Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

meč -a m. sečná i bodná zbraň s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: (vy)tasiť m., vytiahnuť z pošvy m.; ostrý ako m.;

pren. skrížiť m-e začať bojovať; hist. právo m-a za feud. privilégium miest stínať odsúdencov

● kniž. → Damoklov m. (mu visí nad hlavou); vymrieť po m-i muž. potomkami; bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie;

mečový príd.;

mečík -a m.

1. zdrob. malý meč

2. vlhkomilná rastlina s dlhými úzkymi listami, bot. Gladiolus

3. tech. druh pilníka

meč meča pl. N meče m.

meč meča pl. N meče m. ▶ sečná a bodná zbraň s rovnou, menej často zahnutou, jednostranne či obojstranne brúsenou čepeľou a rukoväťou (ktorá sa nosila v puzdre, v pošve zavesenej na opasku): krátky, široký m.; ostrý, tupý m.; bronzový, oceľový m.; dvojsečný m.; kráľovský, rytiersky m.; vzácny samurajský m.; ozdobná rukoväť meča; ukuť m.; opásať sa mečom; tasiť, vytasiť m.; chopiť sa meča; siahnuť po meči; prebodnúť niekoho mečom; sekať, ťať mečom; na bojovom poli rinčali meče □ archeol. blatnický meč meč karolínskeho typu z prvej polovice 9. stor. s rukoväťou zdobenou plátovaným pozláteným bronzovým plechom a vykladanou striebrom, ktorý zrejme patril slovanskému veľmožovi, vzácna historická pamiatka; hist. právo meča (za feudalizmu) privilégium miest stínať odsúdencov ◘ fraz. kniž. Damoklov meč ustavične hroziace nebezpečenstvo; Damoklov meč mu visí nad hlavou ustavične mu hrozí nebezpečenstvo; ohňom a mečom ozbrojenými útokmi, vojenskou silou; potomok po meči z mužskej vetvy rodu; skrížiť meče a) začať bojovať b) viesť s niekým spor; vymrieť po meči ostať bez mužských potomkov ◘ parem. kto mečom bojuje, mečom zahynie útočník zomiera väčšinou v boji ▷ mečík¹ -ka pl. N -ky m. zdrob.: krátky dvojsečný m.; chlapci šermujú drevenými mečíkmi; Na Rimanovom napätom zadku sa kolembá mečík so vzácnou tepanou rukoväťou. [A. Hykisch]

meč, -a m. ručná zbraň bodná i sečná s rovnou čepeľou a ostrým hrotom: krátky, široký m.; bronzový, oceľový m.; dvojsečný m.; ozbrojiť sa m-om; vytasiť m.; pren. o víťazstve rozhodne m. boj

● chytiť sa m-a dať sa do boja, do vojny; plieniť ohňom a m-om vojnou; bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie útočník, bojovník zomiera obyčajne v boji; Damoklov m. mu visí nad hlavou žije v stále mu hroziacom nebezpečenstve; mať v srdci m. bolesti veľmi trpieť; hist. potomok po m-i z mužskej vetvy rodu; hist., práv. právo m-a za feudalizmu privilégium miest stínať zločincov;

mečový príd.: m. tanec s mečmi; hist. m-í bratia rytiersky rád na podmanenie baltických krajov;

mečík, -a m.

1. zdrob. expr. malý meč; pren. m-y trávy (Ondr.) úzke, ostré steblá;

2. vlhkomilná rastlina s hroznovitými červenými kvetmi;

bot. rod rastlín (Gladiolus): m. močiarny, m. strechovitý;

3. tech. druh pilníka na vyrezávanie úzkych zárezov

meč m.
1. ručná sečná i bodná zbraň s rovnou čepeľou a ostrým hrotom: Aľe si ťi niž ňeber, iba edon medž hrdzaví (Kyjatice RS); On mu dau̯ ešče jeden meč a jednu píščalku (Záh. Bystrica BRA)
F. kto mečom bojuje, mečom zahiňie (Bobrovec LM) - útočník zomiera obyčajne v boji
2. zried. súčasť rebriny na voze, spájajúca vrchnú a spodnú rebrinu: Ulapeu̯ śe drabinovoho meča (Udavské HUM)

mečík p. meč

meč m sečná i bodná zbraň obyč. s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: w ruku gmieti mecz nahy ty dwa, kterziz spolu bogowati magi (ŽK 1473) vytasený; katu pod mečy hlawu daty (ZA 1676); romphea: meč oberučny (HD 1706-07); harpe: nakryweny, ohybnúty meč; infigere gladium hosti in pectus: neprjtelu meč do prs wrazity (KS 1763); palos: syroky mec (ML 1779); Dawid se prepasal z mecem (Káz 18. st);
x. pren czoz mu od mecze aneb od otcze sweho zustalo (ŽK 1473) po otcovi; aňy mezy geho (Dávidovými) synmy neprestal meč (PP 1734) o vojne: chcem lotruw z kazanim slowa božiho gakssto z mečem duchownim stawat (KT 1753) prísnou rečou; twú dussu prenikat bude meč bolésti (KB 1756) veľké utrpenie; (božské dieťa) pokog na zem a nge mec prineslo (MS 1758) nie vojnu; od angela skrze mec ohniwy wihnati (Adam a Eva) (MS 1758) ohnivé znamenie v podobe meča; obratiss-ly očy do neba, uwidiss nad sebu meč sprawedlnosti boskeg (MiK 18. st)
L. právo m-a privilégium miest stínať zločincov: (mestá) sobe prawo meče zadržaly (KrP 1760)
F. ohňom - m-om vojnou: (páter) jestli penízky nezloží, (kuruci) ohnem - mečem všeckým hrozí (ASL 1676); vastare omnia ferro est incendijs: mečem, ohnem spústatiti wssecko (KS 1763); nosiť m. boží mať právo vykonávať súd: gakože wy, kterýž saud a sprawedlnost wynásseti máte, meč božj nosýte, budete práwa wykonáwati (StN 1786); Saul kdy do nebezpečenstwy pryssel, nyčim se geho dusse tessytj nechtela, ale w zauffany padl na meč (CF 18. st) prebodol sa; sekať s jazykom ako s m-om ostro hovoriť, vystupovať: predykant s nim (jazykom) naproti concomitatij gako z mečem seka (DuH 1726); schádska zlóstnych naóstrili gako meč gazyki swé (KB 1757) pripravili sa na ostrú odpoveď, reč; ira procudit enses: kdo se hňewa, hned nacházá meč (KS 1763) v hneve si človek nevyberá prostriedky, hnev je zlý radca;
x. bibl od meče zahynut ma, kdo meč bere (PP 1734); kdo s mečem boguge, od meče zahyne (ŽP 1788) bojovník zomiera obyčajne v boji; pod sladkymi slowi meč gest pronikawj (Se 18. st) pekné reči nie sú vždy úprimné; -ový príd: majúci podobu meča: xiphia: mečowa ryba (KS 1763) majúca na prednej časti rohovitý výrastok v podobe meča; -ík dem: kosatecž lysty ma yako meczyky (HL 17. st); gladiolus: maly meč, mečjk (KS 1763); Radislaw w pancyr oblečeny z kratkim mečikem (PeP 1771)
L. bot žltý m. rastlina z rodu mečík Gladiolus: pseudoacoron: žluty mečjk; xiphion: dewatero odeni (:bylina:), mečjk (KS 1763)

mečový p. meč