meno mena mien s. 1. ▶ úradné pomenovanie (u nás v dvojmennej al. viacmennej pomenovacej sústave) dané dieťaťu po narodení (pri zápise do matriky al. pri cirkevnom obrade krstu), u nás uvádzané na prvom mieste, krstné meno, admin., ofic. rodné meno ↗ i lexikalizované spojenie k 2: mužské, ženské krstné m.; dievčenské m. ↗ i lexikalizované spojenie k 2; najobľúbenejším chlapčenským menom je v súčasnosti Jakub; hľadať, vyberať meno pre syna, pre dcéru; oslovovať žiakov v triede rodným menom; nezabudnite v žiadosti uviesť m. a priezvisko, presnú adresu a vek; Každého oslovuje krstným menom alebo prezývkou. [V. Šikula]; Vendel? To je smiešne meno. Vôbec nepristane riaditeľovi. [J. Kot] □ lingv. domácka podoba mena neoficiálna, neúradná podoba rodného, krstného mena, napr. Ďuro popri Juraj; Ľuda popri Ľudmila; cirk. birmovné meno nové pomenovanie osoby prijaté pri sviatosti birmovania □ dať niekomu meno vybrať rodné, krstné meno pre dieťa, pomenovať, nazvať dieťa: dať synovi meno po otcovi; dať vnučke meno Alica; dostať meno byť pomenovaný; volať niekoho menom/po mene oslovovať niekoho krstným, rodným menom (nie priezviskom); v mene Otca i Syna i Ducha Svätého al. v mene Otca i Syna i Svätého Ducha formula pri prežehnávaní; choďte/iďte v mene Božom (v rímskokatolíckej cirkvi) rozlúčková formula kňaza na konci svätej omše; choď(te) v mene Božom starší pozdrav pri rozlúčke al. pri vyprevádzaní na dlhšiu cestu, dovidenia, zbohom
2. ▶ pomenovanie osoby dedené príslušníkmi rodiny, u nás uvádzané na druhom mieste, rodinné úradné meno, priezvisko: mať hanlivé m.; dedič slávneho mena; tvorenie ženských mien cudzieho pôvodu prechyľovaním pridaním prechyľovacej prípony -ová; skomoliť niečie m.; oslovovať pacientov v nemocnici menom a bez titulu; oznámte zdravotnej poisťovni zmenu mena, bydliska platiteľa poistného □ lingv. zložené meno tvorené dvoma priezviskami, písané obyč. so spojovníkom, napr. Gregor-Tajovský, Rázusová-Martáková, dvojpriezviskové meno □ dievčenské meno, meno zaslobodna, neofic. rodné meno (manželky, matky) priezvisko ženy pred uzavretím manželstva, keďže u nás po sobáši žena obyč. prijíma priezvisko manžela v prechýlenej podobe, rodné priezvisko
3. ▶ záväzné pomenovanie osoby, u nás obyč. dvojslovné (v poradí rodné al. krstné meno a priezvisko), úradné osobné meno: zoznam mien žiakov, hráčov, autorov; Ján Smrek, pôvodným, pravým menom Ján Čietek; uveďte v dotazníku svoje celé, plné m.; m. a adresu pisateľa máme v redakcii; uverejniť mená výhercov; vedeckú hodnosť píšeme za menom; preukaz je vystavený na m., a preto je neprenosný; prestúpiť na islamskú vieru a zmeniť si m.; v zahraničí žil pod cudzím, falošným menom; nepoznať niečie pravé meno; spisovateľka písala knihy pod mužským menom George Sand; uverejnil príbeh pod vlastným menom; podvodníčka vystupuje pod rôznymi menami a okráda dôverčivých mužov; K literárnemu stolu obklopenému ľuďmi zvučného mena som sa neodvážil. [Š. Žáry] □ fin. vkladná knižka na meno cenný papier vystavený na meno, dátum narodenia a adresu vkladateľa, pričom názov vkladnej knižky je zhodný s menom majiteľa vkladnej knižky; cirk. rehoľné meno nové pomenovanie osoby prijaté pri vstupe do rehole, cirkevného spoločenstva žijúceho v kláštorných komunitách; lingv. živé (osobné) meno pomenovanie osoby al. celej rodiny (jednoslovné i viacslovné) používané v neoficiálnom styku, obyč. na vidieku, napr. Mišo Jančár od mosta, neúradné osobné meno; elkom. používateľské meno, prihlasovacie meno pridelený al. zvolený údaj, ktorý používateľ udáva (obyč. spolu s heslom) pri prihlasovaní sa do zariadení, informačných systémov, aplikácií a služieb □ krycie meno pomenovanie osoby slúžiace na zamaskovanie, utajenie, pseudonym
4. obyč. pl. mená publ. ▶ (významné) osoby, jednotlivci: veľké mená slovenskej kultúry; súťaž nabitá slávnymi menami; pozvať na festival niekoľko zaujímavých mien; vo voľbách vždy volil konkrétne mená; medzi hráčmi sa objavili nové mená
5. ▶ jedinečné slovné označenie zvierat, obyč. spoločenských i niektorých hospodárskych: obľúbené psie mená sú Rex a Bella (pre sučku); hľadať meno pre papagája; majitelia volajú svojich štvornohých priateľov ľudskými menami; stratil sa nám dospelý čierny kocúr menom Jonatán; Líza je takmer medzinárodné meno pre kozy □ dať niečomu meno pomenovať zviera; počúvať na meno (o zvierati) reagovať, poslúchať pri vyslovení mena
6. ▶ slovné označenie neživých vecí, objektov, pomenovanie, názov: pôvodné m. obce; m. leteckej, lízingovej spoločnosti; mená európskych štátov v abecednom poradí; uviesť m. potrestanej firmy; štát Jamajka sa nachádza na ostrove rovnakého mena □ inform. doménové meno oblasť, do ktorej patrí adresná jednotka identifikujúca počítač al. sieť počítačov pripojených na internet, doména; práv. obchodné meno pomenovanie, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti, základný identifikačný znak podnikateľa zapísaný v obchodnom registri, názov; star. lingv. zemepisné, geografické meno pomenovanie neživého prírodného objektu pevne uloženého v krajine, napr. pohoria, rieky, zemepisný, geografický názov, toponymum; miestne meno pomenovanie ľudského sídla, napr. mesta, dediny, osady, lazu, miestny, sídelný názov, ojkonymum □ dať niečomu meno nazvať neživý objekt vlastným menom
7. ▶ (v zoologickom a botanickom názvosloví) dvojslovné rodové a druhové pomenovanie, odborný, nomenklatúrny názov, termín: latinské, slovenské mená rastlín; tvorenie slovenských mien živočíchov; pôvod vedeckých mien organizmov; naučiť sa mená stromov; publikácia obsahuje všetky mená rastlín z nášho územia; Názov [mechúrnik stromovitý] rastlina dostala podľa plodov podobných mechúriku a druhové meno podľa podoby stromčeka. [KSl 1980]
8. ▶ celkový obraz, ktorý má niekto, niečo vo verejnosti, dobrá al. zlá povesť: mať dobré, zlé m.; nemať dobré m. ↗ i fraz.; kaziť, poškodiť, špiniť m. firmy, klubu, krajiny; očistiť svoje m. od hany □ práv. poškodzovanie (dobrého) mena zverejňovanie urážok, nepravdivých (za istých okolností aj pravdivých) hanlivých a osočujúcich výrokov al. klamlivých údajov zasahujúcich do osobnostných práv fyzickej osoby al. do dobrej povesti právnickej osoby
9. lingv. podstatné meno ▶ základný ohybný slovný druh pomenúvajúci osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje, substantívum: konkrétne, abstraktné podstatné mená; odvodené, neodvodené podstatné m.; všeobecné podstatné m. pomenúvajúce celú skupinu predmetov rovnakého druhu (stôl, túžba, plávanie), apelatívum, op. vlastné podstatné meno, proprium; vlastné podstatné meno pomenúvajúce jedinečnú jednotlivinu v rámci toho istého druhu (Adam, Gerlach, Košice), proprium, op. všeobecné podstatné meno, apelatívum; hromadné podstatné m. majúce tvar iba jednotného čísla a pomenúvajúce skupinu osôb, zvierat al. vecí chápanú ako celok (mládež, hydina, ihličie); látkové podstatné m. pomenúvajúce tvarom jednotného čísla látku ako celok, a aj každú jej čiastku (cukor, piesok); činiteľské (podstatné) m. odvodené podstatné meno označujúce osobu na základe vykonávania istej činnosti (zberateľ); konateľské (podstatné) m. odvodené podstatné meno označujúce osobu podľa predmetu vykonávanej činnosti (záhradník); obyvateľské (podstatné) m. pomenovanie obyvateľov utvorené od zemepisných názvov; skloňovanie podstatných mien; určiť rod, číslo a pád podstatného mena
10. lingv. prídavné meno ▶ ohybný slovný druh označujúci vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov, stojaci obyč. pri podstatnom mene, s ktorým sa zhoduje v rode, čísle a páde, adjektívum: vzťahové prídavné m. pomenúvajúce vzťah k základnému slovu (domový, celoeurópsky, banícky); akostné prídavné m. pomenúvajúce vlastnosti (čistý, kyslý, vzácny, pekný); privlastňovacie prídavné m. označujúce, že niečo, niekto patrí niekomu, niečomu (bratov, matkin); skloňovanie, stupňovanie prídavných mien
11. iba G sg. mena hovor. zastar. ▶ sviatok rodného (krstného) mena, meniny: má mena, tak všetkým platil; práve na jeho mena sa rodičia pohnevali
◘ fraz. brať Božie meno nadarmo kliať, hrešiť; mať meno byť známym, uznávaným pre svoj význam, kvalitu; nazývať/nazvať/pomenovať [veci] pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadrovať, vyjadriť; nemať/stratiť [dobré] meno prestať byť známym, uznávaným; nemôcť/nevedieť prísť niekomu na meno a) byť na niekoho veľmi nahnevaný b) hovoriť nepekne o niekom, nadávať; niečie meno sa [často/najčastejšie] skloňuje veľa sa o niekom hovorí; nosiť niečie meno volať sa, menovať sa po niekom; pod menom a) (o človeku) používajúc pomenovanie, meno odlišné od úradného: blogerka píše pod menom Orion; herečka zažiarila v Hollywoode pod menom Greta Garbo b) (o živočíchoch, veciach, javoch) s istým pomenovaním, názvom: vlak pod menom Slovenská strela; trávnatá krajina známa pod menom pampa; poznať niekoho iba podľa mena poznať niekoho nie na základe osobného stretnutia; robiť niečomu dobré/zlé meno dobre, zle niečo, obyč. rodinu, organizáciu, spoločenstvo zastupovať, reprezentovať na verejnosti; publ. s jeho menom sa niečo spája al. jeho meno sa s niečím spája niečo súvisí s istou konkrétnou osobou; zjemn. tam, kde sa končí poctivé meno chrbta zadok; v mene božom/Božom výraz odovzdanosti, zmierenia s osudom; vláčiť niečie meno po novinách/v špine písať al. hovoriť o niekom hanlivo, urážlivo ◘ parem. dobré meno sa rýchlo šíri, a zlé ešte rýchlejšie ľudia sa ľahko dozvedia, kto je nepoctivý
▷ v mene predl. s G 1. i zastaráv. menom ▶ vyjadruje zástupnícky vzťah, za niekoho, za niečo, v zastúpení, namiesto niekoho: píšem Ti v mene rodičov; popros ho o to v mene nás všetkých; lúčim sa s Tebou v mene priateľov a kolegov; chcem sa poďakovať v mene, menom organizátorov podujatia; kňaz v mene Božom odpúšťa pri spovedi hriechy; musím vás menom hotela vyzvať, aby ste rešpektovali podmienky ubytovania □ rozsudok v mene Slovenskej republiky (v slovenskom súdnictve) úvodná formula rozhodnutia súdu na konci súdneho procesu; v mene kráľa (v stredovekom súdnictve) formula pri vynesení rozsudku súdu na kráľovskom dvore (v neprítomnosti kráľa); v mene zákona slová použité policajtom pred výzvou pri vykonávaní služobného zákroku (v súlade s trestným zákonom, základmi trestnej zodpovednosti) 2. ▶ vyjadruje účel, dôvod konania, s ohľadom na, so zreteľom na, pre niečo, kvôli niečomu: v mene ľudskosti, tolerancie; v mene lásky, života; v mene vyššieho princípu; v mene pokoja, priateľstva, svedomia; hrdina filmu bojuje v mene zachovania slobody, cti a spravodlivosti proti tyranovi