Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

meniť nedok.

1. robiť z niečoho, niekoho niečo iné, nové: m. prírodu, m. postoje, m. človeka; m. púšť na úrodnú pôdu

2. nahrádzať niečím iným (toho istého druhu), striedať: m. si šaty, m. obrus, m. priateľov; m. farby striedavo blednúť a červenieť i fraz. byť vzrušený

3. dávať jednu vec za inú, zamieňať: m. byt, m. šilingy za koruny; nem-l by s nikým je spokojný

to na veci nič nem-í; m. kabát, dres zištne sa prispôsobovať

// meniť sa

1. stávať sa iným, novým: príroda, človek sa m-í, kvantita sa m-í na kvalitu

2. striedať sa: predsedovia sa m-ia

3. hrať farbami, trblietať sa: hodváb sa m-í

neos. m-í sa mu pred očami má závrat

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
meniť ‑í ‑ia nedok.; meniť sa

meniť -ní -nia meň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.


meniť sa -ní sa -nia sa meň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.

meniť -ní -nia meň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (na čo)) ▶ dávať niekomu al. niečomu iný vzhľad, výzor, tvar, podobu; robiť iným; robiť z niekoho, z niečoho niečo iné: m. zákony; m. zaužívané rituály; m. podmienky dohody; m. hlas robiť hlas hrubším al. tenším; m. krok zrýchľovať al. spomaľovať chôdzu; nebol dôvod m. plány; tréner musel m. zostavu; rekonštrukcia mení celkový vzhľad budovy; plamene menili drevenicu na trosky; mráz mení vodu na ľad; naša história bola často menená a prispôsobovaná politickým zámerom; Ty vôbec nepotrebuješ meniť ľudí a svet. Potrebuješ zrkadlo. [M. Hvorecký]; Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. [HN 2006]
2. (koho, čo) ▶ nahrádzať jednu vec (osobu) inou vecou (osobou), obyč. toho istého druhu: m. prácu, zamestnanie; m. si meno, pas, identitu; m. obvodného lekára; m. svoj postoj, svoje stanovisko k navrhovanej novele zákona; m. rýchlosť, smer, miesto, polohu; hráč chce m. klub; žena často mení náladu; Po krátkom dohovore menia bankovky majiteľov. [P. Pišťanek]
3. (čo (za čo/na čo)) ▶ cielene (ako súčasť pracovných úkonov, normy, zvyku a pod.) nahrádzať nejakú vec takou, ktorá je na to určená, vymieňať, striedať: m. kulisy; m. zimné pneumatiky na letné; m. drevené okná za plastové; m. fľaše v obchode vracať typizované sklené obaly výmenou za potvrdenku o ich cene, odrátateľnej zo sumy nákupu; získané body možno m. za zľavy či darčeky; každý deň si mení ponožky; Pohodlnú asfaltovú cestu meníme za kamenistý lesný terén. [Cs 2008]
4. (s kým) ▶ postupovať niekomu svoje miesto výmenou za jeho miesto (v živote, v práci a pod.): hneď by som s vami menil; nemenil by ani s kráľom; nemenil by s nikým je spokojný so svojím životom; s bratom by som veru nemenila nechcela by som byť na bratovom mieste; Rád by som s ním [známym francúzskym fyzikom] menil. Ja by som bol vo Francúzsku ešte svieži, on na Slovensku už pravdepodobne v kóme. [Š. Luby]
5. (čo (za čo/na čo)) ▶ v banke, v zmenárni získavať kúpou valutu, bankovky, mince cudzej meny, zamieňať peniaze: m. hotovosť (v dolároch) na eurá; na pošte sa koruny m. nebudú; slovenské koruny mení Národná banka Slovenska bezplatne; každá krajina pri vstupe do eurozóny menila národnú menu za euro
6. (čo (za čo)) ▶ vymieňať, premieňať peniaze istej nominálnej hodnoty na vyššiu al. nižšiu nominálnu hodnotu: m. mince na bankovky za poplatok; m. stoeurovku za päť dvadsaťeuroviek; ľudia chodili do stánku m. peniaze, aby mali mince do automatu rozmieňať; Staré platidlá menili za nové v pomere 50 : 1. [Sme 2010]
fraz. meniť farby ako chameleón byť nestály; meniť farbu/farby (o človeku) a) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.) b) byť nestály; meniť kabát/kabáty byť nestály vo svojich názoroch, nedržať sa svojho presvedčenia, obyč. pre výhody; meniť niečo od základu/základov úplne, celkom meniť; meniť niečo za pochodu robiť zmenu niečoho súčasne s prebiehajúcou činnosťou; hovor. meniť pána (o veciach) dostávať sa z vlastníctva jedného človeka do vlastníctva iného; publ. meniť politický/stranícky dres striedať politickú činnosť al. stranícku príslušnosť, obyč. zo zištných dôvodov; meniť pravidlá [počas] hry neprípustne narúšať postup dohodnutý s partnerom al. s jedným z partnerov dohody; nič na tom nemení [ani] fakt/[ani] skutočnosť, že... je poľutovaniahodné, že napriek istým faktom, ktoré by mohli spôsobiť zmenu, sa situácia nevyvíja, nevyvinula dobre; hovor. to nič na veci nemení to nie je dôvod na zmenu úsudku al. postupu ◘ parem. človek mieni, Pán Boh mení človeku sa nie vždy podarí uskutočniť svoje úmysly
opak. menievať -va -vajú -val: keď je veľa vody, rieka menieva koryto; dok. k 1, 2zmeniť, k 3vymeniť, k 4, 5zameniť


meniť sa -ní sa -nia sa meň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (na čo, zried. v čo; ø; k čomu) ▶ nadobúdať iný vzhľad, podobu, ráz; prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene, stávať sa iným: mokrý sneh sa mení na čľapkanicu; dych sa mení na paru; globálne teploty sa z roka na rok výrazne menia; situácia sa mení každý deň; všetko sa mení k lepšiemu; v období dospievania sa chlapcom mení hlas; koníček sa postupne menil na celoživotné poslanie; Ľudia sa menia, z hrdinov sa stávajú zbabelci a zo zbabelcov hrdinovia. [J. Lenčo]; Úsvit sa mení v zmrákanie. [J. Buzássy]; Ráz krajiny sa rýchlo mení - nízke kopce, polia a všade typická indická zeleň. [RN 2009]
2. (kde) ▶ nastupovať na miesto niekoho, vymieňať si miesto, úlohu s niekým, striedať sa: ľudia pri stole sa menili; o druhej sa menia sestry na oddelení; v klube sa často menia tréneri
fraz. expr. až sa mu v očiach mení má skvelý, veľkolepý zrakový zážitok; meniť sa z minúty na minútu/z hodiny na hodinu a) veľmi rýchlo sa meniť b) neprestajne sa meniťparem. časy sa menia treba sa prispôsobiť novej realite
dok. k 1zmeniť sa, k 2vymeniť sa


meniť si -ní si -nia si meň si! -nil si -niac si -niaci si -nenie si nedok. (čo (s kým)) ▶ dávať jednu vec za inú; navzájom si niečo postupovať, vymieňať, zamieňať: mužstvá si menia dresy; mením si s Petrom zajtrajšiu službu; Žilina kombinovala, jej hráči behali, menili si miesta, pýtali si loptu, ktorú si rýchlo dokázali vymieňať. [Šp 2007]dok.vymeniť si

-iť/1321662±6 2.11: verbá inf. nedok. 350417 rob/41075 hovor/28911 ž/24157 rieš/12677 chod/11405 cít/11345 plat/10914 ver/9720 slúž/7568 /7125 men/6122 pôsob/5909 brán/5701 chrán/5386 teš/4806 snaž/4649 pln/4360 modl/4232 tvor/4045 (672/140310)

-niť/155386 4.32: verbá inf. nedok. 26729 meniť/6122 brániť/5701 chrániť/5386 plniť/4360 vlastniť/1421 ženiť/449 zvoniť/413 viniť/296 rečniť/245 činiť/227 členiť/215 ceniť/190 márniť/162 (54/1542)

lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňaprechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy

2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajúvymieňať sa: úlohy sa vymieňajúobmieňať savariovaťvarírovať: tóny varírujú jeden za druhým

3. p. lesknúť sa


meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdupozmeňovaťobmieňaťkniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať textdeformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovouodb.: metamorfovaťmutovaťpermutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šatyobmieňaťvarírovaťvariovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú témumodulovať (meniť zvuk): modulovať hlastech. konvertovať: konvertovaný prúd

3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistkyzamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za markypejor.: čachrovaťmachľovaťveksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízamihovor.: čaraťčarovať: deti čarali hračkyľud. zastar.: frajmačiťfrajmočiť: trhovníci frajmočili


striedať sa nastupovať na miesto niekoho, niečoho, ísť v slede za sebou • vymieňať savystriedavať sa: hráči sa striedajú, vystriedavajú každé dve minúty; ľudia sa vo funkciách vymieňajú; smutnú hudbu strieda rezká polkameniť sa: časy sa menia; ročné obdobia sa striedajú, meniavarírovaťvariovaťobmieňať sa (čiastočne sa meniť): typické farby varírujú, variujú v celom dieleodb. alternovať: hlásky sa vymieňajú, alternujú; herec alternuje s kolegom


striedať 1. dávať niekoho al. niečo na miesto iného al. nastupovať na miesto iného • vymieňaťvystriedavať: stráž treba striedať, vystriedavať každé dve hodiny; noví hráči vymieňajú, striedajú starých bojovníkovmeniť: vedúcich treba meniť každé dva roky

2. nahrádzať niečím iným, obyč. toho istého druhu • meniťobmieňaťobmeňovať: často strieda, mení účes; striedať, obmieňať názory podľa okolnostívarírovaťvariovať: vo svojom diele varíruje, variuje niekoľko základných tém

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meniť, -í, -ia nedok.

1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;

2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné

hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;

dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;

opak. menievať, -a, -ajú

|| meniť sa

1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť

hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;

2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);

3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);

dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa

meniť nedok.
1. csl zamieňať niečo za niečo, vymieňať, striedať: Osivo je dobre menit, abi bola ždi dobrá úroda (Trakovice HLO); Ta tu zme mušeľi každi rog meňic pastira (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. meňil farbu (Bošáca TRČ) - bledol alebo červenal sa: menit zubi (M. Stankovce TRČ) - vymieňať zuby (o koňovi); moja stuška len tag oči meňí (Bošáca TRČ) - hrá farbami
2. rozmieňať peniaze: menič tisícku (Kameňany REV)


meniť sa1 nedok.
1. stávať sa iným, novým: Svet se fše mení (Kameňany REV); Meňi še aj uroda (Šar. Dravce SAB)
2. neos. tmiť sa v očiach, zle vidieť: Stari je, v očoch śe mu meňi (Janov PRE)


meniť sa2 nedok. záh dávať si navzájom potupné mená, nadávať si: Neméňte sa tak, je to škaredze! (Brodské SKA)

meniť [(j)me-, mne-] ndk
1. čo (za čo, v čo) premieňať, vymieňať niečo: menily dom za dom (ŽK 1454); (Michal Lenhartikov) gednu zem za ytro menel s panom Ssteffanom Brezowskym (JELŠAVA 1603); lisska swu srst meni (GŠ 1758); tam (v chráme) se y penize menily (CS 18. st); i rozkosse, weselosti, ktere swet ma w oblibnosti, smrt meni w žal, w zarmutek (Pie 18. st)
2. čo dávať niečomu novú podobu, nový obsah, robiť iným, pozmeňovať niečo: tak abychom aný gedinkeho punktu neménili (BARDEJOV 1581); kvočka meni hlas swug (SP 1696); nekdo w twari ukazuge to, čo w srdcy ňeňi, nekdo stale srdce držy a twar swogu meňi (GV 1755); synowé swatych sme a žiwot tén očekawáme, ktery Bůh dá tym, ktery wjru swú nikdy nemňeňá (KB 1757); owce ag barwu menga (PR 18. st)
F. cžlowek mjny, pan Buh menj (Se 18. st) človeku sa vždy nepodarí uskutočniť svoje úmysly; m. sa v čo, v čom nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do iného, podliehať zmene, stávať sa iným: k tobe má láska pravá nemení se (ASL 1603-04); časi se gmenia (s. l. 1702); člowek múdry w ňičem sa ňemeni (GV 1755); co to bit ma, ze dnes w swetlo meni sa tma (Pas 18. st); menievať sa [-ív-] frekv: hodňe meňíwá sá, kďiž mi meníme seba (BE 1794)

meňiť meňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale okolnosti sa menili mais les circonstances changeaient
a nástrojom sa mení et l'outil change
mení násilie na utrpenie change la violence en souffrance
mení utrpenie na násilie change la souffrance en violence
mení, žije pre seba change vit pour soi
sa mení na chrám se change en temple
sa mení na náš provincionalizmus colle à notre provincialisme
týchto perál sa mení de ces perles varie
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu