Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj subst

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
namieste, na mieste prísl.

namieste, pís. i na mieste prísl.

miesto1 -ta miest s. 1. ▶ vymedzený voľný priestor, na ktorom sa niečo nachádza, kde sa niečo deje al. koná; časť priestoru, ktorý je na niečo určený al. je na niečo vhodný: odľahlé, opustené m.; verejne prístupné m.; m. platenia, platobné m.; stavebné m.; hrobové m.; pietne miesta; vyhradené miesta na parkovanie, parkovacie m.; m. nešťastia; stáť na vyvýšenom mieste; čakať na dohovorenom mieste; mať málo miesta; nie je tu kúsok voľného miesta; pre nás troch je tu miesta dosť; zlodeja prichytili na mieste činu; mladý muž na mieste nehody zraneniam podľahol; všetko je na svojom mieste tam, kdebyť; uložiť, vrátiť veci na m. tam, kam patria; parkovať na zakázanom mieste; pohnúť sa z miestai fraz.; sme na mieste v cieli; navštíviť miesta svojej mladosti; jeho obľúbeným miestom bol les; Vtedy ešte netušil, že onedlho sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič]lingv. príslovkové určenie miesta rozvíjací vetný člen bližšie určujúci, kde sa dej odohral al. odohráva; mat. geometrické miesto bodov množina všetkých bodov vyhovujúcich daným podmienkam; šport. skok z miesta skok vykonaný odrazom znožmo bez rozbehu; skok do diaľky z miesta skok odrazom znožmo z mierne rozkročného podrepu bez rozbehu
2. admin. ▶ územnosprávna jednotka, mesto, obec: m. narodenia; m. trvalého bydliska; zaslať tovar na m. určenia
3. ▶ priestor, ktorý je určený obyč. na sedenie (v divadle, dopravnom prostriedku, miestnosti a pod.): voľné, neobsadené m. v hľadisku; miesta na sedenie, na státie; m. pri okne, pri stole; zaujmite svoje miesta! sadnite si; uvoľniť m. staršej panej; vymenili si miesta; sála bola obsadená, vypredaná do posledného miesta; Obsadili všetky stoličky, ba aj lavicu, a ešte sa všetkým neušlo miesto. [V. Šikula]; Nech si sadol kdekoľvek, najskôr si miesto oprášil vreckovkou. [P. Bunčák]; Martin mu urobil miesto vedľa seba na lavici, práve proti gazdom. [J. Jonáš]čestné miesto a) vyhradené pre čestných hostí b) určené na poctu, na počesť niekoho
4. ▶ menšia plocha, menší priestor, úsek, bod ako časť celku: vyholené m. na temene hlavy; vypálené m. na koberci; boľavé m.i fraz.; lesklé m. na tkanine; napadnuté miesta na rastline; vyznačiť chybné miesta v rukopise; upozorniť na dve miesta v citovanom článku; m. poranenia opuchlo; Platňa sa na poškodenom mieste krúti večne dokola. [LT 1998]
5. ▶ umiestnenie, postavenie v nejakom poradí: obsadiť prvé, medailové m.; skončiť až na štvrtom mieste; zaradiť sa na čelné m. v rebríčku; posunul sa z desiateho miesta v tabuľke na piate; boj o druhé postupové m.mat. desatinné miesto poradie číslic v zápise čísla po desatinnej čiarke
6. ▶ pravidelná práca za mzdu, zamestnanie; postavenie v zamestnaní, funkcia: informácie o pracovných miestach; hľadať si m.; byť bez miesta byť nezamestnaný; stratiť m.; nastúpiť na nové m.; bojí sa o svoje m.; ponúkli jej m. hlavnej redaktorky; systematizované m. zaradené do súhrnu stálych miest podľa systemizácie; nehodí sa na vedúce m.; Rozhodol som sa usadiť tu natrvalo a prijať miesto kustóda. [J. Johanides]
7. (i v čom; medzi kým, medzi čím) ▶ postavenie, umiestnenie niekoho, niečoho v nejakom celku so zreteľom na význam, vplyv, úlohu: m. ženy v spoločnosti; m. spisovateľa vo svetovej literatúre; zaujať vedúce m. na trhu s cukrovinkami; v jeho tvorbe patrí básni čestné m.; medzi filozofmi mu patrí popredné, privilegované m.; každý si hľadá svoje m. v živote; román obsadil popredné miesto medzi bestsellermi
8. obyč. pl. miesta i admin.oprávnený orgán, rozhodujúci činiteľ, autorita: obrátiť sa na vyššie miesta; podať žiadosť, sťažnosť na kompetentné miesta; Najvyššie miesta sa vyslovili už o tejto veci kladne. [Ľ. Zúbek]; Na váš neohrozený postoj upozorním príslušné miesta. [R. Jašík]
fraz. biele miesta a) objekty, situácie, udalosti a pod., o ktorých chýbajú nejaké informácie b) nepreskúmané oblasti; boľavé miesto téma, ktorá je pre niekoho nepríjemná, citlivá; byť na svojom mieste plniť si svoje povinnosti; [byť] na vašom mieste [, by som to nerobil] keby som bol vo vašej situácii, vo vašom postavení (nepostupoval by som tak ako vy), byť vami (nerobil by som to); čestné druhé, tretie miesto popredné umiestnenie, ale nie prvé; [dávať, klásť niečo] na prvé miesto stavať niečo do popredia, do centra záujmu, pozornosti; dotknúť sa citlivého miesta pripomenúť niekomu niečo nepríjemné, delikátne; hluché miesto slabšia, menej obsažná časť (textu, relácie a pod.); chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste a) muž, akobyť, statočný muž b) schopný človek v správnej funkcii; mať dušu/srdce na mieste uspokojiť sa, byť spokojný, vyrovnaný; mať hlavu na [svojom/správnom] mieste byť múdry, rozvážny; mať srdce na pravom mieste byť šľachetný, ľudský; mať svoje miesto niekde čosi znamenať, byť významný, dôležitý; miesto by mu ofúkali al. miesto mu ofukujú veľmi si ho ctia, prehnane sa oňho starajú; miesto posledného odpočinku cintorín, hrob; kniž. na tvári miesta priamo na mieste; nech sa na mieste prepadnem! zaverenie sa na potvrdenie svojho slova, veru, veruže, dozaista; nemať nikde miesta byť nepokojný, znepokojovať sa; nenájsť si/nenachádzať si miesta/miesto byť, bývať nespokojný, nevedieť, čo robiť; neobsedí na jednom mieste a) nevydrží byť niekde b) (obyč. o dieťati) byť pohyblivý, čulý, neposedný; pohnúť sa z miesta napredovať; prešľapovať na [jednom] mieste nevyvíjať sa, stagnovať, zaostávať; slabé miesto a) nevýhoda, nedostatky b) slabá stránka, slabina; teplé miesto a) výhodné postavenie b) pohodlné, nie veľmi namáhavé, ale dobre platené zamestnanie; tu nemáš viac miesta! al. pre teba tu niet miesta! nepatríš sem, nemáš sem chodiť; [udržať si, vybojovať si, mať svoje] miesto pod slnkom udržať si, vybojovať si, mať spoločenské postavenie, uplatnenie; výčitky/námietky nie sú na mieste nesúhlasné stanoviská nie sú primerané, opodstatnené; zasiahnuť niekoho na citlivom/najcitlivejšom mieste a) nepríjemne, nemilo niekoho niečím prekvapiť b) ublížiť niekomu
miestečko [-ť-], miestočko -ka -čiek s. zdrob. expr. k 1, 3, 4, 6: m. na prenocovanie; sála bola nabitá do posledného miestočka; Preliezol som ohradu a pod stromami som si našiel útulné miestečko. [R. Moric]; Nájdeme pre vás miestočko v oddelení. [KŽ 1956]fraz. teplé miestečko, miestočko a) výhodné postavenie b) pohodlné, nie veľmi namáhavé, ale dobre platené zamestnanie ▷ na miestenamieste


