Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

merať -ia -ajú nedok.

1. zisťovať mieru, rozmer: m. rýchlosť, čas, m. si teplotu, m. sa v páse; m. výšku metrom

2. vymeriavať, rozmeriavať: m. látku; m. víno čapovať

3. v spoj. m. cestu, izbu, ulicu ísť, chodiť: neťaží sa mu m. cestu až do Bratislavy

4. mať rozmer(y): trať m-ia 2 km

5. expr. (kriticky) obzerať, premeriavať: m. všetkých (prísnym) zrakom, pohľadom; m-jú sa očami

6. hodnotiť, oceňovať: m. výsledky práce, m. všetko peniazmi

7. porovnávať: nemôžem sa s vami m.

m. každému rovnako, inou mierou byť spravodlivý, byť nespravodlivý; m. si svoje sily pretekať sa; expr. m. od buka do buka nepresne; dva razy m-aj, raz strihaj buď opatrný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
merať ‑ia ‑ajú nedok.

meranie -nia -ní s. odb. ▶ súbor činností určujúcich hodnotu (veľkosť) meranej veličiny vo zvolených jednotkách, obyč. pomocou meracích pomôcok al. prístrojov: presné, experimentálne, kontrolné m.; prístrojové m. fyzikálnych veličín; ranné m. telesnej teploty, krvného tlaku; meteorologické m. smeru a sily vetra; družicové merania objemu zrážok; merania priemernej teploty vzduchu; uskutočniť m. hluku digitálnym hlukomerom; porovnávať, spracovať, vyhodnotiť výsledky meraní ▷ ↗ i merať


merať -ria -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo, koho (čím)) ▶ zisťovať, určovať rozmery, množstvo, objem, intenzitu al. mieru niečoho (obyč. nejakým nástrojom, prístrojom): m. vzdialenosť medzi dvoma mestami; m. výšku, šírku a hĺbku skrine; m. látku na šaty krajčírskym metrom; m. tvrdosť materiálu; m. rýchlosť; m. čas stopkami; m. hluk; m. silu zemetrasenia; m. spotrebu vody, plynu, elektrickej energie; m. a vážiť deti; m. si teplotu, krvný tlak; ultrazvukom sa meria najmä stav kostnej hmoty; čas varenia nemeriame od oka, ale presne podľa hodín; zrno sa kedysi meralo na korce; Požičanými motúzmi meral panské vinice. [L. Ťažký]; Rast cien meraný metodikou EÚ sa v júni ocitol na historickom minime. [HN 2009]
2. (koľko; čo) ▶ mať isté rozmery, istú dĺžku, šírku, výšku al. hĺbku: meriam stosedemdesiat centimetrov; pôdorys Artemidinho chrámu meral 110 krát 55 metrov; na dĺžku ostrov meria 110 km, na šírku 62 km; trať meria množstvo kilometrov; podzemné chodby hradu merajú stovky metrov
3. (čo) ▶ nalievať nápoj, čapovať: m. víno zo suda; pivo meria do troch druhov pohárov
4. expr. (koho) ▶ skúmavo, obyč. kriticky si niekoho obzerať, premeriavať: m. všetkých prísnym zrakom; muži si nás merali každým pohľadom; Meral ľudí dosť často podľa seba, áno, to sa mu stávalo. [L. Ballek]
5. (čo (čím)) ▶ porovnávaním zisťovať kvalitu, význam, hodnotu niečoho, hodnotiť, oceňovať, posudzovať: m. výsledky práce; m. kvalitu výučby na školách; m. vedomosti žiakov testami, pomocou testov; prísne m. schopnosti a zručnosti uchádzačov; m. sledovanosť televízií; nemožno všetko m. peniazmi; slová merajte s rozvahou vyberajte, voľte; Pani režisérka, to, čo spravil môj muž, nemožno merať pravidlami zdravého rozumu. [S. Rakús]; Skutočný hrdina sa nemeria len silou svojich paží, ale aj statočnosťou svojho srdca. [InZ 1998]
fraz. merať [ďalekú] cestu ísť niekam (ďaleko), často peši; merať každému inou mierou byť nespravodlivý; merať každému rovnako byť spravodlivý; merať niečo dvojakým metrom posudzovať niečo (obyč. dva podobné javy) podľa nerovnakého meradla, kritéria; merať od buka do buka posudzovať niečo al. pristupovať k niečomu bez plánu, nerozvážne, neporiadne; merať si sily s niekým súperiť, pretekať sa s niekým v niečom ◘ parem. akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú; dva razy meraj, [a] raz strihaj/rež konaj s rozvahou, dobre si všetko premysli
opak. meriavať -va -vajú -val: denne si meriavam tlak; na tomto úseku policajti pravdepodobne nemeriavajú rýchlosť; Ráno potom poslal najstaršiu dcéru k svojmu lakomému bratovi požičať mericu, s ktorou brat meriaval namlátené žito. [A. Habovštiak]; dok. k 1zmerať


