Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs ssj ssn hssj subst obce priezviská un

mesto -a miest s.

1. väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obch., kult. ap. centrum: hlavné, krajské, okresné, družobné m., priemyselné m.; stred, periféria m-a

2. hovor. stred takejto jednotky: ísť (zo sídliska) do m-a;

mestský príd.

1. patriaci mestu, súvisiaci s mestom: m-á doprava, m-é zastupiteľstvo, m. úrad; admin. m-á časť samostatný správny celok v rámci mesta

2. pochádzajúci z mesta, op. vidiecky: m-í ľudia;

mestsky prísl.: správať sa (po) m.;

mestečko [-ť-] -a -čiek s. zdrob.: hovor. stanové m. táborisko

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Kapské Mesto ‑ého ‑a s.; Kap­šťan ‑a mn. ‑ia m.; Kapštian­ka ‑y ‑nok ž.; kapštiansky
Kysucké Nové Mesto ‑ého ‑ého ‑a s.; Kysuckonovomešťan ‑a mn. ‑ia m.; Kysuckonovomešťanka ‑y ‑nok ž.; kysuckonovomestský
mesto ‑a miest s.; mestský; mestsky prísl.; mestečko [‑ť‑] ‑a ‑čiek s.
Nové Mesto ‑ého ‑a s.; Novomešťan ‑a mn. ‑ia m.; Novomešťanka ‑y ‑niek ž.; novomestský
Nové Mesto nad Váhom ‑ého ‑a s.; Novomešťan i Vážskonovomešťan ‑a mn. ‑ia m.; Novomešťanka i Vážskonovomešťanka ‑y ‑niek ž.; novomestský i vážskonovomestský
Slanské Nové Mesto ‑ého ‑ého ‑a s.; Slanskonovomešťan ‑a mn. ‑ia m.; Slanskonovomešťanka ‑y ‑niek ž.; slanskonovomestský
Slovenské Nové Mesto ‑ého ‑ého ‑a s.; Slovenskonovomešťan ‑a mn. ‑ia m.; Slovenskonovomešťanka ‑y ‑niek ž.; slovenskonovomestský
Staré Mesto ‑ého ‑a s.; Staromešťan ‑a mn. ‑ia m.; Staromešťanka ‑y ‑niek ž.; staromestský

Kapské Mesto Kapského Mesta s.


mesto -ta miest s.


Staré Mesto Starého Mesta s. (mestská časť)

Kapské Mesto -kého -ta s. ▶ prístavné mesto v juhozápadnej časti Juhoafrickej republiky: pobudnúť niekoľko dní v Kapskom MesteKapšťan -na pl. N -nia m.; Kapštianka -ky -nok ž.


Kysucké Nové Mesto -kého Nového -ta s. okresné mesto na strednom Slovensku;

Kysuckonovomešťan, Novomešťan -na pl. N -nia m.;

Kysuckonovomešťanka, Novomešťanka -ky -nok ž.;

kysuckonovomestský, novomestský -ká -ké príd.


mesto -ta miest s. 1. ▶ väčší, hustejšie obývaný sídelný útvar s typickou výškovou zástavbou, veľkou sociálnou rôznorodosťou obyvateľov, plniaci funkciu kultúrneho, priemyselného al. obchodného strediska istého územného celku: hlavné, krajské, okresné m.; malé, veľké, provinčné, stotisícové m.; prístavné, kúpeľné, univerzitné m.; starobylé, stredoveké m.; pohraničné, prímorské m.; primátor, starosta mesta; pamätihodnosti mesta; vznik prvých miest; založiť, postaviť m.; žiť, bývať v meste; presťahovať sa do mesta; po rokoch sa vrátil do svojho rodného mesta; Celodenná výprava za mesto, k vode, k zeleni, sľubovala ju synovi už dávnejšie. [E. Farkašová] vychádzka do prírody □ geogr. skalné mesto útvary v pieskovcových skalách vzniknuté činnosťou vetra a vody, pripomínajúce usporiadaním mesto vytesané do skál; hist. korunovačné mesto sídlo korunovania kráľov; slobodné kráľovské mesto mesto, ktoré nebolo podriadené orgánom stolice, ale malo vlastnú samosprávu a zákonodarnú mocZdruženie miest a obcí Slovenska záujmové združenie predstaviteľov samospráv miest a obcí na Slovensku, skr. ZMOS
2. ▶ správa, administratívne orgány takého sídelného útvaru: pozemky odpredané mestom; m. zriadilo novú nocľaháreň; m. odstúpilo od zmluvy; Keď sa chcete s mestom súdiť, na to musíte mať peniaze. [K. Tomaščík]; Autori výzvy mali pred jej zverejnením rokovať s mestom. [Sme 1998]; Medzi oboma hlavnými mestami prebieha diskusia. [Slo 2002]
3. ▶ všetci obyvatelia takého sídelného útvaru: správa otriasla mestom; m. žilo hudbou; m. zažilo škandál; Celé mesto sa mi smeje. [L. Ballek]
4. hovor.užšie centrum takéhoto sídelného útvaru: ísť do mesta z okrajových štvrtí, zo sídliska; z vlaku pôjdem rovno do mesta; po vyučovaní by sme sa mohli stretnúť v meste
5. ▶ v názvoch obcí a ich častí: Nové Mesto nad Váhom; Kysucké Nové Mesto; Staré Mesto, Nové Mesto časti Bratislavy; Kapské Mesto
fraz. otcovia mesta ľudia spravujúci mesto, vedenie mesta; publ. Sväté mesto Jeruzalem; Večné mesto Rím
zdrob.mestečko; mestisko -ka -tísk s. zvel.: prišli sme do mesta, do mestiska poriadne veľkého


Nové Mesto nad Váhom Nového -ta s. okresné mesto na západnom Slovensku;

Novomešťan, Vážskonovomešťan -na pl. N -nia m.;

Novomešťanka, Vážskonovomešťanka -ky -niek ž.;

novomestský, vážskonovomestský -ká -ké príd.


Nové Mesto Nového -ta s. mestská časť Bratislavy;

Novomešťan, Mešťan -na pl. N -nia m.;

Novomešťanka, Mešťanka -ky -niek ž.;

novomestský, mestský -ká -ké príd.

-esto/158604 35.78: substantíva s. N+A sg. 123693 miesto/73778 mesto/43628 gesto/3198 cesto/2817 veľkomesto/213 medzimesto/31 malomesto/27 (1/1)

-o/19676156±19853 17.37: substantíva s. N+A sg. 1268307→1260756
+3358
−2343
miesto/73778 mesto/43628 Slovensko/42713 meno/39002 slovo/37859 množstvo/32305 telo/28820 právo/28159 číslo/22760 auto/21560 svetlo/20273 ministerstvo/19973 dielo/19840 kolo/17153 víťazstvo/15717 slnko/13547 divadlo/11975 mužstvo/10921 víno/10310 Rusko/8573→9763
+621
−490
riziko/9704 jedlo/9465→9554
+36
−33
ticho/8835 tajomstvo/8414 Nemecko/7880 ráno/7593 manželstvo/7521 okno/7470 leto/7456 stanovisko/7315 (2102/658957)

-sto/303533±13 35.16: substantíva s. N+A sg. 124374→124350
+7
−6
miesto/73778 mesto/43628 gesto/3198 cesto/2817 sto/430 veľkomesto/213 Gusto/167 gusto/84→60
+7
−6
medzimesto/31 malomesto/27 (1/1)

-to/3584667±2698 21.97: substantíva s. N+A sg. 183392→175618
+1332
−415
miesto/73778 mesto/43628 auto/21560 leto/7456 zlato/7199 percento/3473 gesto/3198 cesto/2817 konto/2161 puto/1405 motto/828 kvarteto/798 to/785 (56/6532)

mesto prísl. ‹t› hud. trúchlivo, smutno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mesto, -a, miest str. väčšie sídlisko, ktoré je administratívnym, ale často aj obchodným a priemyselným centrom: malé, veľké, mamutie m.; okresné, krajské, hlavné m.; banské, priemyselné, prístavné m.; hist. slobodné kráľovské m., korunovačné m.; pren. byť zamestnaný pri m-e ako mestský zamestnanec; súdiť sa s m-om so správou mesta; pren. celé m. všetci jeho obyvatelia; večné m., m. miest o Ríme; sväté m. o Jeruzaleme; univerzitné m. mestská štvrť s univerzitou a príslušnými budovami; pren. skalné m. o veľkom skalnom útvare pravidelne usporiadanom; pren. m. mŕtvych o cintoríne;

mestský príd.

1. týkajúci sa mesta, mestu prislúchajúci: m-é ulice, parky, štvrte, hradby; zastar. m. dom radnica; hist. m-é právo súhrn privilégií, ktorými sa obec stávala mestom; hist. m. štát väčšie mesto ako samosprávna jednotka; zastar. m-í páni radní;

2. z mesta pochádzajúci, v meste zvyčajný (op. dedinský, vidiecky): m. človek, m-á slečna, m-é šaty;

mestsky prísl.: hovor. po m. sa nosiť nosiť šaty ako mešťan (nie ľudový odev);

mestečko, -a, -čiek str. zdrob. expr. malé mesto: tiché, vidiecke m., rodné m.

mesto p. miesto


mesto s.
1. strsl, zsl, čiast. vsl väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obchodné, kultúrne a iné centrum: Išieu̯ do mesta na voze (Paludza LM); A tag zme sa rostraťiľi po ďeďinách, po mestách... (Lešť MK); To boľi jarmeki šetkíh mestách po okolí (Podmanín PB); Ňigda me ňigdze ňebuľi, aňi u mesce, šesnadz roki mi mala, jag mi išla perši raz na žeľežňici (Brezina TRB); Bul pohovani v mesce (Prešov)
F. chodziu̯ z miesta do miesta (Záh. Bystrica BRA) - po všetkých mestách; tag mu je jako chudobnému v bohatém mesťe (Bošáca TRČ) - je mu biedne
2. mestské centrum: Z vlaku išól rovno do mesta, tan sa mali stretnút (Vištuk MOD); mestský príd. k 1: Mešťanosta úraduje na meskon dome (Návojovce TOP); Aj na mieském domie sen biu̯a vou̯aná skrz hríbi (Prievaly SEN); Zobrav ju do meskiho úradu (Ratková REV); meskuo ďieťa (Bobrovec LM); meskí zverolekár (Modranka TRN)

mesto [me-, mia-] s
1. väčšia samosprávna sídlisková jednotka s istými privilégiami (právo opevnenia, meča, trhu ap.) od panovníka, civitas: ffogt mesta Zilinskeho (ŽK 1455); richtar y bozeniczy miasta Gelssawy (JELŠAVA 1567); w meste banskem, kralouskem a slobodnem, w Sstyawnicy (BÁTOVCE 1634); w mestech sámorských (CC 1655); w hlawnjm meste Presspurku (WO 1670); urbes incinctae moenibus: ze zďama ohrázďené mesta; hanseaticae urbes: prj mori Ňemeckég kragini priwilegialné mesta hanzové; dono civitate: prigjmám do mesta dávam privilégiá mešťana niekomu (KS 1763);
x. pren náb kdo každodenne sobě wyragsuge to město nebeské, žádnu z těch wěcy, které ťežké gsu, nebude sudjtj ťežku (MP 1718) nebo;
x. bibl wystúpil y Yózeff od Galiléi z mesta nazaretského do židowstwá do mesta Dáwidowého (KB 1756) do Betlehema; bylo wssecko mesto zhromáždené (KB 1756) obyvatelia mesta
L. čo zanechávať pri m-e, na m., k m-u; testovať zo statku na m.; dať, dávať k m-u; položiť m-u (za)platiť al. odovzdať v prospech mesta mestskej rade (napr. daň, pokutu, príp. iný peňažný al. naturálny poplatok): Duro mestu fl 2 ma položitj (S. ĽUPČA 1603); kdo pak na mesto bude pywo dawaty, aby tak od džberuw platil yako predtym (ŠŠ 1610); ostatnye (peniaze) zanechawam pri meste (KRUPINA 1685); dom zanechawam na mesto; testuyem ze statečku meho na mesto f 4 (PREŠOV 1696)
2. širšie volené predstavenstvo mesta: radda a mesto wsseczko budu powinni za swych spolususedow stati; Dzur Ssteffko pred mestom mlowyll, zeby neyake vtraty na mesto byly napsaly (starší) (P. ĽUPČA 1536; 1584) na mestský účet; -ský príd k 1: to zustane po niem (rytierovi) erb, kdyz vmrze, bud kolesa neb geho panstwie a to giste magi w ruce dati rychtarzowi anebo sluzebniku miestkemv; Mikulass gmiel gest list pod peczeti miestsku (ŽK 1473; 1482); miery meske sprawedliwe platiace v meste; kdy on Pawel Czymerman na ty terminy panu Krysstoffowi Kubinskemu dosti ucziniti zanedbal, tehdy my geho do wezeny meskeho poslali sme (P. ĽUPČA 1535; 1564); Petr Budawedy prigal miestke prawo (P. ĽUPČA 1587) stal sa mešťanom, získal privilégiá mešťana; spiszane, co sem ja Stenzl Schlosiar na meskich hodinach nad wahoff sprawil (B. BYSTRICA 1622); nektere žadosty a postulata žadneho dosavad effectu nedosahly, gakožto strany slobuod meskich communicovany (B. BYSTRICA 17. st E) výsad, privilégií; civis: mestsky syn (KS 1763) mešťan, obyvateľ mesta; powolene gsau baby meske, kterym se widal rozkaz, aby žadna s krstom neodtahowala do tretiho dne (PONIKY 1793) pôsobiace v meste; sskoli messtke (WZ 1797)
L. m-é dávky, porcie daň odvádzaná v prospech mesta Jan Hniezdo wyznal gest dobrowolne wsseliyake dawky kralowske, panske a meske (P. ĽUPČA 1567); žito a seno poručam manželky meg takowim spusobem, aby s takoweho predne porczie meske zaplatili (S. ĽUPČA 1779); m-á kniha úradná kniha, do kt. sa zapisovali dôležitejšie rozhodnutia mestskej rady (najmä majetkového a súdneho charakteru): ku pewnegssymu potwrzeny teyto kupe a zmluwy lidkup pred zuplnym prawom pili a do mestkych knych zapysat a položit daly (P. ĽUPČA 1586); m-á poriadka pracovné povinnosti voči mestu: pan Matiey Zongor Bewdy slibil, ze chcze odbywati porzadky meske yako ginssy messtian (P. ĽUPČA 1553); m-é právo súbor právnych predpisov, ktorých sa pridržiavali jednotlivé mestá: Balaz Zydko, Ssteffan Ssrothy y Jan Koroda wedle prawa a obyczege meskeho pili lidkupp u rychtara pred starssymy geho (P. ĽUPČA 1554); m-é rameno mestský sluha, dráb: s pomocú mestského ramena do žalára bili whazuwaný bohorúhači (BN 1790); k 2: tento zapys vczynenny gest przed vrzadem mestskym (ŽILINA 1563); m. dôchodok príjem mestskej rady z majetku mešťanov: za richtarstwi slowutneho a opatrneho muže pana Johanessa Fogasse poznamenane exitus z duchudkuw meskich (ŠTÍTNIK 1653); usurpare nomen civitatis: za ňektery úd mestsky menowati seba (KS 1763) za člena mestskej rady; subst m-é [-é, -ô] s majetok patriaci mestu a spravovaný mestskou radou (obyč. pozemky, obrábaná pôda): gestlyze by se nemuohlo nayty z meskeho, zebi ste my raczyli swogich poziczet (H. BEŇADIK 1579); ponewadž stupi a garok na meskom se gjm (starším parobkom) prekopati dopustilo, magj od toho dwa funti wosku ku kostelu dawati (JELŠAVA 1609); (dráb) koscou zhanau na meskuo kositi (KRUPINA 1700)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

mesto_1 mesto Mesto_1 Mesto Mesto_10 Mesto mesto_2 mesto Mesto_2 Mesto Mesto_3 Mesto Mesto_4 Mesto Mesto_9 Mesto
mesto
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) mesto mora. Asi takto vyzerá maďarské mesto Szentendre, vzdialené asi dvadsať
G (bez) mesta „Ešte sme nepreliezli ani desatinu mesta ,“ povedal Ludvo, „ale myslím,
D (k) mestu poďakovať Univerzite Mateja Belu a mestu Banská Bystrica, ktorí nám
A (vidím) mesto ktorých práca je prínosom pre mesto a v neposlednom rade ho
L (o) meste sa počkáme po 18 kilometroch v meste Valenca, tesne pred hranicou so
I (s) mestom knižku a už uteká po ulici. Za mestom na ceste pokrytej snehovou kašou
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) mestá žiada... Aby východoslovenské mestá netrpeli smädom — a smäd im už,
G (bez) miest správcov zálohovaných spišských miest . Po obrovskom požiari v roku
D (k) mestám a historické pamiatky dávajú mestám a regiónom špecifickú tvár a sú
A (vidím) mestá ktoré porazili štyri povstalecké mestá za posledné dva mesiace.
L (o) mestách farmách, v dorpiách, mestečkách a mestách v takej blízkosti, že nárečová
I (s) mestami má družobné vzťahy so šiestimi mestami v Európe, v ktorých svoje čestné

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

1175 Kysucké Nové Mesto KM/ZI trenč. po 1895 pričl. o. Dubie; 1973 pričl. o. Budatínska Lehota, Oškerda; 19731993 pričl. o. Radoľa.
1773 Kis-Ucza-Ujhely, Horne Nowe Mesto, 1786 Ujhely, Kischutza-Ujhely, Horné Nowé Mesto, 1808 Kiszucza-Újhely, Ober-Neustadel, Horní Nowé Město, 1863, 18921913 Kiszucaújhely, 18731882 Kisucaújhely, 1920 Kysucké Nové Mesto, Nové Mesto nad Kysucou, 1927– Kysucké Nové Mesto
Dubie: 1773, 1786, 1808, 18631895 Dubje
Budatínska Lehota: 1773 Budetin-Lehota, Lehota, 1786 Budetin-Lehota, 1808 Budetin-Lehota, Budetínská Lhota, 18631902 Budatinlehota, 19071913 Újhelyszabadi, 1920 Budatín Lehôta, 19271973 Budatínska Lehota
Oškerda: 1773 Oskerda, Osskerda, 1786 Oschkerka [!], 1808 Oskerda, Osskrda, 18631902 Oskerda, 19071913 Ókert, 1920 Oškrda, Oškerda, 19271973 Oškerda

Mesto p. Kysucké Nové Mesto, Nové Mesto nad Váhom, Slanské Nové Mesto, Slovenské Nové Mesto
1572 Nitra NR/NI nitr. 1773, 18731877 rozčl. na o. Dolné Mesto a Horné Mesto; po 1882 pričl. o. Párovce; 1960 pričl. o. Horné Krškany, Chrenová, Kynek, Mlynárce; 1974 pričl. o. Dolné Krškany; 1975 pričl. o. Dolné Štitáre, Dražovce, Veľké Janíkovce; 19761992 pričl. o. Ivanka pri Nitre; 19761993 pričl. o. Lužianky; 19741990 pričl. o. Nitrianske Hrnčiarovce.
1786 Neutra, Nitria, Nytra, 1808 Nitria, Nyitra, Neutra, Nitra, 1863, 18821913 Nyitra, 1920– Nitra
Dolné Mesto: 1773 Infer[ior] Nitria, Alsó-Nitra, Unter-Neütra, Dolna Nittra, 18731877 Alvárosnyitra
Horné Mesto: 1773 Super[ior] Nittria, Felső-Nitra, Ober-Neütra, Horna Nittra, 18731877 Felsővárosnyitra
Párovce: 1786 Parucza, Parowce, 1808 Parúcza, Párowce, 18731882 Párutca
Dolné Krškany: 1773 Alsó-Kőrőskény, 1786 Alschó-Köröschkény, 1808 Alsó-Kőröskény, [Alsó]-Kereskény, Dolní Keresskýn, 18631913 Alsóköröskény, 1920 Dolný Kereškýn, 19271973 Dolné Krškany
Horné Krškany: Felső-Kőrőskény, 1786 Felschő-Köröschkény, 1808 Felső-Kőröskény, [Felső]-Kereskény, Horní Keresskýn, 18631913 Felsőköröskény, 1920 Horný Kereškýn, 19271960 Horné Krškany .
Chrenová: 1773, 1808, 18631913 Tormos, 1786 Tormosch, 19201948 Tormoš, 19481960 Chrenová
Kynek: 1873 Könyők, 18771913 Könyök, 1920 Kinek, 19271960 Kynek
Mlynárce: 1773, 1808, 18631913 Molnos, 1786 Molnosch, 19201948 Molnoš, 19481960 Mlynárce
Štitáre: 1773 Csitar, 1786 Cschitar, 1808, 18631907 Csitár, 1913 Alsócsitár, 1920 Čitáry, 19271948 Dolné Štitáry, Alsó-Csitár, 19481974 Dolné Štitáre [1979– Štitáre]
Dražovce: 1773 Daraszy, 1786 Darászi, Drassowce, 1808 Darázsi, Darási, Dražowce, 18631873 Darázsi, 18771907 Darázs, 1913 Zobordarázs, 19201974 Dražovce
Janíkovce: 1773 Emőke, Janikowitz, Janikowcze, 1786 Emőke, Janikowce, 1808 Nagy-Emőke, Welké Janikowce, 18631873 Nagyemöke, 18771913 Nagyemőke, 19201974 Veľké Janíkovce [(1978, 1979– Janíkovce]
1636 Nové Mesto nad Váhom NM/TC nitr./trenč. 1949 pričl. o. Mnešice [trenč.].
1773 Vág-Ujhely, Vágh-Ujhely, Neüstadl, Nove Mesto, 1786 Ujhely, Vág-Ujhely, Neustadtl, Nowé Mesto nad Váhom, Dolné Nowé Mesto, 1808 Vág-Újhely, Neustadtl an der Waag, Dolní Nowé Město, 18631913 Vágújhely, 1920– Nové Mesto nad Váhom
Mnešice: 1773 Révifalu, Missicze, 1786 Réwfalu, Missice, Nowa Wes, 1808 Révfalu, Mjessice, 18631902 Révfalu, 19071913 Vágrévfalu, 19201949 Mnešice
Nové Mesto p. Kysucké Nové Mesto, Slanské Nové Mesto, Slovenské Nové Mesto
2106 Sereď GA/TA bratisl./nitr. po 1882 pričl. o. Seredské Nové Mesto [nitr.]; 1944 pričl. o. Dolný Čepeň, Stredný Čepeň; 1964 pričl. o. Horný Čepeň; 19711990 pričl. o. Dolná Streda.
1773, 1808, 18631913 Szered, 1786, 19201954 Sered, 1954– Sereď
Seredské Nové Mesto: 1786 Ujwároschka, 1808 Szered-Újvároska, Platea de Szered, 1863 Szeredújvároska, 18731882 Szeredújváros
Dolný Čepeň: 1773 Alsó-Csöpöny, Also-Csöpöny, Dolny Csepin, 1786 Alschó-Cschöpöny, 1808 Alsó-Csöpöny, 18631913 Alsócsöpöny, 1920 Dolný Čepeň, 19271944 Dolný Čepen
Stredný Čepeň: 1773 Közep-Csöpöny, Prost[redný] Csepin, 1786 Középsó-Cschöpöny, 1808 Közép-Csöpöny, 18631913 Középcsöpöny, 1920 Stredný Čepeň, 19271944 Stredný Čepen
Horný Čepeň: 1773 Felső-Csöpöny, 1786 Felschő-Cschöpöny, 1808 Felső-Csöpöny, 18631913 Felsőcsöpöny, 1920 Horný Čepeň, 19271948 Horný Čepen, 19481964 Horný Čepeň
2135 Slanské Nové Mesto KS/KI abov.
1773 Uj-Város, 1786 Ujwárosch, 1808, 18631902 Újváros, 19071913 Szaláncújváros, 19201948 Nové Mesto, 1948– Slanské Nové Mesto
2164 Slovenské Nové Mesto TV/KI zemplín.
19201938, 1945– Slovenské Nové Mesto

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci KYSUCKÉ NOVÉ MESTO (okr. ČADCA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: SVRČKOVÁ 102×; SVRČEK 97×; VLČEK 91×; VLČKOVÁ 90×; KRÁLIKOVÁ 67×; KUBALA 59×; KRÁLIK 56×; KUBALOVÁ 54×; ŠVAŇOVÁ 54×; ŠEVČÍKOVÁ 52×; ČELKOVÁ 51×; BALÁŽ 50×; ŠEVČÍK 48×; ĎURANA 47×; ŠIDLO 46×; ČELKO 46×; ŠIDLOVÁ 45×; GALVÁNKOVÁ 44×; BELÁKOVÁ 43×; GALVÁNEK 41×; ŠVAŇA 41×; VNUK 40×; BELÁK 39×; SÝKORA 39×; JAKUBÍKOVÁ 38×; ĎURANOVÁ 38×; SÝKOROVÁ 38×; LISKO 37×; JAKUBÍK 35×; GAZDÍK 35×; ĎURČOVÁ 35×; JEDINÁK 35×; PLEVKO 35×; PLEVKOVÁ 35×; ĎURČO 34×; MINDEKOVÁ 32×; BALÁŽOVÁ 32×; MIČIANOVÁ 32×; LISKOVÁ 32×; ŠKORÍKOVÁ 31×; BAJÁNEK 31×; HRUBÁ 31×; KORMAN 30×; ADÁMEK 30×; MINDEK 29×; URBAN 29×; ONDRÚŠEK 29×; JANÍKOVÁ 29×; KLIMEK 29×; TICHÝ 28×; BALIAR 28×; KLIMKOVÁ 28×; VNUKOVÁ 28×; ŠTEINIGER 27×; BUGÁŇ 27×; JEDINÁKOVÁ 27×; JAROŠOVÁ 27×; URBANOVÁ 27×; JANÍK 27×; MACÁŠKOVÁ 27×; ZAJACOVÁ 27×; HRUBÝ 27×; CHOVANCOVÁ 27×; KORMANOVÁ 27×; VAVROVÁ 26×; OCHODNIČANOVÁ 26×; BEHÚŇOVÁ 25×; DADAJ 25×; JAROŠ 25×; CHOVANEC 25×; ONDRÚŠKOVÁ 25×; KUBÍKOVÁ 24×; ZAJAC 24×; ČULÁKOVÁ 24×; BAJÁNKOVÁ 24×; ŠKORÍK 23×; HÚŠŤAVOVÁ 23×; KOPAS 23×; KUBÍK 23×; VAVRO 23×; ČERVENEC 23×; KÁČERIKOVÁ 23×; BUGÁŇOVÁ 23×; MARČAN 23×; JANČIGA 22×; OCHODNIČAN 22×; KOVÁČ 22×; SIDOROVÁ 22×; TICHÁ 22×; ČERVENCOVÁ 22×; FUJÁKOVÁ 22×; KOHÚT 22×; RAČKOVÁ 22×; ONDRUŠEK 22×; MIČIAN 22×; BEHÚŇ 21×; BALIAROVÁ 21×; BRODŇAN 21×; KRASŇAN 21×; BRODŇANOVÁ 21×; MACÁŠEK 21×; VRÁBEL 21×; MALÍKOVÁ 21×; HÚŠŤAVA 21×; SIDOR 21×; ČULÁK 21×; HORÁK 21×; GAZDÍKOVÁ 20×; ŠKOLNÍKOVÁ 20×; SALÁT 20×; PODPLESKÁ 20×; HOLIAČOVÁ 20×; PARŠO 20×; MARTINČEKOVÁ 20×; ČUNTALOVÁ 20×; PIJÁK 19×; RAČEK 19×; KOHÚTOVÁ 19×; ČUNTALA 19×; ŠKYBRAHA 19×; DADAJOVÁ 19×; FOJTÍKOVÁ 18×; FOJTÍK 18×; PODPLESKÝ 18×; ŠKYBRAHOVÁ 18×; ŠKOLNÍK 18×; TVRDÁ 18×; HRUŠKA 18×, ...
V obci NOVÉ MESTO NAD VÁHOM (okr. TRENČÍN) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HERÁK 92×; HERÁKOVÁ 83×; ZÁMEČNÍK 61×; TORÁČ 56×; HORŇÁK 53×; TORÁČOVÁ 50×; ZÁMEČNÍKOVÁ 49×; MASÁR 48×; MIKLÁNKOVÁ 48×; MASÁROVÁ 48×; PODHRADSKÁ 46×; MORAVČÍKOVÁ 44×; KOŠŤÁLOVÁ 43×; PASTORKOVÁ 42×; LACKOVÁ 42×; MORAVČÍK 42×; PODHRADSKÝ 42×; PASTOREK 41×; HORŇÁKOVÁ 41×; LACKO 41×; KOŠŤÁL 40×; ŠEVČÍKOVÁ 39×; SKOVAJSOVÁ 38×; TREBATICKÁ 37×; TINKOVÁ 37×; SKOVAJSA 37×; KOLNÍKOVÁ 36×; HRUŠOVSKÁ 36×; FRAŇO 36×; KUBICA 35×; KOVÁČ 34×; TREBATICKÝ 34×; MINÁRIK 33×; FRAŇOVÁ 33×; MIKLÁNEK 33×; KOVÁČOVÁ 33×; JURÁK 32×; HARGAŠOVÁ 32×; DURDÍKOVÁ 32×; KUBICOVÁ 32×; BUŠOVÁ 32×; PAVLÍKOVÁ 32×; MACKO 31×; ŠEVČÍK 31×; TINKA 31×; BAČOVÁ 31×; DURDÍK 31×; DEDÍKOVÁ 30×; MINÁRIKOVÁ 30×; ONDRÁŠKOVÁ 30×; BEŇOVÁ 30×; JURÁKOVÁ 30×; ŠIMOVÁ 29×; BALÁŽOVÁ 29×; POKOPEC 28×; PAVLÍK 28×; KOLNÍK 28×; ORAVCOVÁ 28×; JANEGA 28×; BEŇO 27×; DROBNÁ 27×; HARGAŠ 27×; MITANA 27×; SLÁVIKOVÁ 27×; BAČA 27×; HRUŠOVSKÝ 27×; GALBAVÁ 27×; JAMBOROVÁ 27×; BIELIKOVÁ 27×; MACKOVÁ 26×; ORAVEC 26×; SLÁVIK 26×; MARTÁKOVÁ 26×; KOŠNÁR 26×; JAMBOR 25×; GONOVÁ 25×; KUKUČOVÁ 25×; VRBOVÁ 25×; PODOLAN 25×; NEMŠÁKOVÁ 25×; BUŠO 25×; POLÁKOVÁ 25×; DVORAN 25×; BALÁŽ 25×; URBANOVÁ 25×; DROBNÝ 24×; POKOPCOVÁ 24×; VALOVÁ 24×; MITANOVÁ 24×; MIHÁLIK 24×; KUCHAROVIČ 24×; VRBA 24×; BIELIK 24×; MRÁZIK 23×; MARKECHOVÁ 23×; GAŠPAROVÁ 23×; POLÁK 23×; KRIŽANOVÁ 23×; DEDÍK 23×; UHLÍK 23×; MALÍKOVÁ 23×; URBAN 23×; PAVLOVIČOVÁ 23×; ČECHVALOVÁ 23×; KUKUČKOVÁ 23×; POLÁČKOVÁ 23×; KOLLÁROVÁ 22×; KUSENDOVÁ 22×; KOVÁČIK 22×; KUČEROVÁ 22×; KOŠNÁROVÁ 22×; PSOTNÝ 22×; GONO 22×; MARTÁK 22×; JURÍKOVÁ 22×; KUSENDA 22×; VESELÝ 22×; PODOLANOVÁ 22×; ŠIMO 22×; KADLEC 22×; NAĎOVÁ 21×; MARKECH 21×; STANO 21×; MALÍK 21×; KUCHAROVIČOVÁ 21×; KOLLÁR 21×; GALBAVÝ 21×; KRIŽAN 21×, ...
V obci NOVÉ MESTO (okr. BRATISLAVA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: EFFLEROVÁ 2×; EFFLER 2×; ĽUPTÁKOVÁ 2×; HADRBOLCOVÁ 1×; POSPIŠILOVÁ 1×; PUŠKELOVÁ 1×; LUPTÁKOVÁ 1×; NAVRÁTIL 1×; SLIVARICHOVÁ 1×; SKRIVÁNKOVÁ 1×; DABIOVÁ 1×; POSPÍŠIL 1×; KOVÁČOVÁ 1×; KOVÁČ 1×; HANOVÁ 1×; TULEJA 1×; ŽUNKOVÁ 1×; KRIŽANOVÁ 1×; OZIMÁ
V obci SLANSKÉ NOVÉ MESTO (okr. KOŠICE-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: JAKAB 17×; TOMKO 16×; JAKABOVÁ 11×; JAREMKOVÁ 10×; DIHENEŠČÍKOVÁ 9×; JAREMKO 9×; TOMKOVÁ 9×; TAKÁČOVÁ 8×; ŠTEFAN 8×; VASIL 7×; VASIĽ 7×; TAKÁČ 7×; DIHENEŠČÍK 7×; BLAŠKO 7×; LEŠKOVÁ 6×; ŠTEFANOVÁ 6×; BLAŠKOVÁ 6×; VASIĽOVÁ 6×; FARKAŠ 5×; SEDLÁK 5×; BRNČÍK 5×; BRNČÍKOVÁ 5×; FEDOROVÁ 5×; HALADEJOVÁ 4×; KRISTAN 4×; MICHALČÍKOVÁ 4×; DÁVID 4×; SZENCZYOVÁ 4×; LUČANSKÝ 4×; HAJDUK 4×; KRASS 4×; MYCA 4×; HORŇÁK 4×; PIPA 4×; HALADEJ 4×; ČIRIP 4×; GOMBOŠOVÁ 4×; LEŠKO 4×; SZENCZY 4×; TAKAČ 3×; TURANOVÁ 3×; LIPTÁK 3×; BAKSA 3×; KMEŤ 3×; HAJDUKOVÁ 3×; GOMBOŠ 3×; ŠIMKO 3×; BENEDIK 3×; ČIRIPOVÁ 3×; DIHENEŠČIK 3×; LUČANSKÁ 3×; PICHNARČÍK 3×; MOŠKVAN 3×; BERENDA 3×; SOKOLOVÁ 3×; STANČÍKOVÁ 3×; ZAMBA 3×; SEDLÁKOVÁ 3×; PIPOVÁ 3×; HORVÁTHOVÁ 3×; STANČÍK 3×; ZAVACKÁ 3×; KIŠ 3×; KERTISOVÁ 3×; KAŠA 3×; PÁSTOROVÁ 3×; POPOVIČOVÁ 3×; VASILOVÁ 3×; DZUROVČÁKOVÁ 3×; TÓTH 3×; DROTÁR 3×; ŠARISKÝ 3×; HUNYOROVÁ 2×; VARGA 2×; VRÁBEĽ 2×; URBAN 2×; POPOVIČ 2×; VAŠKOVÁ 2×; KOŠÁROVÁ 2×; HALUŠKOVÁ 2×; DEMETER 2×; ŽOLDOŠOVÁ 2×; PONČÁKOVÁ 2×; ZÁVODSKÁ 2×; HAVRILA 2×; MYCOVÁ 2×; BAKSOVÁ 2×; BRUNÁCKÝ 2×; JURANOVÁ 2×; KOTRLECOVÁ 2×; MACOŠKO 2×; TIMOVÁ 2×; KOŇA 2×; EPERJEŠIOVÁ 2×; DAVIDOVÁ 2×; MRAZKO 2×; ONDOVÁ 2×; HORVÁTH 2×; GARBERA 2×; OBŠITNÍKOVÁ 2×; MESÁROŠOVÁ 2×; EPERJEŠI 2×; GARBEROVÁ 2×; PÁSTOR 2×; RAK 2×; SOKOL 2×; ŠIMKOVÁ 2×; DRABANT 2×; DALEKOREJOVÁ 2×; SEMANOVÁ 2×; HARČARIKOVÁ 2×; ŠARKAŇOVÁ 2×; SEMAN 2×; HARČÁRIKOVÁ 2×; ADAMOVÁ 2×; BRUNÁCKÁ 2×; KERTIS 2×; PAULIŠIN 2×; TURAN 2×; DRABANTOVÁ 2×; GERHÁT 2×; JURAN 2×; JUSKOVÁ 2×; FARKAŠOVÁ 2×; FEDOR 2×; KAŠOVÁ 2×; MIŠČICHA 2×; JESEŇAKOVÁ 2×, ...
V obci SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO (okr. TREBIŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: TAKÁČOVÁ 13×; DOLÁKOVÁ 10×; STEČÁKOVÁ 9×; TAKÁČ 9×; STEČÁK 9×; DEMETEROVÁ 8×; GAROVÁ 8×; DOLÁK 8×; NAGYOVÁ 7×; GARA 7×; BITLÁNYIOVÁ 7×; LUKÁČOVÁ 7×; KANALOŠOVÁ 6×; TÓTH 6×; PROKOP 6×; SABOVÁ 6×; TAŠKY 6×; FÉNYEŠOVÁ 6×; DEMETER 6×; PROKOPOVÁ 6×; HORVÁTH 6×; BELKO 6×; KANALOŠ 6×; GROŠIKOVÁ 5×; MADŽAR 5×; CAPOVÁ 5×; GAZDAGOVÁ 5×; KALINIČ 5×; DOMARACKÝ 5×; SABO 5×; PLAVUŠČÁK 5×; VEREŠ 5×; BUREŠOVÁ 5×; BELKOVÁ 5×; ŠETÉT 5×; MOLNÁR 5×; ELEK 4×; CAP 4×; PETRO 4×; MOLNÁROVÁ 4×; BALOGOVÁ 4×; ŠIMKOVÁ 4×; VENCEĽ 4×; BITLÁNYI 4×; ĎORĎOVÁ 4×; ŽIŽKOVIČOVÁ 4×; GROŠIK 4×; BIALASEKOVÁ 4×; SUVÁK 4×; SZABOVÁ 4×; ŠETÉTOVÁ 4×; KORNOVÁ 4×; HORŇÁKOVÁ 4×; KAŠKOVÁ 4×; MILAS 4×; VYSOKÝ 4×; VARGOVÁ 4×; POHLOD 4×; MAŠLEJ 4×; PAPPOVÁ 4×; PETROVÁ 4×; GRACER 4×; DURKOTOVÁ 3×; RÁCZ 3×; BODNÁR 3×; KIRIKOVÁ 3×; MAĎAR 3×; ALBERTOVÁ 3×; SUVÁKOVÁ 3×; BALOG 3×; MAJOROŠ 3×; REPASKÁ 3×; CZÁBOCZKÁ 3×; HREŇO 3×; MENTOVÁ 3×; BAJZÁTHOVÁ 3×; ELEKOVÁ 3×; KIRIK 3×; BIALASEK 3×; DANKOVÁ 3×; KALINIČOVÁ 3×; KOVÁČ 3×; TOTH 3×; VARGA 3×; MARCINOVÁ 3×; MOLČAN 3×; ŠVIDRAŇ 3×; GORA 3×; FÉNYEŠ 3×; KOŠLABOVÁ 3×; FEHÉR 3×; VARANAI 3×; FENYEŠ 3×; MILÝ 3×; MILÁ 3×; BAJZÁTH 3×; BUREŠ 3×; LENĎÁK 3×; KAŠŠAIOVÁ 3×; TÓTHOVÁ 3×; LUKÁČ 3×; OSTROŽOVIČ 3×; DEMJAN 3×; MENTO 3×; FABIÁNOVÁ 3×; KOVÁČOVÁ 3×; HENCZELOVÁ 3×; TAŠKYOVÁ 3×; KOHÚT 3×; BŐGŐŠOVÁ 3×; FABIANOVÁ 3×; GERENYIOVÁ 3×; SARVAŠOVÁ 3×; OSTROŽOVIČOVÁ 3×; FEČKOVÁ 3×; VEREŠOVÁ 3×; JAKŠOVÁ 3×; ČIMPOJEŠ 3×; SZILÁGYIOVÁ 3×; VLASATÝ 3×; KISTY 3×; FEDIČ 3×; VYSOKÁ 3×; FEDIČOVÁ 3×; MADŽAROVÁ 3×; HORŇÁK 3×; FEČKO 3×; PLAVUŠČÁKOVÁ 3×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ZAHRADNÉ MESTO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako sa mestá rodia comment naissent les villes
ako všetky veľké mestá comme toutes les grandes villes
ale nie z mesta mais pas de la ville
ešte delila od mesta séparait encore de la ville
mesta na tridsať rokov la ville pour trente ans
mesto, povraždil ženy, deti la ville, massacré enfants, femmes
najprv v rumunskom meste d'abord dans la ville roumaine
štvrte mesta, ktorá je quartier de ville qui est
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu