miazga -y ž. šťava prúdiaca v rastlinných cievach; anat. bezfarebná tkanivová tekutina, lymfa;
pren. životná sila;
miazgový príd.: anat. m-é uzliny
miazga -gy ž.
miazga -gy ž. 1. bot. ▶ šťava v rastlinných cievach: brezová m.; vŕbové prútiky plné miazgy; halúzka naliata miazgou; v stromoch začína prúdiť m.; z poranených javorov vyteká sladká m. 2. anat., fyziol. ▶ žltkastá tkanivová tekutina vypĺňajúca priestory medzi bunkami stavovcov, lymfa: tok miazgy; m. odvádza odpadové látky z tela; slabinové uzliny zbierajú, prijímajú miazgu z dolnej končatiny 3. trochu expr. ▶ životná sila, energia: m. mladosti; celým telom mu prúdi životodarná m.; bol oddýchnutý, plný novej miazgy; pulzovanie básnickej miazgy [S. Šmatlák] inšpirácie, tvorivosti; akoby vyprchali vášne a životná miazga [KŽ 1960] ◘ fraz. druhá miazga príliv nových síl, novej životnej energie, obyč. u starších mužov
elán sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zaujatie • oduševnenie • nadšenie: robiť niečo s veľkým elánom, oduševnením, zaujatím, nadšením • entuziazmus: pracovný entuziazmus • idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom • vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou • verva: pustiť sa s vervou do hry • horlivosť • zápal • zapálenie: stratiť zápal • kniž. vzlet • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga
miazga bezfarebná tkanivová tekutina • lymfa
nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťou • zaujatie • elán • oduševnenie • oduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnením • nadchnutie • nadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť ducha • horlivosť: jeho horlivosť v práci bola známa • zápal • zapálenie • zapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenie • entuziazmus: tvorivý entuziazmus • idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom • vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou • verva: pustiť sa s vervou do práce • vytrženie • extáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extáza • exaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmus • expr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka) • kniž.: zanietenie • zanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťou • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga • kniž.: vzlet • vznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín) • kniž. var
šťava 1. tekutina obsiahnutá v rozličných častiach rastlín, najmä v plodoch, obyč. vylisovaná a pripravená na použitie: šťava z citróna, z mrkvy • džús (hustejšia ovocná al. zeleninová šťava): pomarančový, paradajkový džús • miazga • anat. lymfa (šťava prúdiaca v rastlinných cievach) • subšt. zaft
2. p. elektrina
zápal 1. ochorenie prejavujúce sa očervenením, opuchnutím, bolesťou zasiahnutej časti tela a zvýšenou teplotou: zomrieť na zápal mozgových blán • hovor. zapálenie: zapálenie slepého čreva • katar (zápal sliznice): chronický katar
2. sústredený, hlboký záujem; vonkajšie prejavy tohto záujmu • zapálenie • zaujatie • oduševnenie • nadšenie: venovať sa niečomu so zápalom, s oduševnením, s nadšením • elán: životný elán • entuziazmus: pracovný entuziazmus • idealizmus: mládež je plná idealizmu • verva: pustiť sa s vervou do hry • horlivosť • vehemencia: obhajovať svoje názory s nečakanou vehemenciou • kniž. vzlet • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga
miazga, -y ž.
1. šťava prúdiaca v drevnatých rastlinách od koreňa smerom nahor: stromová, rastlinná m., brezová, javorová m.; nalievať sa m-ou; záhr. za m-y al. v m-e v období prúdenia miazgy; záhr. druhá m. druhé prúdenie miazgy po dozretí plodov;
2. bezfarebná tekutina v tele stavovcov, lymfa;
miazgový príd. bor.: m-é pletivo, m. obeh; anat. m-á uzlina, cieva
miadzga p. miazga
miazga ž. (miezga, mízga, miadzga, mľazga, mľiezga, mľazgra, mľiezgra; hnízga) 1. csl šťava prúdiaca v rastlinných cievach: Už začala prúďeť miadzga, ako sa ľigocú konáre na stromoch! (Pukanec LVI); Kukňi, jak teče mízga s teho stromu! (Jablonové MAL); Jag má tá vŕba mľiezgu, uš sa s ňiej dajú robic píščelki (Papradno PB); Na jar stromi už majú miezgu (Vaďovce MYJ); Ale téj hnízgi vitéklo! (Dol. Orešany TRN); Na virbe uš mľazga (Šamudovce MCH); miazga (Ľavkovo TRS); mľazgra (Kys. N. Mesto); mľiezgra (Medvedzie TRS) L. drevo bulo v mľazge (Smižany SNV) - bolo v štádiu zvýšeného prúdenia miazgy; lepká mízga (Stupava BRA) - živica vytekajúca zo stromu; druhá mízga (Lamač BRA) - obdobie vhodné na očkovanie rastlín 2. uschnutá rastlinná šťava na kôre stromov, živica: Priľepila śe mu mľazga na ruku (Hrabkov PRE) 3. zried. čľapkanica, blato: mľázga (Hor. Lehota DK) 4. garb. odpad pri spracúvaní kože: miadzga (Lipt. Mikuláš); miazgavý i miazgový príd. k 1: mľazgravi prut (Kys. N. Mesto); ma̋zgoví prúšik (Kameňany REV)
miezga p. miazga
mízga p. miazga
mľazga p. miazga
mľazgra p. miazga
mliezga, mliezgra p. miazga
miazga [mie-, mí-, mlia-] ž 1. tekutina prúdiaca v rastlinných cievach: gummi: jistich stromu mizga (LC 1707); lachrymae arborum: stromowé wlhkosty, klég, mjzga (KS 1763); gelssowé drewo načjm tehdy wzjať, kdy se pučj a mjezgu dostáva (PL 1787); komu wlasi prssia, gest dobri zaft z lipi, kdiž tu mliasku aneb saft, čo spod kuori teče, na hlawu pomaže (LR8 18. st) 2. šťava vytlačená z plodov al. z rastlín: mieska witlačena z klincúw; wytlačuge se mjzga s polni rútky (MT 17. st); wezmj cibuly bilu, udelag w ni sspunt a wipln dobrim driakem z mizgu citronoweho jablka rozpussčenim (RN 17.-18. st); -ový príd k 1, 2: lippa ficus: wlhkost, mjzgowy fjk (KS 1763); kdo mizgowého bálžama maličko se dotjká, potrebne lahodnú wúňu zadržá (BlR 18. st)
mizga p. miazga
mliazga p. miazga