Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

miasť mätie mätú nedok. mýliť, pliesť, zavádzať: m. protivníka; tvoja otázka ma m-ie; m. hlavu niekomu zavádzať niekoho

// miasť sa: m. sa v reči

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
miasť mätie mätú miatol nedok.; miasť sa

miasť mätie mätú (ne)mäť! miatol miatla mätúc mätúci mätený mätenie nedok.


miasť sa mätie sa mätú sa (ne)mäť sa! miatol sa miatla sa mätúc sa mätúci sa mätenie sa nedok.

miasť mätie mätú (ne)mäť! miatol miatla mätúc mätúci mätený mätenie nedok. 1. (koho; ø) ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, klamať; uvádzať do omylu; syn. mýliť, pliesť, zavádzať: zmeny značenia budú šoférov m.; názov hry mätie; reklama ľudí často mätie, zavádza; čo ma mätieš?; vedome mätú svojich zákazníkov; sme mätení, dezorientovaní, klamaní; Takéto skákanie v deji môže niekoho pri prvom zhliadnutí filmu dosť miasť. [M. Zelinka]
2. (koho) ▶ spôsobovať zmätok, bezradnosť v mysli, uvádzať do rozpakov, pliesť, zneisťovať: to množstvo ľudí ma mätie; jej škodoradostný úsmev ho miatol; najväčšmi ho miatlo to, že po hádke sa správal rovnako ako predtým; Niežeby ho miatli jejslzy, čudné sa mu zdalo celé jej správanie. [V. Šikula]; Pohľad na dievča ho miatol a odzbrojoval do takej miery, že stratil odvahu a guráž. [J. Puškáš]
fraz. miasť niekomu hlavu a) vzbudzovať v niekom citovú náklonnosť, lásku b) zavádzať niekoho
dok.zmiasť


miasť sa mätie sa mätú sa (ne)mäť sa! miatol sa miatla sa mätúc sa mätúci sa mätenie sa nedok. 1. (v čom; pri čom; ø) ▶ (neuvedomene) robiť chyby, dopúšťať sa omylov, mýliť sa: m. sa v reči; často sa pri rátaní mätie; hovoril bez poznámok, často sa miatol, opakoval
2.byť v rozpakoch: Čo, čo... - mätie sa Jano, potom pochopí otázku, nasilu sa usmeje. [I. Otčenáš]
fraz. miasť sa na rozume prejavovať príznaky duševnej choroby, pomätenosti
dok. k 1zmiasť sa

-sť/1228995±260 6.38: verbá inf. nedok. 69654 í/40634 vie/12054 je/6088 /3691 klá/2785 nie/2523 tria/604 plie/516 /431 nej/110 pria/108 mia/49 /37 (4/24)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


miasť sa p. mýliť sa


miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motaťmítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliťzavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiťbaláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítanírobiť omylybyť na omyledopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omylepliesť saexpr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiachblúdiťexpr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnalfraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarátsubšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách


mýliť 1. uvádzať do omylu • miasťpliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!zavádzaťmámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmiexpr.: mítoriťbalamutiťbaláchať: balamutil celú trieduklamaťpodvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzalidezorientovaťdemagogizovaťkniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3


pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sachlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať samútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sazavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v cestestáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sapľantať samotkať sapantať satmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sabyť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať savidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa


pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

miasť, mätie, mätú, miatol, mätenie nedok. (koho, čo) privádzať do pomykova, pôsobiť zmätok: blízkosť kráľa trošku ho mätie. (Sládk.); expr. miasť niekomu hlavu zavádzať (najmä ľúbostne);

dok. pomiasť i zmiasť

|| miasť sa

1. byť v pomykove, mýliť sa: m. sa v reči;

2. expr. motať sa, pliesť sa, prepletať sa: Nešťastné nohy miatli sa mu popri čugani. (Kuk.) Počnú sa mu v hlave miasť číslice. (Ráz.); pren. všeličo sa mi miatlo (Kuk.) plietlo, snívalo;

dok. pomiasť sa, k 1 i zmiasť sa

miasť nedok. mýliť, zavádzať, pliesť: Co mia darmo miateš, rači mi ňic nevipráviaj! (Brodské SKA); ma̋sť (Osádka DK)
F. metla na rozume (Zem. Dedina TRS) - blúznila


miasť sa nedok. neos. pliesť sa
F. maťé sa mi to na jaziku (Bošáca TRČ) - nemôžem si na to spomenúť

miasť sa ndk motať sa, pliesť sa:
F. po lawičce w blate zlý y dobrý se matie (SiN 1678) zlá situácia zasiahne každého rovnako

miatol a surovo zatriasol bouleversait et, secouant brutalement
na mŕtvolu ho miatol du cadavre le bouleversait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu