metla -y -tiel ž. nástroj na zametanie: prútená, ryžová m.;
pren. čo sa podobá metle: m-y stromov;
pren. publ. (vojna je) m. ľudstva skaza
● → nová m. dobre zametá;
metlička -y -čiek ž. zdrob.;
metlisko -a -lísk s., N a A jedn. i ž.
metla -ly metiel ž. 1. ▶ nástroj na zametanie najčastejšie zhotovený z pevne zviazaného ciroku al. brezového prútia, bez rúčky al. so zastoknutou dlhou rúčkou: ciroková, brezová, prútená m.; m. z čečiny; cestárska m. s vláknami vsadenými do doštičky; rúčka metly; výroba metiel; oprieť metlu do kúta; zmiesť metlou pavučiny zo steny; vzala do ruky metlu a zametala dvor; V rozprávkach sa bosorky zobrazujú, ako lietajú na metlách z vŕbového prútia. [VNK 2002]; pren. Od hôr podúval severák a tenučko skučal v metlách topoľov. [M. Krno] v holých konároch stromov □ mechanická metla konštrukcia s teleskopickou tyčou fungujúca na princípe otočnej kefy s výklopnými kovovými zásobníkmi na zachytené nečistoty a prach, najmä z kobercov 2. ▶ nástroj na šľahanie, miešanie tekutých, riedkych materiálov a pokrmov: antikorová, plastová miešacia a šľahacia m.; m. na kysnuté cesto; univerzálna rotačná m. na šľahanie; dvojramenná pravotočivá m. 3. trochu expr. ▶ niečo neupravené, strapaté, čo sa tvarom podobá tomuto nástroju na zametanie: pozrite sa na moje vlasy, to je hotová m.; Táto maximálne nepekná úprava robí z takého krásneho elegantného plemena [kokeršpaniela] obyčajnú metlu. [KyR 1998]; pren. Namiesto kytice kvetov jej nesiem ohnivú metlu zo žihľavy. [L. Ťažký] zviazanú pŕhlivú žihľavu □ les., bot. čarodejné metly zhluk skrátených konárikov vznikajúci nadmerným vývojom púčikov po podráždení hubou, čarovníky ◘ fraz. lietať ako striga na metle pohybovať sa veľmi rýchlo sem a tam; expr. hnať niekoho [zasranou] metlou rázne, s potupou vyháňať niekoho odniekiaľ; metla ľudstva (obyč. o alkoholizme, fajčení) skaza, záhuba; vymiesť jednou metlou dve izby urobiť naraz, jedným činom dve veci ◘ parem. metla vyháňa deti z pekla fyzické tresty (najmä v minulosti) boli bežnou súčasťou výchovy; nová metla dobre metie/zametá človek na novom mieste, v novej funkcii a pod. neraz prejavuje prehnanú horlivosť a iniciatívu ▷ zdrob. ↗ metlička1; metlisko -ka -lísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: brezové, brezová m.; smetiari majú riadne metliská; Dedko v oranžovej uniforme s veľkým metliskom naháňa špinu. [Vč 1973]
metla nástroj na zametanie • zmeták (metla s vláknami vsadenými do doštičky): zametá izbu metlou, zmetákom • zastar.: omelo • ometlo (metla používaná obyč. na vymetanie pece) • zried. ometačka (Šoltésová) • subšt. portviš (zmeták na dlhej rúčke)
metla, -y, -tiel/-tál ž. nástroj na zametanie, zhotovený z ciroku, z prútov al. rozličných vláken pevne zviazaných okolo spodku nejakej rúčky: prútená, ryžová, brezová, ciroková m.;
pren. pejor. o nepôvabnej, chudej žene;
pren. o niečom, čo prináša pohromu, nešťastie, skazu: tuberkulóza je m-ou ľudstva, húsenice sú m-ou ovocných stromov; m. vojny vojnové pohromy
● hovor. dvor dávno nevidel m-y nebol zametený; nová m. o človeku, ktorý na novom mieste, v novom zamestnaní prejavuje veľkú horlivosť; žart. ožením ťa s metlou (Taj.) dostane sa ti bitky;
metlový príd.;
metlička, -y, -čiek ž.
1. zdrob. malá metla;
2. druh trávy s jemne vetveným metlinovitým kvetenstvom; bot. m. obyčajná (Apera spica-venti), m. pretrhovaná (A. interrupta);
metlisko2, -a, -lísk str. i ž. zvel.
(jedna) metla; (bez) metly; (k) metle; (vidím) metlu; (ó) metla!; (o) metle; (s) metlou;
(štyri) metly; (bez) metiel; (k) metlám; (vidím) metly; (ó) metly!; (o) metlách; (s) metlami;