metať -ce/-tá -cú/-tajú -taj/mec! nedok. hádzať; vrhať: m. piesok, sneh do tváre, m. rukami;
pren. m. urážky, nenávistné pohľady
● expr. m. hromy a blesky hromžiť
// metať sa prudko sa hádzať, zmietať sa, zvíjať sa, trepať sa: m. sa v horúčke, v kŕčoch; ryba sa m-ce
metať metá/mece metajú/mecú metaj! metal metajúc metajúci metaný metanie nedok.
metať sa metá sa/mece sa metajú sa/mecú sa (ne)metaj sa! metal sa metajúc sa metajúci sa metanie sa nedok.
metanie -nia s. poľnohosp. ▶ tvorba metlín na obilninách al. trávach: m. ovsa; trávy sa kosia na začiatku metania alebo tesne pred metaním; Nástup vysokých teplôt spôsobuje rýchle metanie a pokles výživnej hodnoty rastlín. [RN 2010] ▷ ↗ i metať
metať metá/mece metajú/mecú metaj/mec! metal metajúc metajúci metaný metanie nedok. 1. (čo (do čoho)) ▶ prudkým pohybom spôsobovať pohyb vzduchom niečoho; syn. hádzať, vrhať: m. hlinu do jamy; vietor metal kúdoly prachu do očí; kusy skál či kameňa metané dovnútra pevnosti; Veľké uhoľné kamene hravo bral do rúk, len akosi zlostne ich metal do voza. [R. Jašík]; Povíchrica ustavične mece do nich ako ihly ostré kryštáliky snehu. [KSl 1956]; pren. expr. Oči mu sršali energiou, metali blesky, ktoré veštia prichádzajúcu búrku. [J. Kot] vyjadrovali hnev, rozhorčenie 2. (čím) ▶ opakovane krátko a prudko niečím pohybovať, mykať; syn. hádzať: m. chvostom; m. nohami; začal sa brániť, m. okolo seba rukami; metal hlavou zboka nabok; kobyla metala zadkom; Ostrý vetrík sem i ta metal konármi. [A. Bednár]; pren. Očami metal okolo seba ako rozzúrený býk. [R. Moric] vrhal zlostné pohľady 3. poľnohosp. (čo; ø) ▶ (o obilí, trávach) vyrastať do metliny: ovos metá metliny; kosiť treba, keď trávy ešte nemetajú ◘ fraz. expr. bodaj by ho sto hromov metalo! al. nech ho zrádnik mece/metá! al. bodaj ho parom/zrádnik metal! al. aby ho zrádnik metal! zahrešenia vyjadrujúce zlosť, podráždenie; metať hromy a blesky na niekoho a) veľmi sa hnevať, kričať, hromžiť na niekoho b) preklínať niekoho
metať sa metá sa/mece sa metajú sa/mecú sa (ne)metaj sa/(ne)mec sa! metal sa metajúc sa metajúci sa metanie sa nedok. (kde; ako) ▶ robiť prudké, trhavé, opakované pohyby (obyč. celým telom); syn. hádzať sa, zmietať sa, mykať sa: m. sa v pasci; m. sa v horúčke, v kŕčoch; šťuka sa metá, mece na udici, v sieti; nemec sa toľko!; telo sa bezmocne metalo v dravej rieke; pacient sa nepokojne, prudko metal na lôžku; metala sa mu v náručí; Tereza sa zúfalo metá a oháňa sa pred útočiacimi osami. [O. Šulaj a kol.]; Metal sa v rukách mužov, ktorí ho podopierali. [A. Baláž]; Pri nohách sa jej odrazu metalo lesklé telo pstruha. [J. Balco] ◘ fraz. metať sa ako pes na reťazi al. metať sa ako ryba na suchu veľmi sa hádzať, mykať
hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem
2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu
porov. aj knísať sa
hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky
p. aj sádzať 1
2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá
metať p. hádzať 1
metať sa p. hádzať sa 2
šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sa • sypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých strán • liať sa • expr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá
2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhať • metať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očí • špliechať • striekať • prskať • expr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu
p. aj špliechať, hádzať
3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať
trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali
2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali
3. p. zaujímať sa
vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba
2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1
metať, -tá/-ce, -tajú/-cú, -ajúci nedok.
1. (čo, čím) hádzať, vrhať: m. kamene, granáty; vietor metá dážď, sneh do tváre; metať rukami (Tim.) rozhadzovať; expr. m. šaty zo seba náhlivo sa vyzliekať; metať hnoj (Tim.) rozhadzovať po poli; arch. bibl. m. lós losovať, žrebovať; pren. expr. m. vyhrážky pred oči, do tváre vyhrážať sa; pren. oči metajúce blesky, iskry hnevu, nevôle sršiace hnevom, nevôľou; pren. m. tajné pohľady ukradomky pozerať
● hovor. m. hromy a blesky veľmi hromžiť, vyhrážať sa;
2. kraj. (koho, kým) zmietať: mece ho (ním) triaška; expr. aby ho zrádnik metal! kliatba;
3. (o niektorých štvornohých zvieratách) rodiť mladé: bahnica metá jahňatá;
4. poľnohosp. (o trávach a obilí) vyrastať, vyháňať do klasu: metanie pšenice vyklasovanie
|| metať sa
1. nepokojne sa prehadzovať, hádzať sa, trepať sa, zmietať sa, zvíjať sa: m. sa na zemi, po zemi, m. sa v kŕčoch, v horúčke; ryba sa mece c sieti, vtáča v klietke; Vozík sa mece ako posadnutý (Ráz.) hádže sa.
2. zried. (na koho) vrhať sa, hádzať sa: Razom na cára sa metá. (Chal.)
metať nedok. čiast. strsl, miest. zsl i vsl vrhať, hádzať: Tode zme makovice zrezávale nožma a metale zme ih do vreca (Čelovce MK); Ona to čez hlavu šetko na dvor metala medzi tih ľuďí (Lišov KRU); Metala haluške do vode (Šuľa MK); Na poli som mvohól metac kameňím kaj som chcel (Brvnište PB); Metam do harka, patru, u harku ňid ňič (Bánovce n. Ond. MCH); Ta ja tak snopi metala (M. Zalužice MCH) F. dobri vino perli mece (Kaluža MCH) - tvorí bublinky na obvode pohára; mece do sebe jag bocok žabi (Bežovce SOB) - rýchlo je; gánče metaťi (Ľuboreč LUČ) - robiť niekomu napriek; zráňik ťa metau̯! (Dol. Tisovník MK), bohdaj tich nevóla metala! (Sása REV) - zahrešenie; vret s ňím metal (Bošáca TRČ) - mal epileptický záchvat; akobi hrah na sťenu metau̯ (Rim. Píla RS) - zbytočne, márne napomínal; mece ma (Kráľ. Lehota LM) - neos. som chorý; už ich s kancla metali (Chyžné REV) - mali ohlášky pred svadbou
metať sa nedok. 1. nepokojne sa hádzať, zmietať sa, trepať sa: Ko_ca škob metau̯, rozviazali mu nohe (Čelovce MK); Nemetaj se kelo na té posteli! (Kameňany REV): Od velkéj bolesci sa metal po zemi (Bošáca TRČ) F. metal sa mu v rukáh jako riba (Papradno PB), mece sa jako hát (Bošáca TRČ), ša se meceš ani šervík? (Rochovce ROŽ), mece sa ako riba na suchu (Rim. Píla RS) - veľmi sa hádže, metá 2. klasiť sa (o obilí): metat sa (Štefanov SEN)
metať ndk 1. čo, koho hádzať; vrhať niekoho, niečo: czlowek ma swuog hnóg przed syeň swu metati (ŽK 1473) vyhadzovať; (Tatári) djtky o zem metali (RUŽOMBEROK 1599); nebosstik Turcžan Gyurko okno wirubal a kamenim metal do domu (PLEVNÍK 1734); aposstolowe skrze wlny morske sem y tam z lodičku po mori hadzani a metani bili (MS 1758); (nepriatelia kresťanstva) počali kresťanúw do temnjc metati (WP 1768); (vojaci) o odew mug metalj los (SQ 1781) bibl losovali, žrebovali; x. pren temu ručniku czenu medzj sebou metali pety dyeslatnikou (KRUPINA 1737) odhadovali F. m. na oči komu (čo) a. vyčítať: Eva Chovan mnohe sspatne rečzy gazdjneg z welkim latjm na očy metala (ZÁBORIE 1762); (macocha) mj na očj mece, že sem do žadneg pracy schopna nebila (PUKANEC 1794) b. vyhrážať sa: Michal hressenim, ba y noža hore wstiahnutim Mrazowy na očy metal (CA 1788); a tak nepotrebj perly pred swjne metatj, abj ge neposslapowalj (CS 18. st) dávať niekomu niečo, čoho nie je hoden; gakoby hrach na sténu metal (SiN 1678) márne, zbytočne, bezvýsledne hovoriť niečo, najmä napomínať nevšímavého človeka; kdo do wrchu kamen mece, casto mu pada na plece (Se 18. st) človek nemá konať nad svoje sily 2. koho i neos zmietať, hádzať (koho) pod vplyvom zlých vlastností al. nadprirodzených síl, obyč. v kliatbach, hrešeniach: Berlass Pawol slyssal od Mita Janka taketo recy, žebi ho metalo od zeme až do nebe; (Štibička) kdj sa z Čitarkiniu Judou pobila, prede dwerma sedela a takto lála: betah ta metal, betyach ta natachowal, strela w twogeg matyeri (KRUPINA 1692; 1741); snaď osoba Esópa tuze zestrašíwala kupcowé ďítki od nezdób, že ge až wred metal (BU 1795); perchliwost te na wssecke strany meta a hadze (MK 18. st); m. sa 1. hádzať sa; zmietať sa, zvíjať sa: tá uboha panná od weliké úzkosti o zem se metá (VP 1764); niekteri z wysosty se dolu metaly, niekteri z mečem swym násilnu smrt sobe prinássaly (PeP 1771); bol som prinuceny gedneho osla za sebu wiesti pres tu usku lawku, ktery se ustawične hazal a metal (MiK 18. st) 2. (o obilí) vyháňať do klasu: zyta gsu zelene a ržy se gyž metagý (VAJNORY 1643 E)