mesiačik, -a/-čka m.
1. zdrob. expr. mesiac (luna): m. kosáčik; čakať na niekoho pri m-u za mesačnej noci
● hovor. mať m-y pod očami vpadnuté oči;
2. hovor. biely polmesiacovitý útvar pri korení nechta;
3. kuch. obyč. v mn. č. rozličné druhy pečiva vykrajovaného do kosákovitej podoby mesiaca;
mesiačkový príd.: m-á tvár okrúhla ako mesiac; m-é šaty strieborné ako mesiac (v rozprávkach)