Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

meniť nedok.

1. robiť z niečoho, niekoho niečo iné, nové: m. prírodu, m. postoje, m. človeka; m. púšť na úrodnú pôdu

2. nahrádzať niečím iným (toho istého druhu), striedať: m. si šaty, m. obrus, m. priateľov; m. farby striedavo blednúť a červenieť i fraz. byť vzrušený

3. dávať jednu vec za inú, zamieňať: m. byt, m. šilingy za koruny; nem-l by s nikým je spokojný

● to na veci nič nem-í; m. kabát, dres zištne sa prispôsobovať

// meniť sa

1. stávať sa iným, novým: príroda, človek sa m-í, kvantita sa m-í na kvalitu

2. striedať sa: predsedovia sa m-ia

3. hrať farbami, trblietať sa: hodváb sa m-í

● neos. m-í sa mu pred očami má závrat

meniť -ní -nia meň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.

meniť sa -ní sa -nia sa meň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.

meniť -ní -nia meň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (na čo)) ▶ dávať niekomu al. niečomu iný vzhľad, výzor, tvar, podobu; robiť iným; robiť z niekoho, z niečoho niečo iné: m. zákony; m. zaužívané rituály; m. podmienky dohody; m. hlas robiť hlas hrubším al. tenším; m. krok zrýchľovať al. spomaľovať chôdzu; nebol dôvod m. plány; tréner musel m. zostavu; rekonštrukcia mení celkový vzhľad budovy; plamene menili drevenicu na trosky; mráz mení vodu na ľad; naša história bola často menená a prispôsobovaná politickým zámerom; Ty vôbec nepotrebuješ meniť ľudí a svet. Potrebuješ zrkadlo. [M. Hvorecký]; Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. [HN 2006]
2. (koho, čo) ▶ nahrádzať jednu vec (osobu) inou vecou (osobou), obyč. toho istého druhu: m. prácu, zamestnanie; m. si meno, pas, identitu; m. obvodného lekára; m. svoj postoj, svoje stanovisko k navrhovanej novele zákona; m. rýchlosť, smer, miesto, polohu; hráč chce m. klub; žena často mení náladu; Po krátkom dohovore menia bankovky majiteľov. [P. Pišťanek]
3. (čo (za čo/na čo)) ▶ cielene (ako súčasť pracovných úkonov, normy, zvyku a pod.) nahrádzať nejakú vec takou, ktorá je na to určená, vymieňať, striedať: m. kulisy; m. zimné pneumatiky na letné; m. drevené okná za plastové; m. fľaše v obchode vracať typizované sklené obaly výmenou za potvrdenku o ich cene, odrátateľnej zo sumy nákupu; získané body možno m. za zľavy či darčeky; každý deň si mení ponožky; Pohodlnú asfaltovú cestu meníme za kamenistý lesný terén. [Cs 2008]
4. (s kým) ▶ postupovať niekomu svoje miesto výmenou za jeho miesto (v živote, v práci a pod.): hneď by som s vami menil; nemenil by ani s kráľom; nemenil by s nikým je spokojný so svojím životom; s bratom by som veru nemenila nechcela by som byť na bratovom mieste; Rád by som s ním [známym francúzskym fyzikom] menil. Ja by som bol vo Francúzsku ešte svieži, on na Slovensku už pravdepodobne v kóme. [Š. Luby]
5. (čo (za čo/na čo)) ▶ v banke, v zmenárni získavať kúpou valutu, bankovky, mince cudzej meny, zamieňať peniaze: m. hotovosť (v dolároch) na eurá; na pošte sa koruny m. nebudú; slovenské koruny mení Národná banka Slovenska bezplatne; každá krajina pri vstupe do eurozóny menila národnú menu za euro
6. (čo (za čo)) ▶ vymieňať, premieňať peniaze istej nominálnej hodnoty na vyššiu al. nižšiu nominálnu hodnotu: m. mince na bankovky za poplatok; m. stoeurovku za päť dvadsaťeuroviek; ľudia chodili do stánku m. peniaze, aby mali mince do automatu rozmieňať; Staré platidlá menili za nové v pomere 50 : 1. [Sme 2010]
◘ fraz. meniť farby ako chameleón byť nestály; meniť farbu/farby (o človeku) a) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.) b) byť nestály; meniť kabát/kabáty byť nestály vo svojich názoroch, nedržať sa svojho presvedčenia, obyč. pre výhody; meniť niečo od základu/základov úplne, celkom meniť; meniť niečo za pochodu robiť zmenu niečoho súčasne s prebiehajúcou činnosťou; hovor. meniť pána (o veciach) dostávať sa z vlastníctva jedného človeka do vlastníctva iného; publ. meniť politický/stranícky dres striedať politickú činnosť al. stranícku príslušnosť, obyč. zo zištných dôvodov; meniť pravidlá [počas] hry neprípustne narúšať postup dohodnutý s partnerom al. s jedným z partnerov dohody; nič na tom nemení [ani] fakt/[ani] skutočnosť, že... je poľutovaniahodné, že napriek istým faktom, ktoré by mohli spôsobiť zmenu, sa situácia nevyvíja, nevyvinula dobre; hovor. to nič na veci nemení to nie je dôvod na zmenu úsudku al. postupu ◘ parem. človek mieni, Pán Boh mení človeku sa nie vždy podarí uskutočniť svoje úmysly
▷ opak. menievať -va -vajú -val: keď je veľa vody, rieka menieva koryto; dok. k 1, 2 ↗ zmeniť, k 3 ↗ vymeniť, k 4, 5 ↗ zameniť

meniť sa -ní sa -nia sa meň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (na čo, zried. v čo; ø; k čomu) ▶ nadobúdať iný vzhľad, podobu, ráz; prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene, stávať sa iným: mokrý sneh sa mení na čľapkanicu; dych sa mení na paru; globálne teploty sa z roka na rok výrazne menia; situácia sa mení každý deň; všetko sa mení k lepšiemu; v období dospievania sa chlapcom mení hlas; koníček sa postupne menil na celoživotné poslanie; Ľudia sa menia, z hrdinov sa stávajú zbabelci a zo zbabelcov hrdinovia. [J. Lenčo]; Úsvit sa mení v zmrákanie. [J. Buzássy]; Ráz krajiny sa rýchlo mení - nízke kopce, polia a všade typická indická zeleň. [RN 2009]
2. (kde) ▶ nastupovať na miesto niekoho, vymieňať si miesto, úlohu s niekým, striedať sa: ľudia pri stole sa menili; o druhej sa menia sestry na oddelení; v klube sa často menia tréneri
◘ fraz. expr. až sa mu v očiach mení má skvelý, veľkolepý zrakový zážitok; meniť sa z minúty na minútu/z hodiny na hodinu a) veľmi rýchlo sa meniť b) neprestajne sa meniť ◘ parem. časy sa menia treba sa prispôsobiť novej realite
▷ dok. k 1 ↗ zmeniť sa, k 2 ↗ vymeniť sa

meniť si -ní si -nia si meň si! -nil si -niac si -niaci si -nenie si nedok. (čo (s kým)) ▶ dávať jednu vec za inú; navzájom si niečo postupovať, vymieňať, zamieňať: mužstvá si menia dresy; mením si s Petrom zajtrajšiu službu; Žilina kombinovala, jej hráči behali, menili si miesta, pýtali si loptu, ktorú si rýchlo dokázali vymieňať. [Šp 2007] ▷ dok. ↗ vymeniť si

meniť, -í, -ia nedok.

1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;

2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné

● hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;

dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;

opak. menievať, -a, -ajú

|| meniť sa

1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť

● hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;

2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);

3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);

dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa

meniť nedok.
1. csl zamieňať niečo za niečo, vymieňať, striedať: Osivo je dobre menit, abi bola ždi dobrá úroda (Trakovice HLO); Ta tu zme mušeľi každi rog meňic pastira (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. meňil farbu (Bošáca TRČ) - bledol alebo červenal sa: menit zubi (M. Stankovce TRČ) - vymieňať zuby (o koňovi); moja stuška len tag oči meňí (Bošáca TRČ) - hrá farbami
2. rozmieňať peniaze: menič tisícku (Kameňany REV)

meniť sa¹ nedok.
1. stávať sa iným, novým: Svet se fše mení (Kameňany REV); Meňi še aj uroda (Šar. Dravce SAB)
2. neos. tmiť sa v očiach, zle vidieť: Stari je, v očoch śe mu meňi (Janov PRE)

meniť sa² nedok. záh dávať si navzájom potupné mená, nadávať si: Neméňte sa tak, je to škaredze! (Brodské SKA)

meniť [(j)me-, mne-] ndk
1. čo (za čo, v čo) premieňať, vymieňať niečo: menily dom za dom (ŽK 1454); (Michal Lenhartikov) gednu zem za ytro menel s panom Ssteffanom Brezowskym (JELŠAVA 1603); lisska swu srst meni (GŠ 1758); tam (v chráme) se y penize menily (CS 18. st); i rozkosse, weselosti, ktere swet ma w oblibnosti, smrt meni w žal, w zarmutek (Pie 18. st)
2. čo dávať niečomu novú podobu, nový obsah, robiť iným, pozmeňovať niečo: tak abychom aný gedinkeho punktu neménili (BARDEJOV 1581); kvočka meni hlas swug (SP 1696); nekdo w twari ukazuge to, čo w srdcy ňeňi, nekdo stale srdce držy a twar swogu meňi (GV 1755); synowé swatych sme a žiwot tén očekawáme, ktery Bůh dá tym, ktery wjru swú nikdy nemňeňá (KB 1757); owce ag barwu menga (PR 18. st)
F. cžlowek mjny, pan Buh menj (Se 18. st) človeku sa vždy nepodarí uskutočniť svoje úmysly; m. sa v čo, v čom nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do iného, podliehať zmene, stávať sa iným: k tobe má láska pravá nemení se (ASL 1603-04); časi se gmenia (s. l. 1702); člowek múdry w ňičem sa ňemeni (GV 1755); co to bit ma, ze dnes w swetlo meni sa tma (Pas 18. st); menievať sa [-ív-] frekv: hodňe meňíwá sá, kďiž mi meníme seba (BE 1794)