miesto1 -a miest s.
1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia; m. na sedenie; dať veci na m.; lingv. príslovka m-a
2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku; poškodené m. na nábytku
3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.
4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e; desatinné m.
5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.; hľadať si m., byť bez m-a
6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;
na mieste → namieste
● → teplé m.; mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa; kniž. na → tvári m-a; byť na m-e mŕtvy hneď; na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami; → prešľapovať na m-e;
miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery; m-a bolesť; m. zvyk; m. úrad; (prv) m. národný výbor, skr. MNV; lingv. m-e mená;
miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť; m. umŕtviť;
miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.
● → teplé m.
miestne prísl. 1. ▶ vzhľadom na miesto1, určitú oblasť, lokalitu a pod.: ohraničiť príbeh časovo i m.; lokalizovať udalosti historicky alebo m. 2. ▶ iba na určitom mieste1, vymedzenom priestore, úseku, bode a pod., lokálne: lieky s m. znecitlivujúcim, protizápalovým účinkom; m. znížiť tlak krvi v postihnutej časti; látka pôsobí m. silne dráždivo 3. admin., práv. ▶ s oprávnením, s kompetenciou vykonávať niečo na určenom mieste1: m. príslušný daňový, colný úrad; konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je vecne a m. príslušný
miestny príd.
1. týkajúci sa miesta ako určitej plochy al. priestoru: m-a bolesť, m-e podráždenie, m. zápal;
2. týkajúci sa miesta ako vymedzenej menšej oblasti, napr. mesta, obce; vyskytujúci sa v meste, v obci: m. národný výbor (MNV); Miestny národný výbor v Trstenej; m. rozhlas, m-a škola, m-a osvetová beseda, m-a doprava v rámci mesta; m-e oyvateľstvo, m-e noviny; lingv. m-e mená názvy obcí a miest; lingv. m-e nárečia geografické (na rozdiel od sociálnych); mat. m-a hodnota cifry v čísle vyjadrená jej poradím v čísle;
miestne prísl.
(jeden) miestny; (bez) miestneho; (k) miestnemu; (vidím) miestneho; (ó) miestny!; (o) miestnom; (s) miestnym;
(traja) miestni; (bez) miestnych; (k) miestnym; (vidím) miestnych; (ó) miestni!; (o) miestnych; (s) miestnymi;
(jeden) miestny; (bez) miestneho; (k) miestnemu; (vidím) miestny; (ó) miestny!; (o) miestnom; (s) miestnym;
(štyri) miestne; (bez) miestnych; (k) miestnym; (vidím) miestne; (ó) miestne!; (o) miestnych; (s) miestnymi;
(jedna) miestna; (bez) miestnej; (k) miestnej; (vidím) miestnu; (ó) miestna!; (o) miestnej; (s) miestnou;
(jedno) miestne; (bez) miestneho; (k) miestnemu; (vidím) miestne; (ó) miestne!; (o) miestnom; (s) miestnym;
(dve) miestne; (bez) miestnych; (k) miestnym; (vidím) miestne; (ó) miestne!; (o) miestnych; (s) miestnymi;