merač -a m. živ. kto meria, vymeriava: m. pôdy zememerač;
meračka -y -čiek ž.;
meračský príd.;
meračstvo -a s. činnosť merača;
merač -a mn. -e m. neživ. merací prístroj: m. teploty
meračský -ká -ké príd.
meračský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s meračom1, odborníkom na meranie, s meraním, zisťovaním geodetických údajov v povrchovom priestore i v podzemných priestoroch: m. náčrt; meračská dokumentácia o banských dielach; meračské práce v teréne; meračská skupina, čata □ geod. meračský bod bod geodetických sietí (priestorovej, polohovej, výškovej, tiažovej) tvoriaci podklad ďalších meraní
merací určený na meranie • merný • meračský: meracie, merné prístroje; meracia, meračská technika • nivelačný (určený na meranie výškových rozdielov na zemskom povrchu): nivelačné zariadenie
merač1, -a m. kto meria, vymeriava; geometer: banský m.;
meračský príd.: m. stôl, m-á značka, m-é prístroje; katastrálny m. úrad;
meračstvo, -a str. zamestnanie, povolanie merača