mierny príd.
1. vyznačujúci sa malou al. strednou mierou istej vlastnosti: m-a bolesť, m. vietor; m-e podnebie bez teplotných výkyvov, op. drsné; m. svah, op. strmý
2. striedmy, zdržanlivý: m. v jedení, pití; m. fajčiar
3. pokojný, tichý, nevýbojný: m-a povaha;
mierne prísl.;
miernosť -i ž.
mierne 2. st. -nejšie prísl.
mierne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ v malej miere, intenzite, v menšom rozsahu; syn. slabo, zľahka, ľahko, trocha, trochu: m. zapálená rana; m. pokrčený oblek; m. prešedivené vlasy; m. pootvorené dvere do izby; kurz angličtiny pre m. pokročilých; na horách sa m. ochladí; more sa iba m. vlnilo; zemiaky varíme v m. osolenej vode; má m. zvýšenú teplotu; Zaklopal pravou rukou, mierne, aby ju nevystrašil. [A. Baláž]; Prvý raz ju kopol slabšie, miernejšie, druhý raz silnejšie. [L. Ťažký] 2. ▶ pomalým, miernym tempom, s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti; syn. pomaly, zvoľna, postupne: počet krádeží m. klesol; ekonomický rast sa m. spomalil; počet pacientov oproti minulému roku m. vzrástol; situácia sa m. zlepšila; chodník odbočuje m. doľava; severné, miernejšie sklonené úbočia majú skromné trávnaté rastlinstvo [Pm 1986] 3. ▶ s väčším pokojom a rozvahou: veľmi m. mu odvetila, čo si o tom myslí; na jej ostré slová reagoval m.; jej tón znel oveľa miernejšie ako predtým; Zadržujúc hnev, dosť mierne povedal: - Mýliš sa... [M. Lackovič] ◘ fraz. mierne povedané vyjadrené slovami, ktoré úplne nevystihujú negatívny charakter opisovanej skutočnosti al. negatívne emócie hovoriaceho, umiernene, zdržanlivo
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
porov. aj ľahký 2
2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch
porov. aj ľahký 3
5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
6. porov. ľahký 4
mierne 1. p. voľne 4, ľahko 4, porov. aj mierny 1 2. porov. mierny 2, 3
voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
porov. aj voľný 6
4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
mierny1 príd.
1. nepresahujúci strednú mieru: m-a rýchlosť, teplota, m. poplatok, m-e ceny; m. hlas pokojný; m. človek rozvážny v počínaní; geogr. m-e pásmo na severnej i južnej pologuli oblasť medzi obratníkom a polárnym kruhom; m-e podnebie (op. drsné) v ktorom niet veľkých výkyvov v teplote; práv. m. trest;
2. slabý, sotva citeľný (op. silný): m. vetrík, oheň, m-e zvýšenie teploty, m. svah, pahorok pomaly sa zvažujúci (op. strmý);
3. (v čom) striedmy: m. v jedení, v pití;
mierne prísl.
1. s mierou, s rozvahou, rozvážne: m. zaobchádzať s niekým, m. trestať; Svatnay vyjadroval sa vždy mierne, s rezervou. (Vaj.)
2. slabo, trochu, sotva badateľne: m. opuchnutý, m. naklonený; je to m. povedané zbabelosť;
miernosť, -ti ž.
1. mierny spôsob, správna miera: Zachovávajte i v zábavách miernosť! (Kuk.); m. požiadaviek (op. prehnanosť);
2. striedmosť, striezlivosť: spolky m-i
mierne p. mierny1
mierny1 príd. 1. pokojný, tichý: miérní človek (Bošáca TRČ); 2. striedmy, zdržanlivý: V jedzeňu i f picu bul ja fše mirni (V. Šariš PRE) 3. čiast. jzsl v spoj. s vymedz. zám. samý číry; úplný: Na jeden bok biu̯ jak opražení, samá mírná chrasta (Jablonové MAL); Je tam samá mírná lebeda (Brodské SKA); Zas si samí mírní flak! (Šurany NZ); mierne prísl. k 2: Mi vara ťerás bars mírne žijemo (Revúca)