miesto1 -a miest s.
1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia; m. na sedenie; dať veci na m.; lingv. príslovka m-a
2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku; poškodené m. na nábytku
3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.
4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e; desatinné m.
5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.; hľadať si m., byť bez m-a
6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;
na mieste → namieste
● → teplé m.; mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa; kniž. na → tvári m-a; byť na m-e mŕtvy hneď; na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami; → prešľapovať na m-e;
miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery; m-a bolesť; m. zvyk; m. úrad; (prv) m. národný výbor, skr. MNV; lingv. m-e mená;
miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť; m. umŕtviť;
miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.
● → teplé m.
miestny1 -na -ne príd. 1. ▶ súvisiaci s miestom1, vymedzenou menšou obývanou oblasťou, lokalitou, mestom, obcou a pod.; vzťahujúci sa na určité miesto1; vyskytujúci sa na určitom mieste1; viazaný, obmedzený na určité miesto1, a preto charakteristický: m. kostol, cintorín; miestna pošta; miestni obyvatelia, občania; m. rodák, hrdina; miestna krásavica, klebetnica; miestne noviny vychádzajúce v určitom mieste (okrese, meste) a určené pre tunajších čitateľov; miestna odroda, sorta jabĺk; miestne povesti; kvalita miestnych komunikácií; telefónne poplatky za miestne hovory; suroviny z miestnych zdrojov; rozvoj miestnej kultúry; prispôsobiť sa miestnym podmienkam, pomerom; skúmať miestne nárečia, zvyky; ochutnať miestne špeciality; m. priemysel sa orientoval na garbiarstvo; informáciu o výbuchu potvrdili miestne policajné zdroje; Miestny rozhlas vyhrával tú istú pesničku. [V. Šikula] □ lingv. miestne meno pomenovanie ľudského sídla, napr. mesta, dediny, osady, lazu, sídelný názov, ojkonymum; fyz., astron. miestny čas vzťahujúci sa na poludník pozorovacieho miesta1; miestny poludník časť kružnice, na ktorej v mieste1 merača dosahujú hviezdy svoju najvyššiu výšku nad horizontom, astronomický azimut; knih. miestny zoznam záznamy podávajúce presný obraz o rozmiestnení dokumentov knižničného fondu do jednotlivých čiastkových fondov; ekol. nadregionálny, regionálny a miestny územný systém ekologickej stability územný systém ekologickej stability zabezpečujúci rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine 2. admin. ▶ ktorý je v právomoci obcí al. miest, obecný, mestský, komunálny: m. úrad; miestne a regionálne samosprávy; poslanci miestneho zastupiteľstva 3. ▶ súvisiaci s miestom1, ohraničenou plochou al. priestorom; obmedzený na isté miesto1, na istý bod, lokálny; op. celkový: m. zápal; miestna bolesť; miestne odstraňovanie chĺpkov a vlasov; liek na miestne alebo celkové znecitlivenie; miestna impregnácia dreva iba na ohrozených častiach; miestne odumretie tkaniva; miestne meranie v mieste1 meraného objektu; miestna hodnota veličiny hodnota meranej veličiny v určitom mieste1 priestoru; zákrok sa robí pri miestnom umŕtvení; tinktúra vyvoláva miestne podráždenie 4. ▶ (v spojení s číslicami variant zloženého slova) majúci miesto1 pre jednu al. niekoľko osôb: 2-miestny kabriolet; 30-miestny autobus; 2-miestny apartmán; 8-miestny rozťahovací jedálenský stôl; pilotovanie 4-miestneho lietadla 5. ▶ (v spojení s číslicami variant zloženého slova) skladajúci sa z niekoľkých číslic al. písmen: 2-miestny alfabetický kód krajiny; 8-miestne číslo; zadať minimálne 6-miestne heslo
miestny2 -neho pl. N -ni G -nych m. ▶ kto žije na určitom mieste1, v danom meste, kraji a pod., domáci: miestni nás prijali nevľúdne; miestnych dlho presviedčali o svojich dobrých úmysloch; obchodný duch sa miestnym nedá uprieť; Miestni sa tu kúpu oblečení, často aj v rifliach. [Slo 2002]; Aj jeden miestny si o sebe myslí, že je taký národný buditeľ, a neustále nám píše listy. [P7 2006]
domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šaty • zastar. domášny • nár. domajší: domášna, domajšia strava • ľudový • trocha pejor. babský: ľudové, babské lieky • rodinný: rodinné scény, rodinný lekár • súkromný: súkromný učiteľ • domestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)
2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestny • domorodý • autochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvatelia • tuzemský: tuzemský tovar, tuzemská mena • tunajší • nár.: tuťajší • tutejší: tunajšie zvyky • vnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)
p. aj pôvodný
komunálny ktorý je v právomoci obcí al. miest • obecný • miestny • mestský: komunálne, obecné, miestne, mestské voľby; komunálne, obecné, miestne, mestské služby
miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálny • regionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomery • pomiestny • menej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvy • domáci • domorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvo • tunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémoch • tamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomery • nár.: tutejší • tuťajší; odb. topický: topické názvy • zastaráv. vicinálny: vicinálna trať • obecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samospráva • práv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákony • odb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza
obecný 1. patriaci obci; týkajúci sa obce • miestny: obecný, miestny výbor; obecná, miestna knižnica; miestny rozhlas • dedinský (týkajúci sa vidieckej obce): dedinská škola; dedinský chotár
2. p. verejný 1, komunálny 3. p. prostý 1, obyčajný 1 4. p. správ. všeobecný
miestny príd.
1. týkajúci sa miesta ako určitej plochy al. priestoru: m-a bolesť, m-e podráždenie, m. zápal;
2. týkajúci sa miesta ako vymedzenej menšej oblasti, napr. mesta, obce; vyskytujúci sa v meste, v obci: m. národný výbor (MNV); Miestny národný výbor v Trstenej; m. rozhlas, m-a škola, m-a osvetová beseda, m-a doprava v rámci mesta; m-e oyvateľstvo, m-e noviny; lingv. m-e mená názvy obcí a miest; lingv. m-e nárečia geografické (na rozdiel od sociálnych); mat. m-a hodnota cifry v čísle vyjadrená jej poradím v čísle;
miestne prísl.
(jeden) miestny; (bez) miestneho; (k) miestnemu; (vidím) miestneho; (ó) miestny!; (o) miestnom; (s) miestnym;
(dvaja) miestni; (bez) miestnych; (k) miestnym; (vidím) miestnych; (ó) miestni!; (o) miestnych; (s) miestnymi;
(jeden) miestny; (bez) miestneho; (k) miestnemu; (vidím) miestny; (ó) miestny!; (o) miestnom; (s) miestnym;
(dva) miestne; (bez) miestnych; (k) miestnym; (vidím) miestne; (ó) miestne!; (o) miestnych; (s) miestnymi;
(jedna) miestna; (bez) miestnej; (k) miestnej; (vidím) miestnu; (ó) miestna!; (o) miestnej; (s) miestnou;
(štyri) miestne; (bez) miestnych; (k) miestnym; (vidím) miestne; (ó) miestne!; (o) miestnych; (s) miestnymi;
(jedno) miestne; (bez) miestneho; (k) miestnemu; (vidím) miestne; (ó) miestne!; (o) miestnom; (s) miestnym;
(tri) miestne; (bez) miestnych; (k) miestnym; (vidím) miestne; (ó) miestne!; (o) miestnych; (s) miestnymi;