mi D (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja → ja
mí neskl. s. (písmeno gréckej abecedy)
mi neskl. s. (solmizačná slabika)
mí neskl. s. ⟨gr. ‹ semit.⟩ 1. ▶ písmeno gréckej abecedy +mu+, obdoba slovenského m 2. zn. fyz. ▶ mikro-
mi1 neskl. s. ⟨tal.⟩ hud. ▶ tretia solmizačná slabika označujúca tón e v diatonickej stupnici
mi2 D (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: daj mi pokoj!; povedz mi pravdu; nechcel mi o tom nič povedať; porov. i ↗ mne
mne D a L (v postavení po predložke, na začiatku vety, pri dôraze) osobného zámena ja ↗ ja: boli ku mne milí; je rad na mne; vieš o mne všetko; venoval pozornosť iba mne; mne sa to nestane; Vravím ti, mne daj pokoj! [P. Jaroš]; porov. i ↗ mi2
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
mí neskl. s. ‹g›
1. písmeno gréc. abecedy μ, zodpovedajúce slov. m
2. fyz. zn. pre mikro-
mi neskl. s. ‹t› hud. tretia solmizačná slabika
marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere
mi1 neskl. str. hud. solmizačná slabika pre tón e
mi2 3. p. zám. ja
mladý príd 1. nachádzajúci sa v prvom období života al. rastu, op. starý: starssy (muž) ma dieliti a mladssy woliti (ŽK 1473); Jonasowj naymladssymu swemu sjnowj poruczil fl 16 (P. ĽUPČA 1585); na obed kurčza mladuo (ILAVA 1663); aby tak mnoho od myta nebilo plateno, napsawsse Soga swu ruku na dwerciach, kde Geho Oswicenostt pan mlady messkáwa, žeby dal mýto od dwuch wozow fl 2 (BYTČA 1615) syn zemepána; nedopusti se lichwe tam pasty, ani mlade pruti wyrubowati (TRENČÍN 1675) mládniky; mlada newesta pak namesto radostnika dwa lahodne kolače hned w nedelu ma sebu wzity, ktere ma nowimu pratelstwu predložity (KLÁŠTOR p. z. 1724) mladucha L. m. zať ženích: snamo czynim, czo se doticze o teho mladeho zete (D. ŠTUBŇA 1569); m-é maslo netopené: to spolu na panwicy wstaw a wlož malo mladeho masla (MT 17. st) 2. vzťahujúci sa na mladosť; vyznačujúci sa mladosťou: za mogich mladych časuw (ŠARIŠ 1612); sudczowe pozeragice y na mlady wek geho (Tomáša Kukučku) na tento čzas z milosrdenstwi otcowskeho zanechawagi ho toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638); prima juventae face: w mladég krwi (KS 1763) sviežej, bujnej; subst m. m dieťa: F. zhybey zawčasu mladeho, chceš-li geg mjti dobreho (Se 18. st) deti treba prísne vychovávať už od malička; m-á ž mladucha, nevesta: prijde vojak i mladenec, vezme sebe mladu v tanec (PV 1798); m-é s obyč. pl 1. zvieracie mláďa: (hady) mlade wisedga (PR 18. st); aby holuby mnoho mladych mely (HK 18. st); slepica na swe mlade ma starost (Káz 18. st) 2. celkom malé dieťa, dojča: malzenka welmi pri mladem nezdrawa zustala (ŽILINA 1608); m-í pl 1. mladí ľudia: mladj k postům cýrkewnjm zawázani negsu (PrV 1767); skrz otázki a odpoweďe i mladí i starí sa múžú náležiťe cvičiťi (BR 1785) F. yako stari spywagj, tak mladj prywykagj (SiN 1678) starší ľudia bývajú mladým ľuďom vzorom, mladí napodobňujú starých 2. syn s nevestou al. dcéra so zaťom: žeby mlady esste dobre mezy sebou žilj, keby gich nepowzbuzowali tie stranky (rodičia ženícha) (TURIEC 1754) P. atpn Premlad (v Turci 1263); Mladen (v Turci 1296); Jacobus Mlady (vo Vrbovom 1494)