Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mesto -a miest s.

1. väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obch., kult. ap. centrum: hlavné, krajské, okresné, družobné m., priemyselné m.; stred, periféria m-a

2. hovor. stred takejto jednotky: ísť (zo sídliska) do m-a;

mestský príd.

1. patriaci mestu, súvisiaci s mestom: m-á doprava, m-é zastupiteľstvo, m. úrad; admin. m-á časť samostatný správny celok v rámci mesta

2. pochádzajúci z mesta, op. vidiecky: m-í ľudia;

mestsky prísl.: správať sa (po) m.;

mestečko [-ť-] -a -čiek s. zdrob.: hovor. stanové m. táborisko

Kapské Mesto -kého -ta s. ▶ prístavné mesto v juhozápadnej časti Juhoafrickej republiky: pobudnúť niekoľko dní v Kapskom Meste ▷ Kapšťan -na pl. N -nia m.; Kapštianka -ky -nok ž.

Kysucké Nové Mesto -kého Nového -ta s. okresné mesto na strednom Slovensku;

Kysuckonovomešťan, Novomešťan -na pl. N -nia m.;

Kysuckonovomešťanka, Novomešťanka -ky -nok ž.;

kysuckonovomestský, novomestský -ká -ké príd.

mesto -ta miest s. 1. ▶ väčší, hustejšie obývaný sídelný útvar s typickou výškovou zástavbou, veľkou sociálnou rôznorodosťou obyvateľov, plniaci funkciu kultúrneho, priemyselného al. obchodného strediska istého územného celku: hlavné, krajské, okresné m.; malé, veľké, provinčné, stotisícové m.; prístavné, kúpeľné, univerzitné m.; starobylé, stredoveké m.; pohraničné, prímorské m.; primátor, starosta mesta; pamätihodnosti mesta; vznik prvých miest; založiť, postaviť m.; žiť, bývať v meste; presťahovať sa do mesta; po rokoch sa vrátil do svojho rodného mesta; Celodenná výprava za mesto, k vode, k zeleni, sľubovala ju synovi už dávnejšie. [E. Farkašová] vychádzka do prírody □ geogr. skalné mesto útvary v pieskovcových skalách vzniknuté činnosťou vetra a vody, pripomínajúce usporiadaním mesto vytesané do skál; hist. korunovačné mesto sídlo korunovania kráľov; slobodné kráľovské mesto mesto, ktoré nebolo podriadené orgánom stolice, ale malo vlastnú samosprávu a zákonodarnú moc □ Združenie miest a obcí Slovenska záujmové združenie predstaviteľov samospráv miest a obcí na Slovensku, skr. ZMOS
2. ▶ správa, administratívne orgány takého sídelného útvaru: pozemky odpredané mestom; m. zriadilo novú nocľaháreň; m. odstúpilo od zmluvy; Keď sa chcete s mestom súdiť, na to musíte mať peniaze. [K. Tomaščík]; Autori výzvy mali pred jej zverejnením rokovať s mestom. [Sme 1998]; Medzi oboma hlavnými mestami prebieha diskusia. [Slo 2002]
3. ▶ všetci obyvatelia takého sídelného útvaru: správa otriasla mestom; m. žilo hudbou; m. zažilo škandál; Celé mesto sa mi smeje. [L. Ballek]
4. hovor. ▶ užšie centrum takéhoto sídelného útvaru: ísť do mesta z okrajových štvrtí, zo sídliska; z vlaku pôjdem rovno do mesta; po vyučovaní by sme sa mohli stretnúť v meste
5. ▶ v názvoch obcí a ich častí: Nové Mesto nad Váhom; Kysucké Nové Mesto; Staré Mesto, Nové Mesto časti Bratislavy; Kapské Mesto
◘ fraz. otcovia mesta ľudia spravujúci mesto, vedenie mesta; publ. Sväté mesto Jeruzalem; Večné mesto Rím
▷ zdrob. ↗ mestečko; mestisko -ka -tísk s. zvel.: prišli sme do mesta, do mestiska poriadne veľkého

Nové Mesto nad Váhom Nového -ta s. okresné mesto na západnom Slovensku;

Novomešťan, Vážskonovomešťan -na pl. N -nia m.;

Novomešťanka, Vážskonovomešťanka -ky -niek ž.;

novomestský, vážskonovomestský -ká -ké príd.

Nové Mesto Nového -ta s. mestská časť Bratislavy;

Novomešťan, Mešťan -na pl. N -nia m.;

Novomešťanka, Mešťanka -ky -niek ž.;

novomestský, mestský -ká -ké príd.

mesto prísl. ‹t› hud. trúchlivo, smutno

mesto, -a, miest str. väčšie sídlisko, ktoré je administratívnym, ale často aj obchodným a priemyselným centrom: malé, veľké, mamutie m.; okresné, krajské, hlavné m.; banské, priemyselné, prístavné m.; hist. slobodné kráľovské m., korunovačné m.; pren. byť zamestnaný pri m-e ako mestský zamestnanec; súdiť sa s m-om so správou mesta; pren. celé m. všetci jeho obyvatelia; večné m., m. miest o Ríme; sväté m. o Jeruzaleme; univerzitné m. mestská štvrť s univerzitou a príslušnými budovami; pren. skalné m. o veľkom skalnom útvare pravidelne usporiadanom; pren. m. mŕtvych o cintoríne;

mestský príd.

1. týkajúci sa mesta, mestu prislúchajúci: m-é ulice, parky, štvrte, hradby; zastar. m. dom radnica; hist. m-é právo súhrn privilégií, ktorými sa obec stávala mestom; hist. m. štát väčšie mesto ako samosprávna jednotka; zastar. m-í páni radní;

2. z mesta pochádzajúci, v meste zvyčajný (op. dedinský, vidiecky): m. človek, m-á slečna, m-é šaty;

mestsky prísl.: hovor. po m. sa nosiť nosiť šaty ako mešťan (nie ľudový odev);

mestečko, -a, -čiek str. zdrob. expr. malé mesto: tiché, vidiecke m., rodné m.

(jedno) mesto; (bez) mesta; (k) mestu; (vidím) mesto; (ó) mesto!; (o) meste; (s) mestom;

(štyri) mestá; (bez) miest; (k) mestám; (vidím) mestá; (ó) mestá!; (o) mestách; (s) mestami;