miera, -y, 6. p. -e, 2. p. mn. č. mier ž.
1. nástroj na určovanie rozmerov, na meranie: m. na drevo;
2. jednotka merania: dĺžková, plošná, priestorová m., pozemková m.; duté m-y; metr. veršová m. metrum;
3. rozmery, veľkosť udaná v ustálených mierových jednotkách: šaty na m-u šité podľa telesných rozmerov; krajč. brať m-u zisťovať na ľudskom tele rozmery potrebné pre strih;
4. zastar. nádoba veľkosti asi 65 litrov na meranie sypkých hmôt;
pren. množstvo, ktoré táto nádoba obsiahne: m. pšenice, hrachu;
5. zastar. plošná miera v rozsahu asi dve desatiny hektára, merica: dve m-y poľa;
6. (primerané) množstvo, rozsah niečoho: plná, obmedzená, nepatrná, rozhodujúca m.; v plnej m-e celkom, úplne; v akej m-e, do akej m-y do akého stupňa, nakoľko; mať do istej m-y pravdu v istom zmysle, čiastočne; peňaž. úroková m. výška úroku; mat. najvyššia spoločná m. najväčšie číslo obsiahnuté bez zvyšku v niekoľkých číslach; ekon. m. nadhodnoty pomer nadhodnoty k premenlivému kapitálu
● mať dobrú, slabú m-u dobre, zle merať; miera je dovŕšená koniec zhovievavosti, trpezlivosti; pracovať s m-ou neprepínať; prekročiť m-u prepínať; bez m-u nemierne; vyše m-y nadbytočne; vojak pod m-u nedosahujúci výškový priemer; vyjsť z m-y neovládať sa;
7. meradlo, prostriedok hodnotenia, kritérium: merať podľa rovnakej (jednej) m-y, rovnakou m-ou hodnotiť podľa rovnakých kritérií;
mierový2 príd. k 1-3