miera -y mier ž.
1. rozsah, veľkosť, rozmery dané v istých jednotkách: šaty na m-u; peňaž. úroková m.; ekon. m. nadhodnoty
2. jednotka merania: plošná, dĺžková, dutá m.
3. mierka (význ. 1)
4. primerané množstvo, rozsah niečoho: mať veľkú m-u zodpovednosti; do istej m-y čiastočne; v plnej m-e celkom; do akej m-y do akého stupňa; (piť, pracovať) s m-ou primerane, nie priveľa
● vyviesť z m-y z rovnováhy; uviesť na pravú m-u opraviť; → merať každému rovnakou, inou m-ou; všetko s m-ou netreba nič preháňať;
mierový2 príd. k 2
miera -ry mier ž. 1. ▶ rozmer (dĺžka, výška, šírka) udávaný v istých ustálených jednotkách, veľkosť: zákonná m. kapra je 40 cm lovná dĺžka kapra; Poznal lovné miery všetkých rýb naspamäť a bol na to hrdý. [M. Zelinka] □ žel. ložná miera najväčšie dovolené rozmery nákladu na otvorenom vozni 2. ▶ jednotka merania: dĺžkové, plošné miery; duté miery jednotky objemu, napr. liter, hektoliter; sústava starších mier; metrický systém mier a váh; zavedenie jednotnej sústavy mier; veľkosť uhlov sa udáva v oblúkovej alebo v uhlovej miere 3. ▶ prístroj al. pomôcka na určovanie rozmerov, meradlo, mierka: kontrolná m.; kalibrácia čiarkovej miery 4. odev., krajč. ▶ základné telesné rozmery odmerané na postave, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie strihu: telesné miery; m. na nohavice, na blúzku; ušiť šaty na mieru podľa odmeraných telesných rozmerov; napíšte nám svoje miery □ brať, zobrať niekomu mieru odmeriavať, odmerať niekoho 5. (i v čom) ▶ primerané množstvo al. rozsah niečoho; stupeň, úroveň, z ktorých sa vychádza pri hodnotení niečoho: m. nezamestnanosti; vysoká m. korupcie; m. osobnej slobody; mať veľkú mieru zodpovednosti; posúdiť mieru rizika; klebety, špekulácie prerástli mieru únosnosti; treba zachovať mieru vkusu; odhadnúť mieru pravdy; nepozná mieru v jedení; To musíte pochopiť, potom nemôžete stratiť cit pre mieru. [P. Hrúz] □ ekon. úroková miera podiel úroku na zapožičanej čiastke, resp. pomer úroku k veľkosti zapožičanej peňažnej sumy, obyč. v percentách za jeden rok, ukazovateľ vyjadrujúci mieru zhodnotenia pôžičkového kapitálu; miera rentability percentuálny pomer čistého zisku k nákladom, príp. k maloobchodnému obratu; sociol. hrubá miera úmrtnosti počet zomretých k priemernému počtu obyvateľstva za určitý časový úsek, obyč. za rok □ do akej miery (vo funkcii opytovacieho al. vzťažného zámena) nakoľko 6. ▶ prostriedok na hodnotenie, meradlo, kritérium: na každého používa inú mieru 7. hist. ▶ nádoba na meranie sypkých látok; jej obsah (pôvodne s objemom 54 – 67 l): m. na obilie; kúpiť, vysypať tri miery pšenice; zasiať dve miery zrna ◘ fraz. do istej/určitej miery nie úplne, ale v dostatočnej miere (v danej situácii), čiastočne; do veľkej/značnej miery výrazne, veľmi; merať každému inou mierou byť nespravodlivý; nepozná mieru nevie, kedy má prestať; niečo šité/ušité na mieru [niekomu, niečomu] niečo pripravené tak, aby to čo najviac vyhovovalo istým vopred stanoveným požiadavkám, potrebám, nárokom a pod.; [piť, robiť niečo] s mierou primerane, nie priveľa; prekročiť [únosnú] mieru (v správaní, konaní a pod.) presiahnuť hranicu, pri ktorej sa ešte niečo toleruje, ktorú možno zvládnuť; uviesť niečo na pravú/správnu mieru a) opraviť niečo b) usmerniť, vysvetliť niečo; v plnej miere vyčerpajúc všetok potenciál, ktorý situácia ponúka, úplne, naplno; vo veľkej/v nemalej miere výrazne, značne, často; kniž. vo vrchovatej miere v najväčšom možnom množstve (z hľadiska naplnenia očakávaní hodnotiteľa), nadmieru; všetko s mierou netreba nič preháňať; vyviesť niekoho z miery rozčúliť niekoho ◘ parem. akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú
