mesto -a miest s.
1. väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obch., kult. ap. centrum: hlavné, krajské, okresné, družobné m., priemyselné m.; stred, periféria m-a
2. hovor. stred takejto jednotky: ísť (zo sídliska) do m-a;
mestský príd.
1. patriaci mestu, súvisiaci s mestom: m-á doprava, m-é zastupiteľstvo, m. úrad; admin. m-á časť samostatný správny celok v rámci mesta
2. pochádzajúci z mesta, op. vidiecky: m-í ľudia;
mestsky prísl.: správať sa (po) m.;
mestečko [-ť-] -a -čiek s. zdrob.: hovor. stanové m. táborisko
mestečko [-ť-] -ka -čiek s. zdrob.
Mestečko -ka L -ku s. obec na strednom Slovensku v Púchovskom okrese severozápadne od Púchova;
Mestečan -na pl. N -nia m.;
Mestečianka -ky -nok ž.;
mestečiansky -ka -ke príd.
mestečko [-ť-] -ka -čiek s. 1. zdrob. i expr. ▶ menšie, neveľké mesto: tiché, okresné m.; kamenné uličky malebného vinohradníckeho mestečka; pobyt v kúpeľnom mestečku; navštíviť malé pohraničné m.; Je to klebetné mestečko. [V. Mináč] □ satelitné mestečko sídlo nachádzajúce sa na okrajoch veľkých miest al. v ich bezprostrednej blízkosti; stanové mestečko a) ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné bývanie v stanoch obyč. počas letných kultúrnych podujatí (filmových, hudobných festivalov), stanový tábor b) stanový tábor, ktorý postavili aktivisti, prívrženci opozičných strán a pod., aby vyjadrili svoju nespokojnosť, svoj nesúhlas, obyč. s politickým dianím v krajine; študentské mestečko a) menšie mesto, v ktorom sídlia vysoké školy a univerzity, kde študenti tvoria veľkú časť obyvateľstva b) súvislý areál, v ktorom sú na veľkej ploche sústredené viaceré budovy vysokej školy (jednotlivé fakulty a pod.), prípadne vysokoškolské internáty, obyč. na okraji mesta, vysokoškolské mestečko 2. hist. ▶ výsadné, privilegované sídlisko, príp. menšie zemepanské poddanské mesto, oppidum (od 14. stor. do r. 1871 v Uhorsku a na Slovensku): spišské, liptovské mestečká; historické jadrá mestečiek; Ako mestečko sa [Liptovský Trnovec] spomína aj v urbári Likavského panstva z roku 1625. [Sme 2010]
mesto -ta miest s. 1. ▶ väčší, hustejšie obývaný sídelný útvar s typickou výškovou zástavbou, veľkou sociálnou rôznorodosťou obyvateľov, plniaci funkciu kultúrneho, priemyselného al. obchodného strediska istého územného celku: hlavné, krajské, okresné m.; malé, veľké, provinčné, stotisícové m.; prístavné, kúpeľné, univerzitné m.; starobylé, stredoveké m.; pohraničné, prímorské m.; primátor, starosta mesta; pamätihodnosti mesta; vznik prvých miest; založiť, postaviť m.; žiť, bývať v meste; presťahovať sa do mesta; po rokoch sa vrátil do svojho rodného mesta; Celodenná výprava za mesto, k vode, k zeleni, sľubovala ju synovi už dávnejšie. [E. Farkašová] vychádzka do prírody □ geogr. skalné mesto útvary v pieskovcových skalách vzniknuté činnosťou vetra a vody, pripomínajúce usporiadaním mesto vytesané do skál; hist. korunovačné mesto sídlo korunovania kráľov; slobodné kráľovské mesto mesto, ktoré nebolo podriadené orgánom stolice, ale malo vlastnú samosprávu a zákonodarnú moc □ Združenie miest a obcí Slovenska záujmové združenie predstaviteľov samospráv miest a obcí na Slovensku, skr. ZMOS 2. ▶ správa, administratívne orgány takého sídelného útvaru: pozemky odpredané mestom; m. zriadilo novú nocľaháreň; m. odstúpilo od zmluvy; Keď sa chcete s mestom súdiť, na to musíte mať peniaze. [K. Tomaščík]; Autori výzvy mali pred jej zverejnením rokovať s mestom. [Sme 1998]; Medzi oboma hlavnými mestami prebieha diskusia. [Slo 2002] 3. ▶ všetci obyvatelia takého sídelného útvaru: správa otriasla mestom; m. žilo hudbou; m. zažilo škandál; Celé mesto sa mi smeje. [L. Ballek] 4. hovor. ▶ užšie centrum takéhoto sídelného útvaru: ísť do mesta z okrajových štvrtí, zo sídliska; z vlaku pôjdem rovno do mesta; po vyučovaní by sme sa mohli stretnúť v meste 5. ▶ v názvoch obcí a ich častí: Nové Mesto nad Váhom; Kysucké Nové Mesto; Staré Mesto, Nové Mesto časti Bratislavy; Kapské Mesto ◘ fraz. otcovia mesta ľudia spravujúci mesto, vedenie mesta; publ. Sväté mesto Jeruzalem; Večné mesto Rím ▷ zdrob. ↗ mestečko; mestisko -ka -tísk s. zvel.: prišli sme do mesta, do mestiska poriadne veľkého
mesto, -a, miest str. väčšie sídlisko, ktoré je administratívnym, ale často aj obchodným a priemyselným centrom: malé, veľké, mamutie m.; okresné, krajské, hlavné m.; banské, priemyselné, prístavné m.; hist. slobodné kráľovské m., korunovačné m.; pren. byť zamestnaný pri m-e ako mestský zamestnanec; súdiť sa s m-om so správou mesta; pren. celé m. všetci jeho obyvatelia; večné m., m. miest o Ríme; sväté m. o Jeruzaleme; univerzitné m. mestská štvrť s univerzitou a príslušnými budovami; pren. skalné m. o veľkom skalnom útvare pravidelne usporiadanom; pren. m. mŕtvych o cintoríne;
1. týkajúci sa mesta, mestu prislúchajúci: m-é ulice, parky, štvrte, hradby; zastar. m. dom radnica; hist. m-é právo súhrn privilégií, ktorými sa obec stávala mestom; hist. m. štát väčšie mesto ako samosprávna jednotka; zastar. m-í páni radní;
2. z mesta pochádzajúci, v meste zvyčajný (op. dedinský, vidiecky): m. človek, m-á slečna, m-é šaty;
mestsky prísl.: hovor. po m. sa nosiť nosiť šaty ako mešťan (nie ľudový odev);
mestečko, -a, -čiek str. zdrob. expr. malé mesto: tiché, vidiecke m., rodné m.
mestečko [me-, mia-] s 1. menšie poddanské mesto, kt. spravidla podliehalo zemepánovi, oppidum: my ffoyt y wsseczka rada miesteczka Warzina (VARÍN 1479); my chudi lide mestečka Bojne (BOJNÁ 1564 LP); za všecek vidiek mestečka dve trpeli (TVRDOŠÍN 1686 LP) 2. dem k mesto, civitas: cztnemu prawu thehoto miasteczka (JELŠAVA 1567); slobodnemu a kralowskemu mestečku Zvolenskeg Lupcsj (S. ĽUPČA 1780) 3. širšie volené predstavenstvo mestečka: Gyryk Ssylo a Pawol Markuss daly lidkup a spolu ho mesteczko wypylo; prede wssym mesteczkom nassym stalo se wodlowany meczy dwema osobamy (L. TRNOVEC 1576; 1604); krčmara wsseczke mesteczko dlužno na swug plat držety (DOMANIŽA 1615)