menovaný2 -ného pl. N -ní G -ných m. i admin. ▶ osoba, ktorej meno už bolo spomenuté, spomínané; ten, o ktorého ide v nejakej (úradnej) veci, ktorého sa niečo (úradné) týka: m. nemá žiadny iný príjem; evidovať žiadosť menovaného; uplatniť voči menovaným sankcie; menovanému bola uložená bloková pokuta; okresný súd vydal príkaz na zatknutie menovaných ▷ menovaná -nej pl. N -né G -ných ž.: voči menovanej vzniesol vyšetrovateľ obvinenie; obe menované dali, dostali výpoveď; Menovaná sa po úraze natoľko spamätala, že sama zostúpila na Sliezsky dom. [Tatry 1980]
(jeden) menovaný; (bez) menovaného; (k) menovanému; (vidím) menovaného; (ó) menovaný!; (o) menovanom; (s) menovaným;
(dvaja) menovaní; (bez) menovaných; (k) menovaným; (vidím) menovaných; (ó) menovaní!; (o) menovaných; (s) menovanými;
(jeden) menovaný; (bez) menovaného; (k) menovanému; (vidím) menovaný; (ó) menovaný!; (o) menovanom; (s) menovaným;
(štyri) menované; (bez) menovaných; (k) menovaným; (vidím) menované; (ó) menované!; (o) menovaných; (s) menovanými;
(jedna) menovaná; (bez) menovanej; (k) menovanej; (vidím) menovanú; (ó) menovaná!; (o) menovanej; (s) menovanou;
(jedno) menované; (bez) menovaného; (k) menovanému; (vidím) menované; (ó) menované!; (o) menovanom; (s) menovaným;