Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst priezviská

meno -a mien s.

1. slovné označenie niekoho, niečoho, pomenovanie, názov: osobné m. meno a priezvisko; krstné (rodné) m. prijaté pri krste (zápise); miestne m.; poznať niekoho iba podľa m-a nie osobne; gram. → podstatné, → prídavné m.;

pren. významné m-á našej literatúry osobnosti

2. (dobrá) povesť, vážnosť: kaziť niekomu dobré m.

3. hovor. meniny: blahoželať niekomu na m., na m-a

nazvať (veci) pravým m-om; nemôcť → prísť na m. niekomu;

v mene predl. s G vyj. zástupnícky vzťah: v mene zákona;

menný príd. k 1: m. register, op. vecný; gram. m-é skloňovanie, m. tvar;

menne prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
meno ‑a mien s.; menný; menne prísl.

meno mena mien s. 1. ▶ úradné pomenovanie (u nás v dvojmennej al. viacmennej pomenovacej sústave) dané dieťaťu po narodení (pri zápise do matriky al. pri cirkevnom obrade krstu), u nás uvádzané na prvom mieste, krstné meno, admin., ofic. rodné menoi lexikalizované spojenie k 2: mužské, ženské krstné m.; dievčenské m.i lexikalizované spojenie k 2; najobľúbenejším chlapčenským menom je v súčasnosti Jakub; hľadať, vyberať meno pre syna, pre dcéru; oslovovať žiakov v triede rodným menom; nezabudnite v žiadosti uviesť m. a priezvisko, presnú adresu a vek; Každého oslovuje krstným menom alebo prezývkou. [V. Šikula]; Vendel? To je smiešne meno. Vôbec nepristane riaditeľovi. [J. Kot]lingv. domácka podoba mena neoficiálna, neúradná podoba rodného, krstného mena, napr. Ďuro popri Juraj; Ľuda popri Ľudmila; cirk. birmovné meno nové pomenovanie osoby prijaté pri sviatosti birmovania □ dať niekomu meno vybrať rodné, krstné meno pre dieťa, pomenovať, nazvať dieťa: dať synovi meno po otcovi; dať vnučke meno Alica; dostať meno byť pomenovaný; volať niekoho menom/po mene oslovovať niekoho krstným, rodným menom (nie priezviskom); v mene Otca i Syna i Ducha Svätého al. v mene Otca i Syna i Svätého Ducha formula pri prežehnávaní; choďte/iďte v mene Božom (v rímskokatolíckej cirkvi) rozlúčková formula kňaza na konci svätej omše; choď(te) v mene Božom starší pozdrav pri rozlúčke al. pri vyprevádzaní na dlhšiu cestu, dovidenia, zbohom
2. ▶ pomenovanie osoby dedené príslušníkmi rodiny, u nás uvádzané na druhom mieste, rodinné úradné meno, priezvisko: mať hanlivé m.; dedič slávneho mena; tvorenie ženských mien cudzieho pôvodu prechyľovaním pridaním prechyľovacej prípony -ová; skomoliť niečie m.; oslovovať pacientov v nemocnici menom a bez titulu; oznámte zdravotnej poisťovni zmenu mena, bydliska platiteľa poistnéholingv. zložené meno tvorené dvoma priezviskami, písané obyč. so spojovníkom, napr. Gregor-Tajovský, Rázusová-Martáková, dvojpriezviskové menodievčenské meno, meno zaslobodna, neofic. rodné meno (manželky, matky) priezvisko ženy pred uzavretím manželstva, keďže u nás po sobáši žena obyč. prijíma priezvisko manžela v prechýlenej podobe, rodné priezvisko
3. ▶ záväzné pomenovanie osoby, u nás obyč. dvojslovné (v poradí rodné al. krstné meno a priezvisko), úradné osobné meno: zoznam mien žiakov, hráčov, autorov; Ján Smrek, pôvodným, pravým menom Ján Čietek; uveďte v dotazníku svoje celé, plné m.; m. a adresu pisateľa máme v redakcii; uverejniť mená výhercov; vedeckú hodnosť píšeme za menom; preukaz je vystavený na m., a preto je neprenosný; prestúpiť na islamskú vieru a zmeniť si m.; v zahraničí žil pod cudzím, falošným menom; nepoznať niečie pravé meno; spisovateľka písala knihy pod mužským menom George Sand; uverejnil príbeh pod vlastným menom; podvodníčka vystupuje pod rôznymi menami a okráda dôverčivých mužov; K literárnemu stolu obklopenému ľuďmi zvučného mena som sa neodvážil. [Š. Žáry]fin. vkladná knižka na meno cenný papier vystavený na meno, dátum narodenia a adresu vkladateľa, pričom názov vkladnej knižky je zhodný s menom majiteľa vkladnej knižky; cirk. rehoľné meno nové pomenovanie osoby prijaté pri vstupe do rehole, cirkevného spoločenstva žijúceho v kláštorných komunitách; lingv. živé (osobné) meno pomenovanie osoby al. celej rodiny (jednoslovné i viacslovné) používané v neoficiálnom styku, obyč. na vidieku, napr. Mišo Jančár od mosta, neúradné osobné meno; elkom. používateľské meno, prihlasovacie meno pridelený al. zvolený údaj, ktorý používateľ udáva (obyč. spolu s heslom) pri prihlasovaní sa do zariadení, informačných systémov, aplikácií a služieb □ krycie meno pomenovanie osoby slúžiace na zamaskovanie, utajenie, pseudonym
4. obyč. pl. mená publ. ▶ (významné) osoby, jednotlivci: veľké mená slovenskej kultúry; súťaž nabitá slávnymi menami; pozvať na festival niekoľko zaujímavých mien; vo voľbách vždy volil konkrétne mená; medzi hráčmi sa objavili nové mená
5. ▶ jedinečné slovné označenie zvierat, obyč. spoločenských i niektorých hospodárskych: obľúbené psie mená sú Rex a Bella (pre sučku); hľadať meno pre papagája; majitelia volajú svojich štvornohých priateľov ľudskými menami; stratil sa nám dospelý čierny kocúr menom Jonatán; Líza je takmer medzinárodné meno pre kozydať niečomu meno pomenovať zviera; počúvať na meno (o zvierati) reagovať, poslúchať pri vyslovení mena
6. ▶ slovné označenie neživých vecí, objektov, pomenovanie, názov: pôvodné m. obce; m. leteckej, lízingovej spoločnosti; mená európskych štátov v abecednom poradí; uviesť m. potrestanej firmy; štát Jamajka sa nachádza na ostrove rovnakého menainform. doménové meno oblasť, do ktorej patrí adresná jednotka identifikujúca počítač al. sieť počítačov pripojených na internet, doména; práv. obchodné meno pomenovanie, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti, základný identifikačný znak podnikateľa zapísaný v obchodnom registri, názov; star. lingv. zemepisné, geografické meno pomenovanie neživého prírodného objektu pevne uloženého v krajine, napr. pohoria, rieky, zemepisný, geografický názov, toponymum; miestne meno pomenovanie ľudského sídla, napr. mesta, dediny, osady, lazu, miestny, sídelný názov, ojkonymum □ dať niečomu meno nazvať neživý objekt vlastným menom
7. ▶ (v zoologickom a botanickom názvosloví) dvojslovné rodové a druhové pomenovanie, odborný, nomenklatúrny názov, termín: latinské, slovenské mená rastlín; tvorenie slovenských mien živočíchov; pôvod vedeckých mien organizmov; naučiť sa mená stromov; publikácia obsahuje všetky mená rastlín z nášho územia; Názov [mechúrnik stromovitý] rastlina dostala podľa plodov podobných mechúriku a druhové meno podľa podoby stromčeka. [KSl 1980]
8.celkový obraz, ktorýniekto, niečo vo verejnosti, dobrá al. zlá povesť: mať dobré, zlé m.; nemať dobré m.i fraz.; kaziť, poškodiť, špiniť m. firmy, klubu, krajiny; očistiť svoje m. od hanypráv. poškodzovanie (dobrého) mena zverejňovanie urážok, nepravdivých (za istých okolností aj pravdivých) hanlivých a osočujúcich výrokov al. klamlivých údajov zasahujúcich do osobnostných práv fyzickej osoby al. do dobrej povesti právnickej osoby
9. lingv. podstatné meno ▶ základný ohybný slovný druh pomenúvajúci osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje, substantívum: konkrétne, abstraktné podstatné mená; odvodené, neodvodené podstatné m.; všeobecné podstatné m. pomenúvajúce celú skupinu predmetov rovnakého druhu (stôl, túžba, plávanie), apelatívum, op. vlastné podstatné meno, proprium; vlastné podstatné meno pomenúvajúce jedinečnú jednotlivinu v rámci toho istého druhu (Adam, Gerlach, Košice), proprium, op. všeobecné podstatné meno, apelatívum; hromadné podstatné m. majúce tvar iba jednotného čísla a pomenúvajúce skupinu osôb, zvierat al. vecí chápanú ako celok (mládež, hydina, ihličie); látkové podstatné m. pomenúvajúce tvarom jednotného čísla látku ako celok, a aj každú jej čiastku (cukor, piesok); činiteľské (podstatné) m. odvodené podstatné meno označujúce osobu na základe vykonávania istej činnosti (zberateľ); konateľské (podstatné) m. odvodené podstatné meno označujúce osobu podľa predmetu vykonávanej činnosti (záhradník); obyvateľské (podstatné) m. pomenovanie obyvateľov utvorené od zemepisných názvov; skloňovanie podstatných mien; určiť rod, číslo a pád podstatného mena
10. lingv. prídavné menoohybný slovný druh označujúci vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov, stojaci obyč. pri podstatnom mene, s ktorým sa zhoduje v rode, čísle a páde, adjektívum: vzťahové prídavné m. pomenúvajúce vzťah k základnému slovu (domový, celoeurópsky, banícky); akostné prídavné m. pomenúvajúce vlastnosti (čistý, kyslý, vzácny, pekný); privlastňovacie prídavné m. označujúce, že niečo, niekto patrí niekomu, niečomu (bratov, matkin); skloňovanie, stupňovanie prídavných mien
11. iba G sg. mena hovor. zastar. ▶ sviatok rodného (krstného) mena, meniny: mena, tak všetkým platil; práve na jeho mena sa rodičia pohnevali
fraz. brať Božie meno nadarmo kliať, hrešiť; mať meno byť známym, uznávaným pre svoj význam, kvalitu; nazývať/nazvať/pomenovať [veci] pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadrovať, vyjadriť; nemať/stratiť [dobré] meno prestať byť známym, uznávaným; nemôcť/nevedieť prísť niekomu na meno a) byť na niekoho veľmi nahnevaný b) hovoriť nepekne o niekom, nadávať; niečie meno sa [často/najčastejšie] skloňuje veľa sa o niekom hovorí; nosiť niečie meno volať sa, menovať sa po niekom; pod menom a) (o človeku) používajúc pomenovanie, meno odlišné od úradného: blogerka píše pod menom Orion; herečka zažiarila v Hollywoode pod menom Greta Garbo b) (o živočíchoch, veciach, javoch) s istým pomenovaním, názvom: vlak pod menom Slovenská strela; trávnatá krajina známa pod menom pampa; poznať niekoho iba podľa mena poznať niekoho nie na základe osobného stretnutia; robiť niečomu dobré/zlé meno dobre, zle niečo, obyč. rodinu, organizáciu, spoločenstvo zastupovať, reprezentovať na verejnosti; publ. s jeho menom sa niečo spája al. jeho meno sa s niečím spája niečo súvisí s istou konkrétnou osobou; zjemn. tam, kde sa končí poctivé meno chrbta zadok; v mene božom/Božom výraz odovzdanosti, zmierenia s osudom; vláčiť niečie meno po novinách/v špine písať al. hovoriť o niekom hanlivo, urážlivo ◘ parem. dobré meno sa rýchlo šíri, a zlé ešte rýchlejšie ľudia sa ľahko dozvedia, kto je nepoctivý
v mene predl. s G 1. i zastaráv. menom ▶ vyjadruje zástupnícky vzťah, za niekoho, za niečo, v zastúpení, namiesto niekoho: píšem Ti v mene rodičov; popros ho o to v mene nás všetkých; lúčim sa s Tebou v mene priateľov a kolegov; chcem sa poďakovať v mene, menom organizátorov podujatia; kňaz v mene Božom odpúšťa pri spovedi hriechy; musím vás menom hotela vyzvať, aby ste rešpektovali podmienky ubytovaniarozsudok v mene Slovenskej republiky (v slovenskom súdnictve) úvodná formula rozhodnutia súdu na konci súdneho procesu; v mene kráľa (v stredovekom súdnictve) formula pri vynesení rozsudku súdu na kráľovskom dvore (v neprítomnosti kráľa); v mene zákona slová použité policajtom pred výzvou pri vykonávaní služobného zákroku (v súlade s trestným zákonom, základmi trestnej zodpovednosti) 2. ▶ vyjadruje účel, dôvod konania, s ohľadom na, so zreteľom na, pre niečo, kvôli niečomu: v mene ľudskosti, tolerancie; v mene lásky, života; v mene vyššieho princípu; v mene pokoja, priateľstva, svedomia; hrdina filmu bojuje v mene zachovania slobody, cti a spravodlivosti proti tyranovi

meno- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom mesiac, mesačný


meno prísl. ‹t› hud. menej: m. allegro menej rýchlo

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

adjektívum lingv. ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vlastnosti predmetov, javov • prídavné meno


hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbupotupa: je to pre nás potupablamáž: skončilo sa to blamážouzlé meno: urobiť rodine zlé meno

2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanbyhanblivosť: červenať sa od hanblivostikniž. stud: konať bez studuostych: urobil to bez ostychu

3. p. ohanbie


kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiťpreklínaťnadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadávahrešiť (hrubo): hreší ako paholokhromžiťexpr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadkykniž. klnúťhovor. expr.: bohovaťstobohovaťšľakovaťexpr. zastar.: žúriť (J. Kráľ)teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebufraz. brať meno Božie nadarmo


meniny sviatok osobného mena • meno: Jozef má meniny, má meno 19. marca


meno 1. slovo, ktoré všeobecne al. jedinečne pomenúva nejaký jav • označeniepomenovanienázov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvyzastar.: nazvanienázvisko

2. p. povesť 2 3. p. meniny


názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mestameno: miestne menozastar. názvisko (Kalinčiak)označenienazvanie: označenie vínnadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavýtitul: kniha vyšla pod titulom Pamätititulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok


pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otcahovor. okrstiť: okrstili ho až neskôrpomenovaťnazvať: pomenovať, nazvať nové sídliskooznačiť: označil chlapca hanlivým menom


pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulicemeno: miestne menooznačenie: označenie víntermín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meno, -a, mien str.

1. slovné označenie osoby al. veci, pomenovanie, názov: osobné, krstné m.; rodové, otcovské m. priezvisko; dievčenské m. u vydatých žien otcovské priezvisko; rodné m. a) meno (osobné); b) otcovské priezvisko u ľudí, ktorí si zmenili meno; básnické m. pseudonym; krycie m. nepravé (napr. u špióna); miestne m-á názvy miest, chotárne m-á pomenovania častí chotára; vlastné m. názov patriaci jednej osobe al. veci; gram. všeobecné m-á apelatíva; gram. podstatné m., prídavné m.; dostať, prijať m.; dať m. niekomu, niečomu pomenovať, nazvať niekoho, niečo; nosiť m. niekoho volať sa po ňom; poznať niekoho len podľa m-a nie z osobného styku; vystupovať pod cudzím, falošným m-om

m-om, v m-e niekoho ďakovať, prosiť v zastúpení, ako zástupca; v m-e, m-om zákona mocou zákona; hovor. robiť niečo len pre m. naoko; byť niečím, niekým len podľa m-a fiktívne, nie skutočne; nemá pre mňa m-a, nemôže mi prísť na m. hovorí iba zle o mne; arch. pustiť sa len tak vo m. božie niekam bez uváženia, bez plánu;

2. hovor. meniny: mať oslavovať meno i mena, dar na meno i na mena;

3. dobrá povesť, vážnosť: získať si, mať, zachovať si dobré m.; kaziť niekomu dobré m.; mať svetové m. byť svetoznámy; nemať m-a byť neznámym človekom (napr. o umelcovi);

menný príd. k 1: m. index, register obsahujúci zoznam mien (op. vecný); gram. m-é skloňovanie (v protiklade k zámennému); gram. m-á veta (na rozdiel od slovesnej); m-é tvary slovies majúce podobu prídavných al. podstatných mien;

menne prísl.

Morfologický analyzátor

meno podstatné meno, stredný rod

(jedno) meno; (bez) mena; (k) menu; (vidím) meno; (o) mene; (s) menom;

(štyri) mená; (bez) mien; (k) menám; (vidím) mená; (o) menách; (s) menami;

Méno_1 Méno Méno_2 Méno Méno_3 Méno Méno_4 Méno Méno_5 Méno
meno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) meno ale mal druhé meno Magnus. Toto meno (hoci v preklade znamená veľký)
G (bez) mena si podal žiadosť o úradnú zmenu mena na Harvey David Metcalfe. Keď
D (k) menu dva fóry, viažuce sa k autorovmu menu a podtitulu jeho knihy. Príjemná
A (vidím) meno Ben Affleck dala svojej dcére meno Seraphina Rose Elizabeth. Potvrdil
L (o) mene výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v mene Medzinárodnej Rady pre archívy.
I (s) menom dverí kaviarne na mňa zavolal menom ženský hlas. Zastavil som sa a
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) mená Batunda Hardy. Jednotlivé rodné mená majú rozdielnu komunikačnú
G (bez) mien nedala. Pokojne spomenula zopár mien , dátum a podrobnosti týkajúce
D (k) menám zvyšuje hodnotu podniku. Akým menám sa vyhnúť na základe zlých
A (vidím) mená pridal do svojho zoznamu nové mená . Teraz tam stálo: slečna
L (o) menách SSN je dnes 5. decembra, ale o menách možných laureátov v desiatke
I (s) menami časť inscenácie, nabitá dátumami, menami a faktami, no bez širších dobových

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MENO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ČIERNE, okr. ČADCA – 5×;
SKALITÉ, okr. ČADCA – 2×;
KOŠ, okr. PRIEVIDZA – 1×;
SVRČINOVEC, okr. ČADCA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor