Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

miazga -y ž. šťava prúdiaca v rastlinných cievach; anat. bezfarebná tkanivová tekutina, lymfa;

pren. životná sila;

miazgový príd.: anat. m-é uzliny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
miazga ‑y ž.; miazgový

miazga -gy ž. 1. bot. ▶ šťava v rastlinných cievach: brezová m.; vŕbové prútiky plné miazgy; halúzka naliata miazgou; v stromoch začína prúdiť m.; z poranených javorov vyteká sladká m.
2. anat., fyziol. ▶ žltkastá tkanivová tekutina vypĺňajúca priestory medzi bunkami stavovcov, lymfa: tok miazgy; m. odvádza odpadové látky z tela; slabinové uzliny zbierajú, prijímajú miazgu z dolnej končatiny
3. trochu expr. ▶ životná sila, energia: m. mladosti; celým telom mu prúdi životodarná m.; bol oddýchnutý, plný novej miazgy; pulzovanie básnickej miazgy [S. Šmatlák] inšpirácie, tvorivosti; akoby vyprchali vášne a životná miazga [KŽ 1960]
fraz. druhá miazga príliv nových síl, novej životnej energie, obyč. u starších mužov

elán sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zaujatieoduševnenienadšenie: robiť niečo s veľkým elánom, oduševnením, zaujatím, nadšenímentuziazmus: pracovný entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do hryhorlivosťzápalzapálenie: stratiť zápalkniž. vzletexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga


miazga bezfarebná tkanivová tekutina • lymfa


nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťouzaujatieelánoduševnenieoduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnenímnadchnutienadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť duchahorlivosť: jeho horlivosť v práci bola známazápalzapáleniezapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenieentuziazmus: tvorivý entuziazmusidealizmus: mladí sú naplnení idealizmomvehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciouverva: pustiť sa s vervou do prácevytrženieextáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extázaexaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmusexpr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka)kniž.: zanieteniezanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťouexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazgakniž.: vzletvznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín)kniž. var


šťava 1. tekutina obsiahnutá v rozličných častiach rastlín, najmä v plodoch, obyč. vylisovaná a pripravená na použitie: šťava z citróna, z mrkvydžús (hustejšia ovocná al. zeleninová šťava): pomarančový, paradajkový džúsmiazgaanat. lymfa (šťava prúdiaca v rastlinných cievach) • subšt. zaft

2. p. elektrina


zápal 1. ochorenie prejavujúce sa očervenením, opuchnutím, bolesťou zasiahnutej časti tela a zvýšenou teplotou: zomrieť na zápal mozgových blánhovor. zapálenie: zapálenie slepého črevakatar (zápal sliznice): chronický katar

2. sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zapáleniezaujatieoduševnenienadšenie: venovať sa niečomu so zápalom, s oduševnením, s nadšenímelán: životný elánentuziazmus: pracovný entuziazmusidealizmus: mládež je plná idealizmuverva: pustiť sa s vervou do hryhorlivosťvehemencia: obhajovať svoje názory s nečakanou vehemencioukniž. vzletexpr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

miazga, -y ž.

1. šťava prúdiaca v drevnatých rastlinách od koreňa smerom nahor: stromová, rastlinná m., brezová, javorová m.; nalievať sa m-ou; záhr. za m-y al. v m-e v období prúdenia miazgy; záhr. druhá m. druhé prúdenie miazgy po dozretí plodov;

2. bezfarebná tekutina v tele stavovcov, lymfa;

miazgový príd. bor.: m-é pletivo, m. obeh; anat. m-á uzlina, cieva

miadzga p. miazga


miazga ž. (miezga, mízga, miadzga, mľazga, mľiezga, mľazgra, mľiezgra; hnízga)
1. csl šťava prúdiaca v rastlinných cievach: Už začala prúďeť miadzga, ako sa ľigocú konáre na stromoch! (Pukanec LVI); Kukňi, jak teče mízga s teho stromu! (Jablonové MAL); Jag má tá vŕba mľiezgu, uš sa s ňiej dajú robic píščelki (Papradno PB); Na jar stromi už majú miezgu (Vaďovce MYJ); Ale téj hnízgi vitéklo! (Dol. Orešany TRN); Na virbe uš mľazga (Šamudovce MCH); miazga (Ľavkovo TRS); mľazgra (Kys. N. Mesto); mľiezgra (Medvedzie TRS)
L. drevo bulo v mľazge (Smižany SNV) - bolo v štádiu zvýšeného prúdenia miazgy; lepká mízga (Stupava BRA) - živica vytekajúca zo stromu; druhá mízga (Lamač BRA) - obdobie vhodné na očkovanie rastlín
2. uschnutá rastlinná šťava na kôre stromov, živica: Priľepila śe mu mľazga na ruku (Hrabkov PRE)
3. zried. čľapkanica, blato: mľázga (Hor. Lehota DK)
4. garb. odpad pri spracúvaní kože: miadzga (Lipt. Mikuláš); miazgavý i miazgový príd. k 1: mľazgravi prut (Kys. N. Mesto); ma̋zgoví prúšik (Kameňany REV)


miezga p. miazga


mízga p. miazga


mľazga p. miazga


mľazgra p. miazga


mliezga, mliezgra p. miazga

miazga [mie-, mí-, mlia-] ž
1. tekutina prúdiaca v rastlinných cievach: gummi: jistich stromu mizga (LC 1707); lachrymae arborum: stromowé wlhkosty, klég, mjzga (KS 1763); gelssowé drewo načjm tehdy wzjať, kdy se pučj a mjezgu dostáva (PL 1787); komu wlasi prssia, gest dobri zaft z lipi, kdiž tu mliasku aneb saft, čo spod kuori teče, na hlawu pomaže (LR8 18. st)
2. šťava vytlačená z plodov al. z rastlín: mieska witlačena z klincúw; wytlačuge se mjzga s polni rútky (MT 17. st); wezmj cibuly bilu, udelag w ni sspunt a wipln dobrim driakem z mizgu citronoweho jablka rozpussčenim (RN 17.-18. st); -ový príd k 1, 2: lippa ficus: wlhkost, mjzgowy fjk (KS 1763); kdo mizgowého bálžama maličko se dotjká, potrebne lahodnú wúňu zadržá (BlR 18. st)


miezga p. miazga


mizga p. miazga


mliazga p. miazga

miazga
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) miazga
G (bez) miazgy
D (k) miazge
A (vidím) miazgu
L (o) miazge
I (s) miazgou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) miazgy
G (bez) miazg
D (k) miazgam
A (vidím) miazgy
L (o) miazgach
I (s) miazgami
alebo vo forme miazgy soit sous forme de sève
svoju miazgu a život sa sève et sa vie
vecí, a miazga prúdi choses, et la sève

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu