metajazyk -a m. odb. jazykové prostriedky al. symboly použ. na opis (iného) (prirodzeného) jazyka
metajazyk -ka pl. N -ky m.
metajazyk -ka pl. N -ky m. ⟨prvá časť gr.⟩ odb. ▶ jazyk, súbor jazykových prostriedkov slúžiacich na opis a výklad štruktúry iného al. toho istého jazyka: m. slovníkových výkladov; metajazyky vedeckých spisov; funkcie a prostriedky metajazyka; výskum gramatického metajazyka; autor nekomplikovaným metajazykom informuje o zákonitostiach rozhlasového spravodajstva
metajazyk -a m. ‹g + sl› log. jazyk slúžiaci na opis a výklad stavby iného jazyka, metalingva; lingv. maximálne jednoznačný jazyk používaný na opis jazykových javov (napr. termíny podmet, podstatné meno);
metajazykový príd.: m. symbol; lingv. m-á funkcia jazyka založená na použití prirodzeného jazyka pri výklade prirodzeného jazyka al. jazyka-objektu