metla -y -tiel ž. nástroj na zametanie: prútená, ryžová m.;
pren. čo sa podobá metle: m-y stromov;
pren. publ. (vojna je) m. ľudstva skaza
● → nová m. dobre zametá;
metlička -y -čiek ž. zdrob.;
metlisko -a -lísk s., N a A jedn. i ž.
metla -ly metiel ž.
metla -ly metiel ž. 1. ▶ nástroj na zametanie najčastejšie zhotovený z pevne zviazaného ciroku al. brezového prútia, bez rúčky al. so zastoknutou dlhou rúčkou: ciroková, brezová, prútená m.; m. z čečiny; cestárska m. s vláknami vsadenými do doštičky; rúčka metly; výroba metiel; oprieť metlu do kúta; zmiesť metlou pavučiny zo steny; vzala do ruky metlu a zametala dvor; V rozprávkach sa bosorky zobrazujú, ako lietajú na metlách z vŕbového prútia. [VNK 2002]; pren. Od hôr podúval severák a tenučko skučal v metlách topoľov. [M. Krno] v holých konároch stromov □ mechanická metla konštrukcia s teleskopickou tyčou fungujúca na princípe otočnej kefy s výklopnými kovovými zásobníkmi na zachytené nečistoty a prach, najmä z kobercov 2. ▶ nástroj na šľahanie, miešanie tekutých, riedkych materiálov a pokrmov: antikorová, plastová miešacia a šľahacia m.; m. na kysnuté cesto; univerzálna rotačná m. na šľahanie; dvojramenná pravotočivá m. 3. trochu expr. ▶ niečo neupravené, strapaté, čo sa tvarom podobá tomuto nástroju na zametanie: pozrite sa na moje vlasy, to je hotová m.; Táto maximálne nepekná úprava robí z takého krásneho elegantného plemena [kokeršpaniela] obyčajnú metlu. [KyR 1998]; pren. Namiesto kytice kvetov jej nesiem ohnivú metlu zo žihľavy. [L. Ťažký] zviazanú pŕhlivú žihľavu □ les., bot. čarodejné metly zhluk skrátených konárikov vznikajúci nadmerným vývojom púčikov po podráždení hubou, čarovníky ◘ fraz. lietať ako striga na metle pohybovať sa veľmi rýchlo sem a tam; expr. hnať niekoho [zasranou] metlou rázne, s potupou vyháňať niekoho odniekiaľ; metla ľudstva (obyč. o alkoholizme, fajčení) skaza, záhuba; vymiesť jednou metlou dve izby urobiť naraz, jedným činom dve veci ◘ parem. metla vyháňa deti z pekla fyzické tresty (najmä v minulosti) boli bežnou súčasťou výchovy; nová metla dobre metie/zametá človek na novom mieste, v novej funkcii a pod. neraz prejavuje prehnanú horlivosť a iniciatívu ▷ zdrob. ↗ metlička1; metlisko -ka -lísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: brezové, brezová m.; smetiari majú riadne metliská; Dedko v oranžovej uniforme s veľkým metliskom naháňa špinu. [Vč 1973]
metla nástroj na zametanie • zmeták (metla s vláknami vsadenými do doštičky): zametá izbu metlou, zmetákom • zastar.: omelo • ometlo (metla používaná obyč. na vymetanie pece) • zried. ometačka (Šoltésová) • subšt. portviš (zmeták na dlhej rúčke)
metla, -y, -tiel/-tál ž. nástroj na zametanie, zhotovený z ciroku, z prútov al. rozličných vláken pevne zviazaných okolo spodku nejakej rúčky: prútená, ryžová, brezová, ciroková m.;
pren. pejor. o nepôvabnej, chudej žene;
pren. o niečom, čo prináša pohromu, nešťastie, skazu: tuberkulóza je m-ou ľudstva, húsenice sú m-ou ovocných stromov; m. vojny vojnové pohromy
● hovor. dvor dávno nevidel m-y nebol zametený; nová m. o človeku, ktorý na novom mieste, v novom zamestnaní prejavuje veľkú horlivosť; žart. ožením ťa s metlou (Taj.) dostane sa ti bitky;
metlový príd.;
metlička, -y, -čiek ž.
1. zdrob. malá metla;
2. druh trávy s jemne vetveným metlinovitým kvetenstvom; bot. m. obyčajná (Apera spica-venti), m. pretrhovaná (A. interrupta);
metlisko2, -a, -lísk str. i ž. zvel.
metla ž. (motla) 1. csl nástroj na zametanie: Vezňi si motlu a zameť kuchiňu! (Košťany n. Tur. MAR); Nalámale zme vrbovej prúte a uviazale zme z ňich metlu (Čelovce MK); Do člnka sa dala na paličku z metli cievka (V. Maňa VRB); Zebrala metlu a bila to, že to je bosorka (Ružindol TRN); Poomitaj z metlu pavučinu! (Torysa SAB); Bula metla s prutkou, mačau̯ a to brizgau̯ (Vinné MCH) L. brezová metla (Dúbravka BRA), cirochová metla (Siladice HLO), prucena metla (Kys. N. Mesto) - zhotovená z rozličných druhov materiálu; toková metla (Rat. Zdychava RS) - na zametanie humien F. peľechata je jag metla (Žakarovce GEL) - strapatá, neučesaná; nová metla dobre meťie (Mošovce MAR) - všetko, čo je nové, dobre slúži; jennú metlú dve izbi vimétla (Bošáca TRČ) - vyriešila naraz dve záležitosti; metla ťa ťala! (Bobrovec LM) - žart. zahrešenie 2. nebeské teleso (hviezda) s plynným chvostom; kométa: Hviézda padala a mala aj metlu (Lubina NMV); Ket sa tá hvezda z metu̯u ukáže, bude zle (Rozbehy SEN); metla (V. Straciny MK) 3. expr. človek, ktorý sa do všetkého starie: To je taká metla, do fšetkého sa mieša! (Bošáca TRČ); metlisko s. zvel. expr. k 1: metľisko (Hor. Lehota DK); metlisko (Bošáca TRČ); metlový príd. k 1: metlovia prúti (Kameňany REV) L. metu̯oví tanec (Stupava BRA) - ľudová hra obyč. na svadbách
metlisko, metlový p. metla
motla p. metla
metla ž nástroj na zametanie aj na šibanie, obyč. zväzok prútov: muz dietie metlu vmrskal (ŽK 1473); takowy skutek ma bitj skrze mistra poprawnjho metlamy potrestany u pranjera (ŽILINA 1618); virga: prut, metla (VTL 1679); ya som lietala na metle, Koziarka na omele (KRUPINA 1741); metlou odmiesty (KRUPINA 1744); x. pren acontia: hwezda ocasnatá neb metla na nebi (KS 1763) kométa, vlasatica; wecer te zmete smrti metla (GŠ 1758) zomrieš; aby prísnejší metla boží na vás neprišla (ASL 1763) trest F. nowa metla dobre mete, stara se walj po blate (Se 18. st) človek prejavuje na novom mieste veľkú horlivosť, na starom menšiu; gednú metlu dwe yzby zamjesti (SiN 1678) naraz urobiť dve veci, zabiť dve muchy jednou ranou; -ový príd: rudis: metlowá palička (KS 1763); -ička, metielka [-tél-] dem: scopulae: metlička na ssati (NP 17. st); virgula: prútek, metlička (KS 1763); scopula: metlica, metelka (ML 1779); x. pren Buch posila na hrissnikuw rozlične metlički, guss chudobu, guss nemoc (SPr 1783) trestá P. atpn od Jana Metliczky (ŽILINA 1559)