Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mierniť -i nedok.

1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: m. bolesť, krivdu, nedorozumenie

2. uspokojovať, krotiť, tíšiť: m. hráčov, m. sa v hneve; nevie sa m. ovládať

// mierniť sa stávať sa miernejším, miernym, zmierňovať sa, zmenšovať sa: bolesť sa m-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mierniť ‑i ‑ia nedok.; mierniť sa

mierniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo) ▶ znižovať silu, intenzitu, rozsah niektorých nepríjemných telesných stavov, pocitov, prejavov a pod., tlmiť, zmierňovať, oslabovať, znižovať: m. bolesť; harmančekový čaj mierni únavu; kvapky miernia dráždenie pri kašli; sirup mierni návaly tepla, nočné potenie; studené obklady miernili horúčku
2. (čo) ▶ oslabovať pôsobenie, vplyv, účinok niektorých javov a procesov, zmierňovať, spomaľovať: m. dopady finančnej krízy; m. sociálne napätie; látky, ktoré miernia toxické účinky cytostatík; Neprestajný prievan miernil tropickú sparu. [V. Krupa]; Bol jún, koniec mesiaca, vládli letné horúčavy, málo miernené nocami - spať sa dalo iba pri poroztváraných oknách. [L. Ballek]
3. (čo; koho (v čom; s vedľajšou vetou)) ▶ robiť niekoho pokojným, pokojnejším, tíšiť intenzitu citových prejavov; syn. chlácholiť, upokojovať, utišovať: m. nahnevaného zákazníka; naučiť sa m. prejavy nespokojnosti; miernite svoju uštipačnosť; miernil rozpory medzi nimi; miernil nás v hneve; miernila ich obavy; podchvíľou miernili naše nadšenie; musí deti m., aby nevystrájali; Aj ženy, hoci u nich je ich bojovnosť miernená ženským citom, dokážu narušiť pohodu. [VNK 2001]
dok.zmierniť


mierniť sa -ni sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa miernejším, menej intenzívnym, slabším, menším; syn. zmierňovať sa, slabnúť: bolesť sa začína m.; kašeľ sa mierni; cítime, že naše utrpenie sa mierni; vetrík, mráz sa postupne miernil
2. ▶ (o človeku) ovládať svoje citové prejavy, stávať sa pokojným, pokojnejším; syn. tíšiť sa, upokojovať sa: nevie sa m.; musel sa m., aby sa nerozkričal; mali by ste ju napomenúť, nech sa mierni; bol celý podráždený, no trochu sa miernil; Barón taktne upozorní svoju žienku, aby sa miernila, lebo jej hihúňanie priam zalieha v ušiach. [J. Bob]
3. (v čom) ▶ zachovávať mieru, striedmosť v niečom: m. sa v jedení, v pití; mierni sa vo fajčení!; miernite sa vo výrazoch!
dok. k 1zmierniť sa

brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať

2. prekážať v činnosti • zdržiavaťmierniťhovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zlehatiťznemožňovaťprekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokrokuhovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie


mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovaťupokojovaťchlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmiexpr.: čankaťčičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazímekniž.: kojiťukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosťhovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiťkrotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiechmierniťzmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťouchladiťschládzaťschladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosťstišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlasexpr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň


tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mierniť, -i, -ia nedok.

1. (čo) oslabovať, umenšovať, robiť znesiteľnejším, zmierňovať: V izbe zostalo šero, miernené len svetlom lámp zvonku. (Jégé); studený obklad mierni horúčku; m. núdzu podporou; m. rýchle kroky spomaľovať;

2. (koho v čom) pobádať, viesť k miernejšiemu počínaniu, tíšiť, chlácholiť, umierňovať: Ako bdel nad jeho zdravím, v robote ho miernil. (Kuk.); m. niekoho v prchkosti;

dok. k 1 zmierniť, k 2 umierniť

|| mierniť sa

1. stávať sa slabším, menším, znesiteľnejším, zmierňovať sa: bolesť sa mierni spánkom;

2. (v čom al. bezpredm.) počínať si s mierou, s rozvahou, ovládať sa: m. sa v rečiach, v rozhorčení; O, mierni sa, dobrý môj pane! (Hviezd.);

dok. k 1 zmierniť sa, k 2 umierniť sa

Morfologický analyzátor

mierniť nedokonavé sloveso
(ja) miernim VKesa+; (ty) mierniš VKesb+; (on, ona, ono) mierni VKesc+; (my) miernime VKepa+; (vy) miernite VKepb+; (oni, ony) miernia VKepc+;

(ja som, ty si, on) miernil VLesam+; (ona) miernila VLesaf+; (ono) miernilo VLesan+; (oni, ony) miernili VLepah+;
(ty) mierni! VMesb+; (my) miernime! VMepa+; (vy) miernite! VMepb+;
(nejako) mierniac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor