Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mierny príd.

1. vyznačujúci sa malou al. strednou mierou istej vlastnosti: m-a bolesť, m. vietor; m-e podnebie bez teplotných výkyvov, op. drsné; m. svah, op. strmý

2. striedmy, zdržanlivý: m. v jedení, pití; m. fajčiar

3. pokojný, tichý, nevýbojný: m-a povaha;

mierne prísl.;

miernosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mierny; mierne prísl.; miernosť ‑i ž.

mierne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ v malej miere, intenzite, v menšom rozsahu; syn. slabo, zľahka, ľahko, trocha, trochu: m. zapálená rana; m. pokrčený oblek; m. prešedivené vlasy; m. pootvorené dvere do izby; kurz angličtiny pre m. pokročilých; na horách sa m. ochladí; more sa iba m. vlnilo; zemiaky varíme v m. osolenej vode; má m. zvýšenú teplotu; Zaklopal pravou rukou, mierne, aby ju nevystrašil. [A. Baláž]; Prvý raz ju kopol slabšie, miernejšie, druhý raz silnejšie. [L. Ťažký]
2. ▶ pomalým, miernym tempom, s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti; syn. pomaly, zvoľna, postupne: počet krádeží m. klesol; ekonomický rast sa m. spomalil; počet pacientov oproti minulému roku m. vzrástol; situácia sa m. zlepšila; chodník odbočuje m. doľava; severné, miernejšie sklonené úbočia majú skromné trávnaté rastlinstvo [Pm 1986]
3. ▶ s väčším pokojom a rozvahou: veľmi m. mu odvetila, čo si o tom myslí; na jej ostré slová reagoval m.; jej tón znel oveľa miernejšie ako predtým; Zadržujúc hnev, dosť mierne povedal: - Mýliš sa... [M. Lackovič]
fraz. mierne povedané vyjadrené slovami, ktoré úplne nevystihujú negatívny charakter opisovanej skutočnosti al. negatívne emócie hovoriaceho, umiernene, zdržanlivo

ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

6. porov. ľahký 4


mierne 1. p. voľne 4, ľahko 4, porov. aj mierny 1 2. porov. mierny 2, 3


voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mierny1 príd.

1. nepresahujúci strednú mieru: m-a rýchlosť, teplota, m. poplatok, m-e ceny; m. hlas pokojný; m. človek rozvážny v počínaní; geogr. m-e pásmo na severnej i južnej pologuli oblasť medzi obratníkom a polárnym kruhom; m-e podnebie (op. drsné) v ktorom niet veľkých výkyvov v teplote; práv. m. trest;

2. slabý, sotva citeľný (op. silný): m. vetrík, oheň, m-e zvýšenie teploty, m. svah, pahorok pomaly sa zvažujúci (op. strmý);

3. (v čom) striedmy: m. v jedení, v pití;

mierne prísl.

1. s mierou, s rozvahou, rozvážne: m. zaobchádzať s niekým, m. trestať; Svatnay vyjadroval sa vždy mierne, s rezervou. (Vaj.)

2. slabo, trochu, sotva badateľne: m. opuchnutý, m. naklonený; je to m. povedané zbabelosť;

miernosť, -ti ž.

1. mierny spôsob, správna miera: Zachovávajte i v zábavách miernosť! (Kuk.); m. požiadaviek (op. prehnanosť);

2. striedmosť, striezlivosť: spolky m-i

Morfologický analyzátor

mierny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) mierny; (bez) mierneho; (k) miernemu; (vidím) mierneho; (o) miernom; (s) miernym;

(traja) mierni; (bez) miernych; (k) miernym; (vidím) miernych; (o) miernych; (s) miernymi;


(jeden) miernejší; (bez) miernejšieho; (k) miernejšiemu; (vidím) miernejšieho; (o) miernejšom; (s) miernejším;

(štyria) miernejší; (bez) miernejších; (k) miernejším; (vidím) miernejších; (o) miernejších; (s) miernejšími;


(jeden) najmiernejší; (bez) najmiernejšieho; (k) najmiernejšiemu; (vidím) najmiernejšieho; (o) najmiernejšom; (s) najmiernejším;

(dvaja) najmiernejší; (bez) najmiernejších; (k) najmiernejším; (vidím) najmiernejších; (o) najmiernejších; (s) najmiernejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) mierny; (bez) mierneho; (k) miernemu; (vidím) mierny; (o) miernom; (s) miernym;

(tri) mierne; (bez) miernych; (k) miernym; (vidím) mierne; (o) miernych; (s) miernymi;


(jeden) miernejší; (bez) miernejšieho; (k) miernejšiemu; (vidím) miernejší; (o) miernejšom; (s) miernejším;

(tri) miernejšie; (bez) miernejších; (k) miernejším; (vidím) miernejšie; (o) miernejších; (s) miernejšími;


(jeden) najmiernejší; (bez) najmiernejšieho; (k) najmiernejšiemu; (vidím) najmiernejší; (o) najmiernejšom; (s) najmiernejším;

(tri) najmiernejšie; (bez) najmiernejších; (k) najmiernejším; (vidím) najmiernejšie; (o) najmiernejších; (s) najmiernejšími;


ženský rod

(jedna) mierna; (bez) miernej; (k) miernej; (vidím) miernu; (o) miernej; (s) miernou;

(tri) mierne; (bez) miernych; (k) miernym; (vidím) mierne; (o) miernych; (s) miernymi;


(jedna) miernejšia; (bez) miernejšej; (k) miernejšej; (vidím) miernejšiu; (o) miernejšej; (s) miernejšou;

(dve) miernejšie; (bez) miernejších; (k) miernejším; (vidím) miernejšie; (o) miernejších; (s) miernejšími;


(jedna) najmiernejšia; (bez) najmiernejšej; (k) najmiernejšej; (vidím) najmiernejšiu; (o) najmiernejšej; (s) najmiernejšou;

(štyri) najmiernejšie; (bez) najmiernejších; (k) najmiernejším; (vidím) najmiernejšie; (o) najmiernejších; (s) najmiernejšími;


stredný rod

(jedno) mierne; (bez) mierneho; (k) miernemu; (vidím) mierne; (o) miernom; (s) miernym;

(štyri) mierne; (bez) miernych; (k) miernym; (vidím) mierne; (o) miernych; (s) miernymi;


(jedno) miernejšie; (bez) miernejšieho; (k) miernejšiemu; (vidím) miernejšie; (o) miernejšom; (s) miernejším;

(štyri) miernejšie; (bez) miernejších; (k) miernejším; (vidím) miernejšie; (o) miernejších; (s) miernejšími;


(jedno) najmiernejšie; (bez) najmiernejšieho; (k) najmiernejšiemu; (vidím) najmiernejšie; (o) najmiernejšom; (s) najmiernejším;

(štyri) najmiernejšie; (bez) najmiernejších; (k) najmiernejším; (vidím) najmiernejšie; (o) najmiernejších; (s) najmiernejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor