Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ma subst

miesto1 -a miest s.

1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia; m. na sedenie; dať veci na m.; lingv. príslovka m-a

2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku; poškodené m. na nábytku

3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.

4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e; desatinné m.

5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.; hľadať si m., byť bez m-a

6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;

na mieste → namieste

→ teplé m.; mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa; kniž. na → tvári m-a; byť na m-e mŕtvy hneď; na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami; prešľapovať na m-e;

miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery; m-a bolesť; m. zvyk; m. úrad; (prv) m. národný výbor, skr. MNV; lingv. m-e mená;

miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť; m. umŕtviť;

miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

→ teplé m.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
miestečko [‑ť‑], miestočko ‑a ‑čiek s.

miesto1 -ta miest s. 1. ▶ vymedzený voľný priestor, na ktorom sa niečo nachádza, kde sa niečo deje al. koná; časť priestoru, ktorý je na niečo určený al. je na niečo vhodný: odľahlé, opustené m.; verejne prístupné m.; m. platenia, platobné m.; stavebné m.; hrobové m.; pietne miesta; vyhradené miesta na parkovanie, parkovacie m.; m. nešťastia; stáť na vyvýšenom mieste; čakať na dohovorenom mieste; mať málo miesta; nie je tu kúsok voľného miesta; pre nás troch je tu miesta dosť; zlodeja prichytili na mieste činu; mladý muž na mieste nehody zraneniam podľahol; všetko je na svojom mieste tam, kdebyť; uložiť, vrátiť veci na m. tam, kam patria; parkovať na zakázanom mieste; pohnúť sa z miestai fraz.; sme na mieste v cieli; navštíviť miesta svojej mladosti; jeho obľúbeným miestom bol les; Vtedy ešte netušil, že onedlho sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič]lingv. príslovkové určenie miesta rozvíjací vetný člen bližšie určujúci, kde sa dej odohral al. odohráva; mat. geometrické miesto bodov množina všetkých bodov vyhovujúcich daným podmienkam; šport. skok z miesta skok vykonaný odrazom znožmo bez rozbehu; skok do diaľky z miesta skok odrazom znožmo z mierne rozkročného podrepu bez rozbehu
2. admin. ▶ územnosprávna jednotka, mesto, obec: m. narodenia; m. trvalého bydliska; zaslať tovar na m. určenia
3. ▶ priestor, ktorý je určený obyč. na sedenie (v divadle, dopravnom prostriedku, miestnosti a pod.): voľné, neobsadené m. v hľadisku; miesta na sedenie, na státie; m. pri okne, pri stole; zaujmite svoje miesta! sadnite si; uvoľniť m. staršej panej; vymenili si miesta; sála bola obsadená, vypredaná do posledného miesta; Obsadili všetky stoličky, ba aj lavicu, a ešte sa všetkým neušlo miesto. [V. Šikula]; Nech si sadol kdekoľvek, najskôr si miesto oprášil vreckovkou. [P. Bunčák]; Martin mu urobil miesto vedľa seba na lavici, práve proti gazdom. [J. Jonáš]čestné miesto a) vyhradené pre čestných hostí b) určené na poctu, na počesť niekoho
4. ▶ menšia plocha, menší priestor, úsek, bod ako časť celku: vyholené m. na temene hlavy; vypálené m. na koberci; boľavé m.i fraz.; lesklé m. na tkanine; napadnuté miesta na rastline; vyznačiť chybné miesta v rukopise; upozorniť na dve miesta v citovanom článku; m. poranenia opuchlo; Platňa sa na poškodenom mieste krúti večne dokola. [LT 1998]
5. ▶ umiestnenie, postavenie v nejakom poradí: obsadiť prvé, medailové m.; skončiť až na štvrtom mieste; zaradiť sa na čelné m. v rebríčku; posunul sa z desiateho miesta v tabuľke na piate; boj o druhé postupové m.mat. desatinné miesto poradie číslic v zápise čísla po desatinnej čiarke
6. ▶ pravidelná práca za mzdu, zamestnanie; postavenie v zamestnaní, funkcia: informácie o pracovných miestach; hľadať si m.; byť bez miesta byť nezamestnaný; stratiť m.; nastúpiť na nové m.; bojí sa o svoje m.; ponúkli jej m. hlavnej redaktorky; systematizované m. zaradené do súhrnu stálych miest podľa systemizácie; nehodí sa na vedúce m.; Rozhodol som sa usadiť tu natrvalo a prijať miesto kustóda. [J. Johanides]
7. (i v čom; medzi kým, medzi čím) ▶ postavenie, umiestnenie niekoho, niečoho v nejakom celku so zreteľom na význam, vplyv, úlohu: m. ženy v spoločnosti; m. spisovateľa vo svetovej literatúre; zaujať vedúce m. na trhu s cukrovinkami; v jeho tvorbe patrí básni čestné m.; medzi filozofmi mu patrí popredné, privilegované m.; každý si hľadá svoje m. v živote; román obsadil popredné miesto medzi bestsellermi
8. obyč. pl. miesta i admin.oprávnený orgán, rozhodujúci činiteľ, autorita: obrátiť sa na vyššie miesta; podať žiadosť, sťažnosť na kompetentné miesta; Najvyššie miesta sa vyslovili už o tejto veci kladne. [Ľ. Zúbek]; Na váš neohrozený postoj upozorním príslušné miesta. [R. Jašík]
fraz. biele miesta a) objekty, situácie, udalosti a pod., o ktorých chýbajú nejaké informácie b) nepreskúmané oblasti; boľavé miesto téma, ktorá je pre niekoho nepríjemná, citlivá; byť na svojom mieste plniť si svoje povinnosti; [byť] na vašom mieste [, by som to nerobil] keby som bol vo vašej situácii, vo vašom postavení (nepostupoval by som tak ako vy), byť vami (nerobil by som to); čestné druhé, tretie miesto popredné umiestnenie, ale nie prvé; [dávať, klásť niečo] na prvé miesto stavať niečo do popredia, do centra záujmu, pozornosti; dotknúť sa citlivého miesta pripomenúť niekomu niečo nepríjemné, delikátne; hluché miesto slabšia, menej obsažná časť (textu, relácie a pod.); chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste a) muž, akobyť, statočný muž b) schopný človek v správnej funkcii; mať dušu/srdce na mieste uspokojiť sa, byť spokojný, vyrovnaný; mať hlavu na [svojom/správnom] mieste byť múdry, rozvážny; mať srdce na pravom mieste byť šľachetný, ľudský; mať svoje miesto niekde čosi znamenať, byť významný, dôležitý; miesto by mu ofúkali al. miesto mu ofukujú veľmi si ho ctia, prehnane sa oňho starajú; miesto posledného odpočinku cintorín, hrob; kniž. na tvári miesta priamo na mieste; nech sa na mieste prepadnem! zaverenie sa na potvrdenie svojho slova, veru, veruže, dozaista; nemať nikde miesta byť nepokojný, znepokojovať sa; nenájsť si/nenachádzať si miesta/miesto byť, bývať nespokojný, nevedieť, čo robiť; neobsedí na jednom mieste a) nevydrží byť niekde b) (obyč. o dieťati) byť pohyblivý, čulý, neposedný; pohnúť sa z miesta napredovať; prešľapovať na [jednom] mieste nevyvíjať sa, stagnovať, zaostávať; slabé miesto a) nevýhoda, nedostatky b) slabá stránka, slabina; teplé miesto a) výhodné postavenie b) pohodlné, nie veľmi namáhavé, ale dobre platené zamestnanie; tu nemáš viac miesta! al. pre teba tu niet miesta! nepatríš sem, nemáš sem chodiť; [udržať si, vybojovať si, mať svoje] miesto pod slnkom udržať si, vybojovať si, mať spoločenské postavenie, uplatnenie; výčitky/námietky nie sú na mieste nesúhlasné stanoviská nie sú primerané, opodstatnené; zasiahnuť niekoho na citlivom/najcitlivejšom mieste a) nepríjemne, nemilo niekoho niečím prekvapiť b) ublížiť niekomu
miestečko [-ť-], miestočko -ka -čiek s. zdrob. expr. k 1, 3, 4, 6: m. na prenocovanie; sála bola nabitá do posledného miestočka; Preliezol som ohradu a pod stromami som si našiel útulné miestečko. [R. Moric]; Nájdeme pre vás miestočko v oddelení. [KŽ 1956]fraz. teplé miestečko, miestočko a) výhodné postavenie b) pohodlné, nie veľmi namáhavé, ale dobre platené zamestnanie ▷ na miestenamieste

Morfologický analyzátor

miestočko podstatné meno, stredný rod

(jedno) miestočko; (bez) miestočka; (k) miestočku; (vidím) miestočko; (o) miestočku; (s) miestočkom;

(tri) miestočká; (bez) miestočiek; (k) miestočkám; (vidím) miestočká; (o) miestočkách; (s) miestočkami;

miestočko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) miestočko
G (bez) miestočka
D (k) miestočku
A (vidím) miestočko
L (o) miestočku
I (s) miestočkom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) miestočká
G (bez) miestočiek
D (k) miestočkám
A (vidím) miestočká
L (o) miestočkách
I (s) miestočkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor