merací príd. určený na meranie: m. prístroj, m-ia technika
merací -cia -cie príd. odb. ▶ súvisiaci s meraním, určovaním hodnoty nejakej veličiny (miery, intenzity, rozmerov a pod.); slúžiaci na meranie, merný: automatizovaný m. systém; meracia metóda určenie hodnoty veličiny jej porovnaním so zvolenou jednotkou; meracia jednotka špecifická hodnota fyzikálnej al. technickej veličiny, s ktorou sa porovnávajú iné hodnoty veličiny toho istého druhu; citlivý, moderný m. prístroj; meracia sonda; meracia stanica; obsluha meracej techniky; kontrola meracích zariadení; vyznačiť meracie body; merať dĺžku meracím pásmom (oceľovým) zvinuteľným meradlom
merací určený na meranie • merný • meračský: meracie, merné prístroje; meracia, meračská technika • nivelačný (určený na meranie výškových rozdielov na zemskom povrchu): nivelačné zariadenie
merací, -ia, -ie príd. určený na meranie: m. prístroj, m-ia tyč, m. pás
(jeden) merací; (bez) meracieho; (k) meraciemu; (vidím) meracieho; (ó) merací!; (o) meracom; (s) meracím;
(štyria) merací; (bez) meracích; (k) meracím; (vidím) meracích; (ó) merací!; (o) meracích; (s) meracími;
(jeden) merací; (bez) meracieho; (k) meraciemu; (vidím) merací; (ó) merací!; (o) meracom; (s) meracím;
(štyri) meracie; (bez) meracích; (k) meracím; (vidím) meracie; (ó) meracie!; (o) meracích; (s) meracími;
(jedna) meracia; (bez) meracej; (k) meracej; (vidím) meraciu; (ó) meracia!; (o) meracej; (s) meracou;
(jedno) meracie; (bez) meracieho; (k) meraciemu; (vidím) meracie; (ó) meracie!; (o) meracom; (s) meracím;
(dve) meracie; (bez) meracích; (k) meracím; (vidím) meracie; (ó) meracie!; (o) meracích; (s) meracími;