meď -i ž. červenkastý dobre vodivý kov, chem. prvok, zn. Cu: ložiská m-i, kotlík z m-i; chem. elektrolytická m.; tech. kujná m.;
medený príd.: m. drôt, m-á ruda; m-á farba červená ako meď
meď medi ž.
meď medi ž. chem. ▶ červenkastý, mäkký, dobre vodivý kovový prvok s tvárnosťou za tepla i za studena a dobrou odolnosťou voči korózii, zn. Cu cuprum: kvalitná m.; surová, čierna m. s obsahom nečistôt a ťažkých kovov; prášková m.; výroba technicky čistej medi; ložiská medi; najväčší producenti medi; kotlík z medi; ťažiť, spracúvať m.
meď, -di ž. úžitkový tvrdý červenkastý kov, prvok (zn. Cu): bane na m., kotlík z m-i; chem. elektrolytická m. vyrobená elektrolýzou; čierna, surová m. vyrobená suchou cestou; cementovaná m. práškovitá, získaná vylučovaním z roztoku meďnatých solí; hut. bohatá m. obsahujúca striebro; pren. bás. m. schnúceho lístia (Jil.) červeň
medený p. meď
meď ž. (medz, miadž) csl červenkastý dobre vodivý kov: Toto je odbor meďikoveckí, čo robia z meďi (Žarnovica NB); V doline kopú miač (Nandraž REV); Medz tak ľachko ňezardzavie aj kedz duchšie leží ven (Brvnište PB); Mi zme doma maľi kotel z medzi (Spiš. Štvrtok LVO); medený príd.: Meďenním plechom je pokrití kostuol (Bánovce n. Bebr.); Mámo meďaní koťieu̯ (Kociha RS); Postrek je v strékačke nalátí v medennéj putne (Trakovice HLO); Ľevocka tureň ma medzenu strehu (Spiš. Štvrtok LVO); meďeni bľach (Závadka n. Hron. BRE); meďení ňit (Valaská BRE);
miadž p. meď
meď ž červenkastý dobre vodivý kov, dnes chem. prvok Cuprum (Cu): (obyvateľ bystrický) mohol wssetky wecy kupeczke prowazeti krome medi wiwazeny (PRIEVIDZA 1527); kotlary med legu (KoB 1666); délagj z cjny kanwy, z medy kotly, z mosazy swytnjky (OP 1685); z grinsspanu aneb z medj muže se vitriol priprawitj (OCh 17. st); aes ustum: palená med (TT 1745); aerugo: rez zelená na mědi (CL 1777); zwar w wode čerwenýho bolusu za tri babki s tolik ljadkom a za dwa penjáze čerweneg medi (PL 1787) L. bohatá m. obsahujúca striebro: vrobilo se bohatey medy cent 46 3/4 (BOCA 1588); garová m. čistá (rafinovaná): garowa medy gest naylepssia, tey medy geden centnar dawagu pro fl 18 (BOJNICE 1618 E); pruská m. menej kvalitná, vhodná na výrobu hrubých kotlov, hrncov ap.: druhu medy zowu pruska medy, teyto medy geden centnar dawagu pro fl. 10 1/3 (BOJNICE 1618 E); mestská m. najmenej kvalitná: meska medi nedrži se tak s garovov a pruskov mediov, yako by se hodilo (BOJNICE 1618 E); -ený [med(z)-] príd 1. obsahujúci meď, vyrobený z medi: neywissy sprawcza handlow medenich bistriczkich (B. BYSTRICA 1554); vmywaczka medenna gedna (ŽILINA 1574); medeňni swyetnik, konopna štetka, kotliki 2 medenne (KRUPINA 1690); marchasita: medena ruda (GF 1717); chalcus: maly penjz meďénny (KS 1763); misa medzena ze stiroma tanyeramy (SPIŠ 1781); w prostředku (paláca) stála gedna měďenná rytina (StN 1785); už je moje srdce v velikém žalári, jako by ho tlkol v medeném mažári (PV 18. st); x. pren (nevesta) mne nazywala babou medenou, zapeczenou dussou (KRUPINA 1690) v nadávke 2. (o farbe) medenočervený: kdy nekdo čerweny gako medeny nos má (RTA 17. st); Bože, oblohu medenu činiss (AgS 1708)