menovať nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť menom; označovať, označiť menom: m. niekoho na prvom mieste; m. mestá; admin. všetci m-ní (účastníci) nech sa hneď hlásia
2. iba nedok. kniž. volať, nazývať: m. veci pravým menom
3. vhodnejšie vymenúvať, vymenovať: m. niekoho za predsedu; dostať m-nie vymenovanie;
opak. menúvať -a
// menovať sa nedok. kniž. volať sa, nazývať sa: ako sa m-š?
menovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok.
menovať sa -nuje sa -nujú sa -nuj sa! -noval sa -nujúc sa -nujúci sa -novanie sa nedok.
menovanie -nia -ní s. admin. ▶ oficiálne (verejné) písomné rozhodnutie o udelení funkcie, služobného miesta al. hodnosti; listina s takýmto rozhodnutím, vymenovanie: slávnostné m. sudcov; návrh na m. profesorov; dostať m. (za niekoho) byť vymenovaný; prezident schválil, podpísal m. ministrov; presadiť, podporiť menovania ústavných sudcov; vyjadriť súhlas, nesúhlas s menovaním nového riaditeľa; dodržiavať zásadu konkurzného konania pri menovaniach do čelných funkcií v štátnych organizáciách ▷ ↗ i menovať
menovaný1 -ná -né príd. 1. ▶ o ktorom už bola zmienka, o ktorom sa už hovorilo, prv uvádzaný, uvedený, spomínaný, spomenutý: vyššie menované ciele; ocenenie tvorby menovaných autorov; do súťaže postúpili posledné tri menované firmy 2. admin. ▶ ktorému bola z úradného rozhodnutia udelená nejaká funkcia, úrad, vymenovaný: čerstvo m. šéfredaktor denníka; nedávno m. minister; dočasne m. riaditeľ divadla; doživotne menovaní sudcovia; odmeňovanie volených a menovaných členov komisie ▷ ↗ i menovať
menovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok. 1. (koho, čo) ▶ uvádzať, uviesť menom, názvom; označovať, označiť menom, nazývať, nazvať: m. obľúbenú pieseň, farbu; menoval lekára, ktorý ho liečil; svedok si neželá byť menovaný; radšej nebudem m., kto tu bol; ťažko m., s kým si rozumiem najlepšie; spomenul nejakých politikov, no nikoho konkrétne nemenoval 2. (koho, čo) ▶ uvádzať, uviesť podľa mena v rade za sebou, vypočítavať, vypočítať: m. svojich priateľov; začala m. rad-radom svoje deti; m. hlavné mestá Európy; menoval autorov a názvy prečítaných kníh; postupne menovala jeho nedostatky; menoval všetky dôvody, prečo nenastúpil do práce 3. admin. (koho (za čo; do čoho)) ▶ z úradného rozhodnutia udeľovať, udeliť niekomu funkciu, úrad al. hodnosť, vymenúvať, vymenovať: menovali ho za riaditeľa, sudcu; prezident menoval nových vysokoškolských profesorov; rektor ho menoval za dekana fakulty; mať oprávnenie m. a odvolávať ministrov; oficiálne m. niekoho do funkcie, do poroty, do komisie; konzul je menovaný vládou do veľkých miest cudzích štátov ▷ opak. menúvať -va -vajú -val: zodpovedných za tento stav nebudeme radšej m.; dok. k 2, 3 i ↗ vymenovať
menovať sa -nuje sa -nujú sa -noval sa -nujúc sa -nujúci sa -novanie sa nedok. kniž. (ako (po kom)) ▶ mať meno, volať sa, nazývať sa: bude sa m. po dedkovi, teda Vavrinec; ako sa menuje váš sused?; v skutočnosti sa Kukučín menoval Bencúr; zabudol, ako sa to mesto menovalo; tento smer sa v maliarstve menuje impresionizmus; Praotec všetkých národov sa pôvodne menoval Abram. [D. Mitana]; Výhybkárovi hovoria Cynibulk, hoci sa menuje inakšie. [V. Šikula]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
menovať sa p. volať sa
menovať 1. p. nazývať 2. p. vymenovať 1, 2
nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starý • hovoriť: hovorili jej babka • pomenúvať • titulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docent • kniž.: menovať • zvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menom • prezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom
ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcu • určiť: určiť náplň práce
2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriť • kniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákony • založiť • vybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciu • zriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku
3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vládu • admin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu
volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom
volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku
2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú
3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu
4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny
5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou
6. p. žiadať 1
vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov
2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboru • admin. slang. menovať: menovanie ministra • nominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov
vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príklady • vykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné náklady • odhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrchol • povyratovať • povyratúvať • povypočítavať (postupne, viac položiek)
2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítať • vymenovať • menovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomných • uviesť • pospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci
3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítať • odčítať • odrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň
4. p. zamerať 2
menovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (koho, čo) uvádzať, uviesť, označiť menom; vysloviť meno, pomenovať: m. všetkých svojich priateľov, súrodencov;
2. (koho, čo čím) dávať, dať niekomu al. niečomu meno, volať, nazývať, nazvať: m. niekoho hrdinom; pren. m. veci pravým m-om nezakrývať skutočný stav vecí;
3. (koho; koho za čo, čím) ustanovovať, ustanoviť: prezident menuje ministrov; m. niekoho za správcu;
opak. menúvať, -ajú;
dok. k 1, 3 vymenovať, k 2 pomenovať
|| menovať sa nedok. nosiť, mať meno, volať sa, nazývať sa: Podľa rodu menoval sa Pavel Badáň. (Urb.) K ránu zaspal, ak sa to môže spánkom menovať (Taj.) zaspal slabým spánkom
menovať nedok. i dok. 1. uvádzať, uviesť menom; označovať, označiť menom: Každího menovali, kto tam nebúl (Kameňany REV); A teda u_zme to menuvali, že už bude póst (Kostolné MYJ); Aj sme to viedzeli menovat, jak sa to menuje (Hlboké SEN) 2. volať, nazývať menom: A maľi ešče jedneho chlapca ti zbojňici. Menovaľi ho Pajtaš (Zubrohlava NÁM); Ani nevím, jako zme jéj, či zme jú aj menuvali (Ružindol TRN) 3. expr. tárať, veľa rozprávať: Nemenuj, čo také oné vipráváš! (Bučany HLO)
menovať sa nedok. volať sa, nazývať sa: Ťen isťí vedúci sa menovau̯ Kráľik (Králiky BB); Neviem, ako sa to menuvalo (Likavka RUŽ); Zvánová sól sa menuvala tá sol (Bošáca TRČ); Kone sa menuvali po méne (Dol. Súča TRČ)
imenovať sa p. menovať sa
menovať [(j)me-, ime-] ndk/dk 1. koho, čo uvádzať, uviesť meno, označovať, označiť menom niekoho, vysloviť niečie meno, pomenovať niekoho, niečo: czlowiek, kterehoz sem ia menowal, przyssel ke mnie (ŽK 1473); (svedkyňa) žiadneho s nich gmenowaty newie (D. JASENO 1716); Buh gedneho kazdeho může hnedky z gmena gmenowati (MK 18. st) 2. koho (čím) dávať, dať niekomu al. niečomu meno, volať, nazývať, nazvať niekoho: ktery kniez bere diel swey sestrze bez materzyney rady, nemuoz zadny geho menowati kniezem (ŽK 1473); ktere (osoby) on (jezuita) neprlatelmy swetla gmenuge (WO 1670); Bůh muže Adamem, ženu pak Ewu gmenowal (SP 1696); giny gy (mätu) gmenugy bylinu matky božey (HL 17. st); wie-ly swedek, že Halaky Gabor spolu ze swu manželku Illonnu Lehocky manželku Karaba Janossowu kurwu nazwaly a geho psom sedliackjm menowaly (KRUPINA 1738); za to ás se boszkim szinom, imenujes Mesiásom, zovú tebe zloretsnyikom, nyeveruju tze Krisztusom (HPS 1752); y porodila stárssy (Lótova dcéra) syna a menovala méno geho Moáb (KB 1757) F. abj (učitelia) cierne ciernim a biele bielym gmenowalj (CS 18. st) aby nazývali veci pravým menom, hovorili pravdu 3. koho, čo uviesť, spomenúť niekoho, niečo: cuo by pak nebolo doloženuo a menuwanuo, to se zanechawa na dispositiu Gich Milosti panou (KRUPINA 1685); qvem supra nominavi: kterého sem wysség menowal (KS 1763); nynejšiho času vyšel sem zpod meho pana pre te pričiny, ktere sem již napred menowal (PODHORANY 1786) 4. koho (za čo, čím) ustanoviť, ustanovovať niekoho za niečo: w cuzeg zemi noweho krala gmenowali (MS 1758); usurpare nomen civitatis: za ňektery úd mestsky menowati seba (KS 1763); cžo se tegto rubryky dotýče, bez wsseho wyswětlenj muže se wyrozumětj, aby se geden zpomezy wlastnjch synůw aneb zetůw budaucým dedičem gménowal (SO 1785) 5. čo určiť, stanoviť niečo: s tiemito dwiema se sgeti mam ne tam, kde mi gmenugi, ale nedaleko od swych gruntuow (ORAVA 1539); w ten cas menowala panj od luota (striebra) grosi 6 (BREZNO 1599); m. sa ndk mať nej. meno, volať sa, nazývať sa: pod yakowymkolwek menom menovaty by sie mohly (L. JÁN 1480 SČL); nowokrsstenczy se gmenugij bratry (BAg 1585); mlinar se gmenoual Yano Poliak (s. l. 1664); pretzo on se imenuje Jésusom? (MCa 1750)