miestnosť -ti -tí ž. ▶ uzavretý priestor v budove ohraničený štyrmi stenami, určený na bývanie, spoločenské, obchodné, výrobné aktivity a pod.: malá, veľká, priestranná, tmavá, prázdna, neútulná m.; zasadacia, rokovacia, volebná m.; spoločenská m. obyč. väčší priestor v ubytovacom zariadení slúžiaci na pestovanie spoločenských stykov; klubová m. v ktorej sa schádzajú členovia klubu, krúžku, klubovňa; pojednávacia m. určená na pojednávanie pred súdom; kancelárske, obchodné miestnosti; jednoducho a účelne zariadená m.; zatuchnutá m. bez okien; byt s tromi obytnými miestnosťami izbami; vstúpiť, vojsť, nazrieť do miestnosti; prenajať si niekoľko nezariadených miestností; sedieť v klimatizovaných miestnostiach; vyvetrať zafajčenú, zadymenú m.; zakričať na celú m. poriadne nahlas; Polág vošiel do tmavého bytu a zažal zlodejskú lampičku. Prechádzal miestnosť za miestnosťou. [V. Klimáček] ▷ miestnôstka -ky -tok ž. zdrob.: V jednoducho zariadenej miestnôstke so stolom a stoličkou sa vynímala iba neveľká soška anjela strážneho na poličke oproti oknu. [A. Lauček]; Neverili by ste, na aký útulný domov vedela Zuzana premeniť tie dve, predsa len pusté miestnôstky. [J. Gavalcová]