mierniť -i nedok.
1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: m. bolesť, krivdu, nedorozumenie
2. uspokojovať, krotiť, tíšiť: m. hráčov, m. sa v hneve; nevie sa m. ovládať
// mierniť sa stávať sa miernejším, miernym, zmierňovať sa, zmenšovať sa: bolesť sa m-i
mierniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo) ▶ znižovať silu, intenzitu, rozsah niektorých nepríjemných telesných stavov, pocitov, prejavov a pod., tlmiť, zmierňovať, oslabovať, znižovať: m. bolesť; harmančekový čaj mierni únavu; kvapky miernia dráždenie pri kašli; sirup mierni návaly tepla, nočné potenie; studené obklady miernili horúčku 2. (čo) ▶ oslabovať pôsobenie, vplyv, účinok niektorých javov a procesov, zmierňovať, spomaľovať: m. dopady finančnej krízy; m. sociálne napätie; látky, ktoré miernia toxické účinky cytostatík; Neprestajný prievan miernil tropickú sparu. [V. Krupa]; Bol jún, koniec mesiaca, vládli letné horúčavy, málo miernené nocami - spať sa dalo iba pri poroztváraných oknách. [L. Ballek] 3. (čo; koho (v čom; s vedľajšou vetou)) ▶ robiť niekoho pokojným, pokojnejším, tíšiť intenzitu citových prejavov; syn. chlácholiť, upokojovať, utišovať: m. nahnevaného zákazníka; naučiť sa m. prejavy nespokojnosti; miernite svoju uštipačnosť; miernil rozpory medzi nimi; miernil nás v hneve; miernila ich obavy; podchvíľou miernili naše nadšenie; musí deti m., aby nevystrájali; Aj ženy, hoci u nich je ich bojovnosť miernená ženským citom, dokážu narušiť pohodu. [VNK 2001] ▷ dok. ↗ zmierniť
mierniť sa -ni sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa miernejším, menej intenzívnym, slabším, menším; syn. zmierňovať sa, slabnúť: bolesť sa začína m.; kašeľ sa mierni; cítime, že naše utrpenie sa mierni; vetrík, mráz sa postupne miernil 2. ▶ (o človeku) ovládať svoje citové prejavy, stávať sa pokojným, pokojnejším; syn. tíšiť sa, upokojovať sa: nevie sa m.; musel sa m., aby sa nerozkričal; mali by ste ju napomenúť, nech sa mierni; bol celý podráždený, no trochu sa miernil; Barón taktne upozorní svoju žienku, aby sa miernila, lebo jej hihúňanie priam zalieha v ušiach. [J. Bob] 3. (v čom) ▶ zachovávať mieru, striedmosť v niečom: m. sa v jedení, v pití; mierni sa vo fajčení!; miernite sa vo výrazoch! ▷ dok. k 1 ↗ zmierniť sa
brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať
2. prekážať v činnosti • zdržiavať • mierniť • hovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zle • hatiť • znemožňovať • prekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokroku • hovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie
mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom
2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať
tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovať • upokojovať • chlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmi • expr.: čankať • čičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazíme • kniž.: kojiť • ukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosť • hovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa
2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiť • krotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiech • mierniť • zmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťou • chladiť • schládzať • schladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosť • stišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlas • expr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň
tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniť • zmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať krik • tíšiť • stišovať: tíši, stišuje hlas, smiech • oslabovať • zoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetra • pritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev
2. zabraňovať citovému prejavu • potláčať • dusiť • udúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnev • tíšiť • stišovať: tíši svoj bôľ modlitbou • pritlmovať • krotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmi • expr.: ututlávať • tutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisť • zried. uzdiť • ovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť
mierniť, -i, -ia nedok.
1. (čo) oslabovať, umenšovať, robiť znesiteľnejším, zmierňovať: V izbe zostalo šero, miernené len svetlom lámp zvonku. (Jégé); studený obklad mierni horúčku; m. núdzu podporou; m. rýchle kroky spomaľovať;
2. (koho v čom) pobádať, viesť k miernejšiemu počínaniu, tíšiť, chlácholiť, umierňovať: Ako bdel nad jeho zdravím, v robote ho miernil. (Kuk.); m. niekoho v prchkosti;
dok. k 1 zmierniť, k 2 umierniť
|| mierniť sa
1. stávať sa slabším, menším, znesiteľnejším, zmierňovať sa: bolesť sa mierni spánkom;
2. (v čom al. bezpredm.) počínať si s mierou, s rozvahou, ovládať sa: m. sa v rečiach, v rozhorčení; O, mierni sa, dobrý môj pane! (Hviezd.);
dok. k 1 zmierniť sa, k 2 umierniť sa