meradlo 1. prístroj al. technická pomôcka na určovanie rozmerov • miera • mierka: kontrolné meradlo, kontrolná miera, mierka • zastar. merťuk: merať merťukom
2. prostriedok na hodnotenie • miera: nemá na každého výkon rovnaké meradlo, rovnakú mieru • kritérium • hovor. meter: mať správny meter na posúdenie výkonov
merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie • zastar. korec: merica, korec obilia
2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia • zastar.: korec • miera • expr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľa • hist. lukno
meter 1. nástroj na meranie dĺžky • hovor. colštok (drevený skladací meter): odmerať múrik metrom, colštokom
2. hovor. kubický meter • kubík: dva metre, kubíky dreva
3. hmotnosť sto kilogramov • cent: váži už skoro meter, cent • hovor. metrák
4. prostriedok na hodnotenie • miera • meradlo: nemá na každého rovnaký meter, meradlo • kritérium
miera 1. p. meradlo 1 2. p. meradlo 2 3. p. rozmer 1
rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera
2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu
úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu
výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau
miera, -y, 6. p. -e, 2. p. mn. č. mier ž.
1. nástroj na určovanie rozmerov, na meranie: m. na drevo;
2. jednotka merania: dĺžková, plošná, priestorová m., pozemková m.; duté m-y; metr. veršová m. metrum;
3. rozmery, veľkosť udaná v ustálených mierových jednotkách: šaty na m-u šité podľa telesných rozmerov; krajč. brať m-u zisťovať na ľudskom tele rozmery potrebné pre strih;
4. zastar. nádoba veľkosti asi 65 litrov na meranie sypkých hmôt;
pren. množstvo, ktoré táto nádoba obsiahne: m. pšenice, hrachu;
5. zastar. plošná miera v rozsahu asi dve desatiny hektára, merica: dve m-y poľa;
6. (primerané) množstvo, rozsah niečoho: plná, obmedzená, nepatrná, rozhodujúca m.; v plnej m-e celkom, úplne; v akej m-e, do akej m-y do akého stupňa, nakoľko; mať do istej m-y pravdu v istom zmysle, čiastočne; peňaž. úroková m. výška úroku; mat. najvyššia spoločná m. najväčšie číslo obsiahnuté bez zvyšku v niekoľkých číslach; ekon. m. nadhodnoty pomer nadhodnoty k premenlivému kapitálu
● mať dobrú, slabú m-u dobre, zle merať; miera je dovŕšená koniec zhovievavosti, trpezlivosti; pracovať s m-ou neprepínať; prekročiť m-u prepínať; bez m-u nemierne; vyše m-y nadbytočne; vojak pod m-u nedosahujúci výškový priemer; vyjsť z m-y neovládať sa;
7. meradlo, prostriedok hodnotenia, kritérium: merať podľa rovnakej (jednej) m-y, rovnakou m-ou hodnotiť podľa rovnakých kritérií;
mierový2 príd. k 1-3
(jedna) miera; (bez) miery; (k) miere; (vidím) mieru; (ó) miera!; (o) miere; (s) mierou;
(štyri) miery; (bez) mier; (k) mieram; (vidím) miery; (ó) miery!; (o) mierach; (s) mierami;