namieste, obyč. pís. na mieste prísl. 1. ▶ v tej chvíli, hneď, okamžite: chodec zraneniam n. podľahol; priestupok na mieste potrestali; Azda by si najlepšie vykonal, keby si toho vtáka namieste zastrelil. [V. Krupa]; Tie horolezkyne. Jedna bola namieste mŕtva, druhá zomrela v nemocnici. [V. Švenková]
2. iba v prísudku ▶ s veľkou mierou opodstatnenosti, vhodnosti v danej situácii, správne, primerane: je n. zvážiť návrh; opatrnosť je tu n.; obavy, pochybnosti nie sú na mieste; upozornenie by bolo n.; Hrad bol pozoruhodnou stavbou, ak je namieste toto slovo. [D. Hevier]
fraz. [to je] chlap namieste a) to je muž, akobyť, statočný muž b) to je schopný človek v správnej funkcii; mať dušu na mieste byť spokojný s niečím, čo sa podarilo presne podľa želania

-este/116464±108 3.92: verbá imp. nedok. 2. os. pl. 324→102
+39
−12
neste/53 mieste/247→26
+39
−11
krieste/15 deste/9→8±1

-este/116464±108 38.09: substantíva s. L sg. 77348→77365
+2
−4
mieste/43313 meste/33305 geste/463→480
+1
−4
veľkomeste/210 ceste/33 malomeste/18 (3/6)

-este/116464±108 28.24: substantíva m. neživ. L sg. 2094→2311
+45
−84
teste/696 treste/595 proteste/270 mieste/0→221
+11
−39
Evereste/186 manifeste/95→121
+30
−45
motoreste/95 Breste/46 inceste/39 šeleste/11 (9/30)

-e/22989619±26198 17.93: substantíva s. L sg. 331110→330692
+1178
−2166
mieste/43313 meste/33305 čele/13445 kole/11563→12102
+27
−97
centre/10637±74 lete/10219 mene/9183→9326
+185
−103
tele/8722 svetle/8014 aute/7532→7156
+357
−1251
diele/5983±2 divadle/5202 víťazstve/4331 (1100/158937)

-ste/359331±921 1.80: verbá imp. nedok. 2. os. pl. 1209→1254
+525
−332
proste/430→702
+480
−311
noste/141 hláste/95 duste/92 neste/53 traste/34 taste/26 mieste/247→26
+39
−11
súhlaste/15 krieste/15 paste/17→13
+5
−9
deste/9→8±1 haste/8 (9/27)

-ste/359331±921 38.08: substantíva s. L sg. 77369→77386
+2
−4
mieste/43313 meste/33305 geste/463→480
+1
−4
veľkomeste/210 ceste/33 ste/18 malomeste/18 (4/9)

-te/1780950±4291 6.04: substantíva s. L sg. 100776→100373
+403
−1332
mieste/43313 meste/33305 lete/10219 aute/7532→7156
+357
−1251
konte/2307 Toronte/583 blate/573 zlate/563 geste/463→480
+1
−4
koryte/374 veľkomeste/210 gete/187 site/151→161
+7
−6
(53/943)
miesto
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) miesto potom sa usmeje. Možno toto je to miesto , kam patrí. Čo ak je to naozaj
G (bez) miesta Slováci postúpili z druhého miesta do zápasu o tretie miesto, ale
D (k) miestu zničí miesto. Bude pripútaný k miestu , kde to urobil, a človek už nikdy
A (vidím) miesto zanesenej infekcie. Postihnuté miesto treba radšej potrieť vatou
L (o) mieste V sobotu sa umiestnila na 25. mieste vo svojej slabšej disciplíne v
I (s) miestom že práve vchodové dvere sú miestom , kadiaľ sa do bytu dostane lupič
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) miesta vykurujú sa priamo pracovné miesta, miesta pobytu ľudí, manipulačné plochy.
G (bez) miest maximum v podobe dvoch piatych miest v Maribore 02 a v Bukurešti 04.
D (k) miestam zodral nohy. Keď sme prišli k miestam , kde táborili, Jim vždy preskúmal
A (vidím) miesta ktorých dovtedy zaujímala vrcholné miesta , čo sa deje napríklad aj preto,
L (o) miestach informácií je na viacerých miestach zaujímavo prepojená s príkladmi
I (s) miestami rok päťdesiatpäť, s hrdzavými miestami a mäkkými pneumatikami. Dovnútra
mieste, ale všetky boli place, mais toutes avaient
na mieste, ale všetky en place, mais toutes
skrúcal sa na mieste se tortillant sur place
spracovať zvieratá na mieste dépecer ces animaux sur place
tomto mieste, alebo dokonca cette place, ou même
tomto mieste, a nie cet endroit et non
vašom mieste, pán markíz votre place, monsieur le marquis
že na vašom mieste qu'à votre place
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu