Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

miasť mätie mätú nedok. mýliť, pliesť, zavádzať: m. protivníka; tvoja otázka ma m-ie; m. hlavu niekomu zavádzať niekoho

// miasť sa: m. sa v reči

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
miasť mätie mätú miatol nedok.; miasť sa

miasť mätie mätú (ne)mäť! miatol miatla mätúc mätúci mätený mätenie nedok. 1. (koho; ø) ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, klamať; uvádzať do omylu; syn. mýliť, pliesť, zavádzať: zmeny značenia budú šoférov m.; názov hry mätie; reklama ľudí často mätie, zavádza; čo ma mätieš?; vedome mätú svojich zákazníkov; sme mätení, dezorientovaní, klamaní; Takéto skákanie v deji môže niekoho pri prvom zhliadnutí filmu dosť miasť. [M. Zelinka]
2. (koho) ▶ spôsobovať zmätok, bezradnosť v mysli, uvádzať do rozpakov, pliesť, zneisťovať: to množstvo ľudí ma mätie; jej škodoradostný úsmev ho miatol; najväčšmi ho miatlo to, že po hádke sa správal rovnako ako predtým; Niežeby ho miatli jejslzy, čudné sa mu zdalo celé jej správanie. [V. Šikula]; Pohľad na dievča ho miatol a odzbrojoval do takej miery, že stratil odvahu a guráž. [J. Puškáš]
fraz. miasť niekomu hlavu a) vzbudzovať v niekom citovú náklonnosť, lásku b) zavádzať niekoho
dok.zmiasť


miasť sa mätie sa mätú sa (ne)mäť sa! miatol sa miatla sa mätúc sa mätúci sa mätenie sa nedok. 1. (v čom; pri čom; ø) ▶ (neuvedomene) robiť chyby, dopúšťať sa omylov, mýliť sa: m. sa v reči; často sa pri rátaní mätie; hovoril bez poznámok, často sa miatol, opakoval
2.byť v rozpakoch: Čo, čo... - mätie sa Jano, potom pochopí otázku, nasilu sa usmeje. [I. Otčenáš]
fraz. miasť sa na rozume prejavovať príznaky duševnej choroby, pomätenosti
dok. k 1zmiasť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


miasť sa p. mýliť sa


miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motaťmítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliťzavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiťbaláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítanírobiť omylybyť na omyledopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omylepliesť saexpr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiachblúdiťexpr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnalfraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarátsubšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách


mýliť 1. uvádzať do omylu • miasťpliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!zavádzaťmámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmiexpr.: mítoriťbalamutiťbaláchať: balamutil celú trieduklamaťpodvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzalidezorientovaťdemagogizovaťkniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3


pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sachlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať samútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sazavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v cestestáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sapľantať samotkať sapantať satmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sabyť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať savidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa


pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

miasť, mätie, mätú, miatol, mätenie nedok. (koho, čo) privádzať do pomykova, pôsobiť zmätok: blízkosť kráľa trošku ho mätie. (Sládk.); expr. miasť niekomu hlavu zavádzať (najmä ľúbostne);

dok. pomiasť i zmiasť

|| miasť sa

1. byť v pomykove, mýliť sa: m. sa v reči;

2. expr. motať sa, pliesť sa, prepletať sa: Nešťastné nohy miatli sa mu popri čugani. (Kuk.) Počnú sa mu v hlave miasť číslice. (Ráz.); pren. všeličo sa mi miatlo (Kuk.) plietlo, snívalo;

dok. pomiasť sa, k 1 i zmiasť sa

Morfologický analyzátor

miasť nedokonavé sloveso
(ja) mätiem VKesa+; (ty) mätieš VKesb+; (on, ona, ono) mätie VKesc+; (my) mätieme VKepa+; (vy) mätiete VKepb+; (oni, ony) mätú VKepc+;

(ja som, ty si, on) miatol VLesam+; (ona) miatla VLesaf+; (ono) miatlo VLesan+; (oni, ony) miatli VLepah+;
(ty) mäť! VMesb+; (my) mäťme! VMepa+; (vy) mäťte! VMepb+;
(nejako) mätúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor