj.

1. vyjadruje náhraduočakávanej okolnosti inou okolnosťou, v ktorej sa dej uskutoční: Miesto do Ameriky pôjdeme my zajtra pozrieť pod Kopičiu hlavu. (Kuk.)

2. v spojovacích výrazoch miesto aby; miesto toho, aby; miesto toho, že by vyjadruje náhradu deja vysloveného hlavnou vetou dejom vysloveným vedľajšou vetou: Miesto aby sa tešili, žičili — závidia ti každú tú handričku. (Kuk.) Či by sa tebe páčilo, keby ti nevesta ráno, miesto toho, aby šla na trávu, zastala pred zrkadlo hlavu naprávať? (Tim.) Vidíš, vidíš — špatne si sa mu odslúžila za ten cukrík, čo tebe doniesol miesto toho, že by ho sám bol zjedol. (Šolt.)

II. predl. s 2. p. výmenou, náhradou za niekoho, za niečo, namiesto: Choď ty miesto otca! (Vaj.)

Morfologický analyzátor

miesto podstatné meno, stredný rod

(jedno) miesto; (bez) miesta; (k) miestu; (vidím) miesto; (o) mieste; (s) miestom;

(štyri) miesta; (bez) miest; (k) miestam; (vidím) miesta; (o) miestach; (s) miestami;

miesto
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) miesto potom sa usmeje. Možno toto je to miesto , kam patrí. Čo ak je to naozaj
G (bez) miesta Slováci postúpili z druhého miesta do zápasu o tretie miesto, ale
D (k) miestu zničí miesto. Bude pripútaný k miestu , kde to urobil, a človek už nikdy
A (vidím) miesto zanesenej infekcie. Postihnuté miesto treba radšej potrieť vatou
L (o) mieste V sobotu sa umiestnila na 25. mieste vo svojej slabšej disciplíne v
I (s) miestom že práve vchodové dvere sú miestom , kadiaľ sa do bytu dostane lupič
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) miesta vykurujú sa priamo pracovné miesta, miesta pobytu ľudí, manipulačné plochy.
G (bez) miest maximum v podobe dvoch piatych miest v Maribore 02 a v Bukurešti 04.
D (k) miestam zodral nohy. Keď sme prišli k miestam , kde táborili, Jim vždy preskúmal
A (vidím) miesta ktorých dovtedy zaujímala vrcholné miesta , čo sa deje napríklad aj preto,
L (o) miestach informácií je na viacerých miestach zaujímavo prepojená s príkladmi
I (s) miestami rok päťdesiatpäť, s hrdzavými miestami a mäkkými pneumatikami. Dovnútra

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor