metonymia -ie ž. lit., lingv. prenášanie významu na zákl. vnútornej súvislosti; takto vzniknuté pomenovanie;
metonymický príd.;
metonymicky prísl.;
metonymickosť -i ž.
metonymia -ie ž.
metonymia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ lit., lingv. ▶ prenášanie pomenovania jedného javu, predmetu na iný jav al. predmet na princípe vnútornej vecnej al. logickej súvislosti; takto vzniknuté pomenovanie: kontextová m. napr. zámena autora a diela (recitovať Smreka, počúvať Mozarta); interpretácia metonymií; verše plné metafor a metonymií; používať metonymiu
metonymia -ie ž. ‹g› lit., lingv. prenášanie významu na základe vnútornej súvislosti: štruktúrna m. (napr. zbierka – zbieranie, neskôr súbor istým spôsobom usporiadaných, utriedených predmetov); kontextová m. (napr. čítať Kukučína); etymologická m. (napr. slovo kráľ z vlastného mena Karol);
metonymický príd.: m. spôsob vyjadrovania;
metonymicky prísl.
metonymia, -ie ž. poet. prenesenie názvu jednej veci na druhú na základe vecného súvisu;