merať -ia -ajú nedok.
1. zisťovať mieru, rozmer: m. rýchlosť, čas, m. si teplotu, m. sa v páse; m. výšku metrom
2. vymeriavať, rozmeriavať: m. látku; m. víno čapovať
3. v spoj. m. cestu, izbu, ulicu ísť, chodiť: neťaží sa mu m. cestu až do Bratislavy
4. mať rozmer(y): trať m-ia 2 km
5. expr. (kriticky) obzerať, premeriavať: m. všetkých (prísnym) zrakom, pohľadom; m-jú sa očami
6. hodnotiť, oceňovať: m. výsledky práce, m. všetko peniazmi
7. porovnávať: nemôžem sa s vami m.
● m. každému rovnako, inou mierou byť spravodlivý, byť nespravodlivý; m. si svoje sily pretekať sa; expr. m. od buka do buka nepresne; dva razy m-aj, raz strihaj buď opatrný
merať -ria -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.
merať sa -ria sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.
meranie -nia -ní s. odb. ▶ súbor činností určujúcich hodnotu (veľkosť) meranej veličiny vo zvolených jednotkách, obyč. pomocou meracích pomôcok al. prístrojov: presné, experimentálne, kontrolné m.; prístrojové m. fyzikálnych veličín; ranné m. telesnej teploty, krvného tlaku; meteorologické m. smeru a sily vetra; družicové merania objemu zrážok; merania priemernej teploty vzduchu; uskutočniť m. hluku digitálnym hlukomerom; porovnávať, spracovať, vyhodnotiť výsledky meraní ▷ ↗ i merať
merať -ria -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo, koho (čím)) ▶ zisťovať, určovať rozmery, množstvo, objem, intenzitu al. mieru niečoho (obyč. nejakým nástrojom, prístrojom): m. vzdialenosť medzi dvoma mestami; m. výšku, šírku a hĺbku skrine; m. látku na šaty krajčírskym metrom; m. tvrdosť materiálu; m. rýchlosť; m. čas stopkami; m. hluk; m. silu zemetrasenia; m. spotrebu vody, plynu, elektrickej energie; m. a vážiť deti; m. si teplotu, krvný tlak; ultrazvukom sa meria najmä stav kostnej hmoty; čas varenia nemeriame od oka, ale presne podľa hodín; zrno sa kedysi meralo na korce; Požičanými motúzmi meral panské vinice. [L. Ťažký]; Rast cien meraný metodikou EÚ sa v júni ocitol na historickom minime. [HN 2009] 2. (koľko; čo) ▶ mať isté rozmery, istú dĺžku, šírku, výšku al. hĺbku: meriam stosedemdesiat centimetrov; pôdorys Artemidinho chrámu meral 110 krát 55 metrov; na dĺžku ostrov meria 110 km, na šírku 62 km; trať meria množstvo kilometrov; podzemné chodby hradu merajú stovky metrov 3. (čo) ▶ nalievať nápoj, čapovať: m. víno zo suda; pivo meria do troch druhov pohárov 4. expr. (koho) ▶ skúmavo, obyč. kriticky si niekoho obzerať, premeriavať: m. všetkých prísnym zrakom; muži si nás merali každým pohľadom; Meral ľudí dosť často podľa seba, áno, to sa mu stávalo. [L. Ballek] 5. (čo (čím)) ▶ porovnávaním zisťovať kvalitu, význam, hodnotu niečoho, hodnotiť, oceňovať, posudzovať: m. výsledky práce; m. kvalitu výučby na školách; m. vedomosti žiakov testami, pomocou testov; prísne m. schopnosti a zručnosti uchádzačov; m. sledovanosť televízií; nemožno všetko m. peniazmi; slová merajte s rozvahou vyberajte, voľte; Pani režisérka, to, čo spravil môj muž, nemožno merať pravidlami zdravého rozumu. [S. Rakús]; Skutočný hrdina sa nemeria len silou svojich paží, ale aj statočnosťou svojho srdca. [InZ 1998] ◘ fraz. merať [ďalekú] cestu ísť niekam (ďaleko), často peši; merať každému inou mierou byť nespravodlivý; merať každému rovnako byť spravodlivý; merať niečo dvojakým metrom posudzovať niečo (obyč. dva podobné javy) podľa nerovnakého meradla, kritéria; merať od buka do buka posudzovať niečo al. pristupovať k niečomu bez plánu, nerozvážne, neporiadne; merať si sily s niekým súperiť, pretekať sa s niekým v niečom ◘ parem. akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú; dva razy meraj, [a] raz strihaj/rež konaj s rozvahou, dobre si všetko premysli ▷ opak. meriavať -va -vajú -val: denne si meriavam tlak; na tomto úseku policajti pravdepodobne nemeriavajú rýchlosť; Ráno potom poslal najstaršiu dcéru k svojmu lakomému bratovi požičať mericu, s ktorou brat meriaval namlátené žito. [A. Habovštiak]; dok. k 1 ↗ zmerať
