metla, -y, -tiel/-tál ž. nástroj na zametanie, zhotovený z ciroku, z prútov al. rozličných vláken pevne zviazaných okolo spodku nejakej rúčky: prútená, ryžová, brezová, ciroková m.;
pren. pejor. o nepôvabnej, chudej žene;
pren. o niečom, čo prináša pohromu, nešťastie, skazu: tuberkulóza je m-ou ľudstva, húsenice sú m-ou ovocných stromov; m. vojny vojnové pohromy
● hovor. dvor dávno nevidel m-y nebol zametený; nová m. o človeku, ktorý na novom mieste, v novom zamestnaní prejavuje veľkú horlivosť; žart. ožením ťa s metlou (Taj.) dostane sa ti bitky;
metlový príd.;
metlička, -y, -čiek ž.
1. zdrob. malá metla;
2. druh trávy s jemne vetveným metlinovitým kvetenstvom; bot. m. obyčajná (Apera spica-venti), m. pretrhovaná (A. interrupta);
metlisko2, -a, -lísk str. i ž. zvel.