mesto, -a, miest str. väčšie sídlisko, ktoré je administratívnym, ale často aj obchodným a priemyselným centrom: malé, veľké, mamutie m.; okresné, krajské, hlavné m.; banské, priemyselné, prístavné m.; hist. slobodné kráľovské m., korunovačné m.; pren. byť zamestnaný pri m-e ako mestský zamestnanec; súdiť sa s m-om so správou mesta; pren. celé m. všetci jeho obyvatelia; večné m., m. miest o Ríme; sväté m. o Jeruzaleme; univerzitné m. mestská štvrť s univerzitou a príslušnými budovami; pren. skalné m. o veľkom skalnom útvare pravidelne usporiadanom; pren. m. mŕtvych o cintoríne;
mestský príd.
1. týkajúci sa mesta, mestu prislúchajúci: m-é ulice, parky, štvrte, hradby; zastar. m. dom radnica; hist. m-é právo súhrn privilégií, ktorými sa obec stávala mestom; hist. m. štát väčšie mesto ako samosprávna jednotka; zastar. m-í páni radní;
2. z mesta pochádzajúci, v meste zvyčajný (op. dedinský, vidiecky): m. človek, m-á slečna, m-é šaty;
mestsky prísl.: hovor. po m. sa nosiť nosiť šaty ako mešťan (nie ľudový odev);
mestečko, -a, -čiek str. zdrob. expr. malé mesto: tiché, vidiecke m., rodné m.