merať sa -ria sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. ▶ zisťovať meradlom svoje telesné miery, rozmery: m. sa v páse, v bokoch; pri chudnutí sa pravidelne meriam na lýtku, stehne a ramene 2. (s kým, s čím) ▶ zisťovať si a určovať zhodné al. rozdielne vlastnosti s niekým; syn. porovnávať sa: nemôžem, nechcem sa s vami m.; kto sa s ním môže m.?; mal by si sa m. len so seberovnými; mužstvo sa nemôže m. s poprednými tímami; Je to jej [mladej spisovateľskej generácie] povinnosť, ale aj právo. Právo vyniknúť nad predchádzajúcu generáciu, merať sa s ňou. [LT 2000] ▷ opak. meriavať sa -va sa -vajú sa -val sa: čiarky na dverách, kde sa meriaval, stúpali čoraz vyššie; dok. k 1 ↗ zmerať sa
bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty
2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa
hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovať • zhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhu • kvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľa • oceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkon • merať: svoj úspech meria vynaloženou námahou • vážiť • zvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovo • hovor. šacovať • odhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazu • bilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky práce • kritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodárenia • klasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotku • bodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacich • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec? • zastar. taxovať
merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod. • vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šaty • rozmeriavať • premeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhradu • hovor. stopovať (merať čas na stopkách al. na hodinkách): stopovať čas bežcovi
2. merať cestu p. ísť
3. p. obzerať 4. p. hodnotiť 5. p. točiť 1
obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezerať • pozerať (sa) • prehliadať • kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty • hovor.: obkukávať • obkúkať • obkukovať • okukovať • okukávať • okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa • expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali • expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor • expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom • premeriavať • merať • odmeriavať • skúmať • preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom • hovor. zastaráv.: muštrovať • vizitovať • vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta • práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)
točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť • čapovať: točí, čapuje pivo • merať • nalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo suda • hovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno
2. p. krútiť 1, 2 3. p. sústružiť 4. p. nakrúcať
vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhu • mať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg
2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovať • merať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmi • oceňovať • hodnotiť • posudzovať • odhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer síl • poťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik
merať, -ia, -ajú nedok.
1. (čo čím, podľa čoho) zisťovať al. určovať veľkosť, rozsah, mieru: m. dĺžku metrom, čas hodinami, horúčku teplomerom, m. výkon podľa výrobkov; m. šaty, topánky niekomu brať mieru
● m. svoje sily s niekým zápasiť, pretekať sa;
2. (čo) rozmeriavať; vymeriavať (obyč. pri rozdeľovaní väčšieho celku al. množstva): m. záhradu, pole, plátno, mlieko, obilie; m. niečo na metre, na rífy, na litre, na koše; m. víno, pálenku čapovať; hovor. m. od buka do buka a) nepresne; b) prajné; m. odoka približne
● m. každému rovnako byť spravodlivý; m. každému inou mierou nespravodlivo si počínať; dva razy meraj, raz strihaj (porek.) o opatrnosti; m. krokmi cestu, izbu chodiť po ceste, po izbe; veľa ráz meral tú cestu šiel po nej;
3. mať nejaké rozmery, rozsah: m. stošesťdesiat centimetrov;
4. expr. (koho) pozorne, dôkladne al. nepriateľsky si prezerať, premeriavať pohľadom: m. niekoho s nenávisťou, spurným, studeným pohľadom, prísnym, vyzývavým okom; m. niekoho od hlavy do päty;
opak. meriavať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 4 odmerať, zmerať, premerať, k 2 i rozmerať
|| merať sa
1. zisťovať na sebe niečo meraním: Meral sa, či nemá horúčku.
2. (s kým) porovnávať sa; vyrovnávať sa niekomu: Bešeňovskovci žili ako malí králi, takže sa len Levickovci s nimi merať mohli. (Kal.)
3. (s kým i bezpredm.) pretekať sa, zápasiť: Ak sa budeš vzpierať, môžeme sa merať valaškami! (Žáry)
4. premeriavať sa navzájom pohľadom: merajú sa očami;
dok. zmerať sa, k 1 i odmerať sa
merať nedok. 1. csl zisťovať mieru, množstvo al. rozmer niečoho: Merali zme dĺšku našeho domu (Návojovce TOP); Indžilír mera̋ zeme (Kameňany REV); Ked lajtaruvali, poton to zboží merali (Modranka TRN); Jaka slaňina hruba, meralo še na cantľiki (Brezina TRB) F. meriaš to ako šafran (Nitrica PDZ) - dôkladne, opatrne (a dávaš menej); už mu meraľi truhlu (Pribiš DK) - pokladali ho za smrteľne chorého; merá cestu (Bošáca TRČ) - je opitý; dva razi meräj, iba ra_strihaj! (Jasenová DK) - uvážlivo konaj; merau̯ cestu na Veľkí Luom (Lešť MK) - kráčal, išiel pešo; kto bi si s ťebou jazig merau̯! (Mošovce MAR) - kto by sa s tebou dohadoval!; na Ondreja nodz meraľi (Mošovce MAR) - prebdeli noc (v rámci ondrejských obyčajov) 2. zisťovať kvalitu (stupeň sladkosti a pod.): Farár merau̯ víno, ňeviďelo sa mu (Str. Plachtince MK); No merav ho, sladu malo dost (Bučany HLO) 3. rozmeriavať, čapovať nápoje: Víno merať po ľitre po dvuch sa ňeviplaťí (Pukanec LVI); Išou̯ meraď ženán páľenuo (Lišov KRU); Krčmár má meraťi po štráfig na pohárike (Návojovce TOP); Po politri im ráno merali (Ružindol TRN) 4. mať určitý rozmer: Ja̋ mera̋m l76 centimetró (Kameňany REV) 5. skúšať, vymeriavať (o odeve): Krajšír mu prišól meret šati (Rochovce ROŽ); Šaťi mu merejú u Šegríla (Revúca) 6. zried. mieriť; cieliť: Ňedobre sce meraľi! (Hrabkov PRE); meriavať i mierať opak.: Krčmár merávau̯ v mierňici (Prašice TOP); Keď mlieko mieraľi, buľi na to rováše (Brezovica TRS)
merať sa nedok. 1. zisťovať na sebe niečo meraním: merac śe (Smižany SNV) 2. porovnávať sa s niekým: merac śe (Smižany SNV) 3. expr. zápasiť s niekým: merac śe (Smižany SNV)
meriavať p. merať
mierať p. merať
merať, meriť ndk 1. čo (čím) zisťovať, určovať rozmer, množstvo niečoho; rozmeriavať niečo: na meczki trnawske sem (ovos) nemeral (BÍŇOVCE 1607); kadyčka, co se muka meria do ney (BYTČA 1614); w ten čas ssnuorou meraly placze mezi strankamj (TURIEC 1709); inžinier naš chotar meral (M. BOROVÉ 1775 LP) F. m. cestu ísť, cestovať: darmo sme meralj czestu až do Ostrjhomu (s. l. 1598 E); k mjstu poprawnemu musel cestu merati (SP 1696); gaku mjru meriti budete, takowu bude wám zase odmereno (VP 1764) ako sa vy zachováte k druhým, tak sa oni zachovajú k vám 2. vyznačovať sa istou mierou, mať isté rozmery: Baranovič Juro mera we wisokosty 5 strewic (s. l. 18. st) je vysoký 3. koho posudzovať, hodnotiť, oceňovať niekoho: každeho chcy napomenut, abi slowa teto knihy podle filosowskich regul nemeril (Le 1730); silu twau merity budu podle mnozstwj kragjn, ktere sobe podmanjs (PT 1796) 4. čo s čím porovnávať niečo s niečím: král sčesty swé merá z druhych bydu (PT 1778); merať, meriť sa 1. udobrovať sa, zmierovať sa: ket sa spolu merily (p. Jesenský s direktorom) (D. JASENO 1759); srdce moje, merme se! (PV 18. st); pokud sme žjwj, abychom se merilj (CS 18. st); x. pren iron Jánoss skalu weliku chitil a s njm sa meriti chcel (ZÁBORIE 1731) 2. s kým porovnávať sa s niekým: ďeťj gednj z druhými se měragu (MP 1718); zemanstwo nechtělo se merati s barónem (MKH 1799)