mena -y mien ž. peňaž. sústava istého štátu: cudzia, domáca m., stabilizácia m-y;
menový príd.: m-á jednotka; m-á rozluka rozdelenie býv. česko-slovenskej meny
menový -vá -vé príd.
menový -vá -vé príd. ekon. ▶ súvisiaci s menou, sústavou vydávania, krytia a obehu peňazí v danom štáte al. zoskupení štátov: menová jednotka základná peňažná jednotka jedného štátu al. určitého zoskupenia štátov; m. kurz cena menovej jednotky jedného štátu vyjadrená v peňažnej jednotke iného štátu, devízový kurz; menová politika zameraná na starostlivosť o stabilitu meny, boj proti inflácii a zabezpečenie dostatočnej likvidity; m. kôš súbor mien slúžiacich na stanovenie kurzu určitej meny; menová odluka osamostatnenie národných mien po rozdelení federálneho štátu (napr. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo februári r. 1993); uskutočniť menovú reformu; vláda sa usiluje o udržanie menovej stability □ Európska menová únia hospodárska menová únia členských štátov Európskej únie so spoločnou menou a spoločnou menovou politikou; Medzinárodný menový fond organizácia založená v r. 1944, zabezpečujúca stabilitu menovej sústavy a výmenných kurzov členských krajín a podporujúca rast medzinárodného obchodu, skr. MMF
mena, -y, -mien ž. zákonom stanovená peňažná sústava na území niektorého štátu: zlatá, kovová, papierová m.; pevná, kolísajúca m.; devalvácia, stabilizácia m-y;
menový príd.: m-é ustanovenia, zákony; menová jednotka základ meny; m-á reforma;
menove prísl. z hľadiska meny
menový p. mena