meravý príd.
1. kt. sa nehýbe, nehybný, stŕpnutý, stuhnutý: m-á tvár, m. od strachu, m. ako maska; m. krok nepružný
2. (duševne) jednostranný, nepružný; svedčiaci o tom: m-é názory; m. postoj;
meravo prísl.: m. hľadieť, sedieť; m. myslieť;
meravosť -i ž.
meravo 2. st. -vejšie prísl. ▶ bez pohybu, bez zmeny stavu, polohy; syn. nehybne, nepohnute, zmeravene, stŕpnuto: m. hľadel, pozeral pred seba; sedí m. vzpriamená; m. kráčal s vystretými plecami; pôsobí ešte meravejšie a odmeranejšie ako zvyčajne; Chcelo sa mu kýchnuť, ale ovládol sa, stál meravo, nehybne ako socha. [J. Kot]; Odkývne na pozdrav ponad okuliare - meravo a prísne. [M. Bátorová]
meravý príd. nehybný, stŕpnutý, ustrnutý: m-é oči, prsty, m-á tvár, m-á mŕtvola, m-á poloha; m. od zimy, strachu; pren. m. človek duševne nepružný;
meravo, prísl.: m. hľadieť, kráčať, sedieť;
meravosť, -ti ž.