merať sa -ria sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. ▶ zisťovať meradlom svoje telesné miery, rozmery: m. sa v páse, v bokoch; pri chudnutí sa pravidelne meriam na lýtku, stehne a ramene
2. (s kým, s čím) ▶ zisťovať si a určovať zhodné al. rozdielne vlastnosti s niekým; syn. porovnávať sa: nemôžem, nechcem sa s vami m.; kto sa s ním môže m.?; mal by si sa m. len so seberovnými; mužstvo sa nemôže m. s poprednými tímami; Je to jej [mladej spisovateľskej generácie] povinnosť, ale aj právo. Právo vyniknúť nad predchádzajúcu generáciu, merať sa s ňou. [LT 2000]
opak. meriavať sa -va sa -vajú sa -val sa: čiarky na dverách, kde sa meriaval, stúpali čoraz vyššie; dok. k 1zmerať sa

bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod. • vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šatyrozmeriavaťpremeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhraduhovor. stopovať (merať čas na stopkách al. na hodinkách): stopovať čas bežcovi

2. merať cestu p. ísť

3. p. obzerať 4. p. hodnotiť 5. p. točiť 1


obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezeraťpozerať (sa)prehliadaťkniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponátyhovor.: obkukávaťobkúkaťobkukovaťokukovaťokukávaťokúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťaexpr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízaliexpr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvorexpr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dompremeriavaťmeraťodmeriavaťskúmaťpreskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadomhovor. zastaráv.: muštrovaťvizitovaťvizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacientapráv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)


točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť • čapovať: točí, čapuje pivomeraťnalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo sudahovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno

2. p. krútiť 1, 2 3. p. sústružiť 4. p. nakrúcať


vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

merať, -ia, -ajú nedok.

1. (čo čím, podľa čoho) zisťovať al. určovať veľkosť, rozsah, mieru: m. dĺžku metrom, čas hodinami, horúčku teplomerom, m. výkon podľa výrobkov; m. šaty, topánky niekomu brať mieru

m. svoje sily s niekým zápasiť, pretekať sa;

2. (čo) rozmeriavať; vymeriavať (obyč. pri rozdeľovaní väčšieho celku al. množstva): m. záhradu, pole, plátno, mlieko, obilie; m. niečo na metre, na rífy, na litre, na koše; m. víno, pálenku čapovať; hovor. m. od buka do buka a) nepresne; b) prajné; m. odoka približne

m. každému rovnako byť spravodlivý; m. každému inou mierou nespravodlivo si počínať; dva razy meraj, raz strihaj (porek.) o opatrnosti; m. krokmi cestu, izbu chodiť po ceste, po izbe; veľa ráz meral tú cestu šiel po nej;

3. mať nejaké rozmery, rozsah: m. stošesťdesiat centimetrov;

4. expr. (koho) pozorne, dôkladne al. nepriateľsky si prezerať, premeriavať pohľadom: m. niekoho s nenávisťou, spurným, studeným pohľadom, prísnym, vyzývavým okom; m. niekoho od hlavy do päty;

opak. meriavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 4 odmerať, zmerať, premerať, k 2 i rozmerať

|| merať sa

1. zisťovať na sebe niečo meraním: Meral sa, či nemá horúčku.

2. (s kým) porovnávať sa; vyrovnávať sa niekomu: Bešeňovskovci žili ako malí králi, takže sa len Levickovci s nimi merať mohli. (Kal.)

3. (s kým i bezpredm.) pretekať sa, zápasiť: Ak sa budeš vzpierať, môžeme sa merať valaškami! (Žáry)

4. premeriavať sa navzájom pohľadom: merajú sa očami;

dok. zmerať sa, k 1 i odmerať sa

Morfologický analyzátor

merať nedokonavé sloveso
(ja) meriam VKesa+; (ty) meriaš VKesb+; (on, ona, ono) meria VKesc+; (my) meriame VKepa+; (vy) meriate VKepb+; (oni, ony) merajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) meral VLesam+; (ona) merala VLesaf+; (ono) meralo VLesan+; (oni, ony) merali VLepah+;
(ty) meraj! VMesb+; (my) merajme! VMepa+; (vy) merajte! VMepb+;
(nejako) merajúc VHe+;
merať merať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor